Hospitalizácie – jediné pravdivé číslo
V I. a aj v II. vlne pracujú tisíce štatistikov a stovky matematikov s číslami okolo COVID-19. Výkazy, predikcie, štatistiky, derivované percentá úmrtnosti a nákazlivosti, šírenia a pacientov bez príznakov. Ešte aj úmrtia vykazujeme rôzne, niektorí “na COVID”, niektorí “s COVIDOM”.
Situačná mapa nemocníc na Slovensku
Pripravili sme pre Vás prehľad hospitalizovaných za obdobie, odkedy začal byť ich počet problémom. Ten problém bol už ku koncu októbra, ale nič sme na Slovensku nezavreli, regióny nám “zhoreli” nákaza sa rozšírila z Oravy na Kysuce, na Považie a do Trnavska a Ponitria, obsadilia všetky okresy na hranici s najpostihnutejším Zlínskym krajom v Čechách a dnes ju máme silnú aj v Bratislave a na severe Slovenska. Viac k aktuálnej situácii v okresoch a krajoch sa dozviete v našom článku od Jakuba Tillingera.
S interaktívnou mapou nižšie sa môžete hrať, pozrieť si konkrétnu nemocnicu vo Vašom okrese a pozrieť si vývoj obsadenosti v každej nemocnici “v čase”. viete si pozrieť, koľko je pacientov v štátnych nemocniciach = veľa a koľko ich je v súkromných nemocniciach = málo.M
Mapu a prehľad pre Dáta bez pátosu pripravila naša spolupracovníčka pani RNDr. Eva Capková, PhD. z Fakulty Sociálnych a Ekonomických vied Univerzity Komenského.
Víťazom je Hospitalizovaný pacient
Jediné skutočné číslo zo všetkých štatistík je v nemocnici ležiaci pacient s príznakmi a na začiatku “s podozrením”, neskôr “s potvrdením” z testu na COVID-19. U parametra Hospitalizovaní na COVID-19 sme si istý, že pacient sa s vírusom stretol, na vírus ľahol a na dôsledky ho bude treba liečiť. Ale nie je to také jednoduché, že “pripravte mu lôžko”. Je niekoľko typov hospitalizácie a hlavne stavov, v ktorých sa pacient nachádza – pokiaľ žije.
Na Slovensku je verejnosti k dispozícii minimum informácií a preto pre ilustráciu publikujeme štatistiku z Čiech, aby ste mali obraz, kam a kde sa môže pacient v ťažiostiach dostať. Je to veľká veda a len JIS – Jednotka intenzívnej starostlivosti má 3 stupňe:
– JIS 1 – monitor a kyslík
– JIS 2 – monitor a kyslík (highflow) s podporou
– JIS 3 – polnohodnotné reprofilizované JIS lôžko na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny
Počty hospitalizovaných pacientov
Na Slovensku máme asi 20 tisíc postelí pre pacientov v nemocniciach. Okrem COVID-19 pacientov samozrejme bežia aj akútne príjmy, operácie, hospitalizácie a v čoraz menšej miere aj “nie nutné” operácie, ktoré sa dajú odložiť. Nie navždy, ale na chvíľu áno, je to v rukách lekárov. Tých “iných” pacientov je od 7 do 10 tisíc a mnohí z nich potrebujú starostlivosť na JIS a aj kyslík a aj mimotelový obeh. Určite. A budú.
V čom je reálny problém?
Skutočný problém nie je len v nemocnici ležiaci pacient ale aj robota okolo:
– príjem pacientov a ich triedenie po vyšetrení: Prijať / Neprijať = poslať domov
– presuny pacientov počas hospitalizácie vďaka zhoršujúcemu/zlepšujúcemu sa stavu
– odsun mŕtvych paciento v z oddelení, kde za normálnych okolností pacienti neumierajú
Aké sú dáta a počty?
Skutočné dáta a počty odhadujeme na Slovensku na základe dát a čísiel publikovaných v Čechách a vieme povedať nasledovné:
- Prijatých bolo do nemocníc 50 000 pacientov
- Stav hospitalizovaných je 4 500 pacientov
- Prepustili domov na doliečenie 34 800 pacientov
- Zomrelo im spolu 10 500 pacientov
Ako je to s percentami – %
Z Čiech vieme derivovať, že:
– umiera 23% z hospitalizovaných pacientov
– pred umretím sa dostávajú väčšinou do ťažkého stavu
– v ťažkom stave je 15% hospitalizovaných k akémukoľvek dňu
– z pacientvo v ťažkom stave zomrie do 24 hodín asi 20% pacientov
Slovenské dáta a štatistiky
Na Slovensku leží dnes v nemocniciach 2 500 pacientov, z nich je 300 v ťažkom stave. 75 z nich do zajtra zomrie a budú vykázaní v 2 typoch: “s COVIDOM” a “na COVID”. Pomer je asis 4 ku 1 v prospech “umrel na COVID”.
Celkom na Slovensku umrelo “na COVID” 1 600 ľudí, spolu “na” a “s” COVIDOM asi 2 000 ľudí. Mesačne umrie na Slovensku asi 5 000 ľudí za normálneho stavu. Septembrových 17, októbrových 171, novembrových 649 “na” COVID si možno v štatistikách nevšimneme.
Ale decembrovýc 1 500 úmrtí a veľmi podobný počet v januári a polovičné čísla vo februári a v marci si určíte všimneme. Za rok 2020 to bude spolu 2 500 úmrtí a za 1. štvťrok 2021 odhadom podobných 2 500 ľudí. To je spolu 5 000 úmrtí, ktoré reprezentujú asi 1 promile slovenskej populácie.
Úmrtia, smrtnosť a štatistika
Ak si uvedomíme, že smrtnosť na COVID je odhadovaná medzi 0,3% – 1,0%, tak Slovensko bude určite medzi krajinami, ktoré sú COVIDOM postihnuté významne. Podľa odhadov smrtnosti nemalo zomrieť viac ako 15 000 – 50 000 ľudí, ale to za predpokladu postihnutia celej populácie chorobou. Slovensko bude mať pred Veľkou Nocou na začiatku apríla spomínaných 5 000 obetí “na COVID” a pravdepodobne vyše 1 000 ďalších “s” COVIDOM. Existujú a budú existovať 2 hypotézy pre výpočty: Úmrtia / Infikovaní = 0,3% – 1.0%
I. Infikovaných bolo, je a bude ďaleko viac ľudí ako bolo otestovaných pozitívne.
Budeme totiž musieť odôvodniť vysoký počet úmrtí. A pri dodržaní odhadu smrtnosti z počtu nakazených budeme dvíhať menovateľ (počet infikovaných). Ušetríme na vakcínach.
II. Smrtnosť je ďaleko vyššia a podarilo sa nám zachrániť veľa obyvateľov od úmrtia.
Táto hypotéza zatiaľ kríva. Neurobili sme lockdown, nezavreli sme dokonca ani postihnuté okresy/oblasti/kraje a hranice a tak sme spôsobili šírenie nákazy po celom Slovensku.
(Smrtnosť (iné názvy: letalita, letálnosť) je demografický ukazovateľ, ktorý je vyjadrený spravidla percentuálne ako podiel počtu zomretých na určitú chorobu k počtu osôb postihnutých touto chorobou)
Ako a čo s nami bude?
Situácia nevyzerá ružovo a ani nikdy nevyzerala, lebo ideme na “rezervu”. A okrem už aj tak problematickej situácie idú ešte sviatky, kedy si mnohí zdravotníci, záchranári, doktori a personál v nemocniciach zaslúžia a potrebujú oddýchnuť. Okrem toho je podľa prezentácia ministra zdravotníctva vyše 3 000 členov personálu v karanténe a ich návrat je neistý. Nie všetci sa plne zotavia a môžu hneď po karanténe do práce nastúpiť.
Už asi rozumiete, prečo sa nechcete infikovať, prípadne následne zažiť príznaky a s príznakmi v zhoršenom stave sa dostaviť na urgentný príjem. Budete sa tam dnes tlačiť spolu s asi 250 ďalšími infikovanými, ktorí sa dostanú na lôžko. Okrem šťastlivcov tam bude asi dvojnásobok ľudí, ktorí budú poslaní domov. Podľa pána ministra je len výjazdov záchranárov dnes denne ku COVID pacientom vyše tisíc. To je 50 za hodinu alebo 1 za minútu. Každú minútu.
Ak ste sa rozhodli NIKOHO, ale skutočne NIKOHO okrem člena Vašej domácnosti v najbližších 14 dňoch do sviatku 3 Kráľov nestretnúť, tak urobíte dobre a prispejete k tomu, že krivku nižšie nebude treba prerábať. Situácia nie je vážna s počtom infikovaných, ale s počtom našich lôžok v nemocniciach. Ak by sme ich mali dvakrát toľko, mohli by sme mať súčasný stav (otvorené úrady, kostoly a prechod medzi okresmi) až do konca januára. Ale nemáme a preto bude potrebný TVRDÝ lockdown.
Ak Vás nepresvedčili slová, tak scrolujte prosím dole. Sú tam grafy s ECDC, ktorá monitoruje situácie v Európe v jednolivých krajiných. Slovensko je v hitparáde k minulému piatku DRUHOU NAJRÝCHLEJŠIE RASTÚCOU krajinou v Európe. Na pódiu je s nami:
– Dánsko, ktoré robí denne 140 tisíc PCR testov a nakoľko zvýšilo za 2 týždne kapacitu z 90 tisíc, tak im rastie počet pozitívnych – o tom je tá tabuľka. Dáni (rovnako veľká krajina ako Slovensko) majú rovnako 4 tisíc nových prípadov denne, ale v nemocnici len 500 pacientov. My máme 2 500 pacientov v nemocniciach.
– Holandsko, kde v utorok pred 7 dňami zasiahla vláda a behou hodiny sa dohodla na tvrdom 5-týždňovom lockdowne, večer ho ohlásila a od stredy platí. Už je to 7 dní a my to považujeme za náskok. Nedá sa dobehnúť.
Príbeh je dôležitejší ako čísla
Ďakujeme Michalovi Burzovi za fotky publikované na facebooku Univerzitej nemocnice Bratislavy s textom: https://www.facebook.com/UNBratislava
V výzve na opatrnosť sa samozrejme radi pridávame.