Aktuálne ceny pohonných palív v Európe

Zdieľajte:

Všetky dáta sú z oficiálneho zdroja dát: Priemerné-ceny-pohonných-látok. Prehľad poskytuje dáta každá týždeň ku piatku podľa jednotlivých krajín a v jednotlivých krajinách aj podľa jednotlivých druhov palív (nafta, benzín95, LPG).

NAŠE PREHĽADY A NÁVOD NA POUŽÍVANIE

Prehľad cien palív bez dane a z daňami (DPH a spotrebná daň)

Prehľad obsahuje 2 stránky (mapu a grafy), ktoré sa prepínajú umiestnením kurzora myši na spodnú lištu a preklikom cez šípky doľava a doprava medzi “1 of 2” až “2 of 2”. Umiestnite kurzor myši (na mobile ťuknite prstom) na lištu na preklik na ďalšiu stranu. Kliknite na oblasť šípky.

Tabuľka a graf ponúkajú možnosť výberu typu paliva vľavo dole v prehľade. Rovnako je možné si vyberať ľubovoľný počet krajín, ktoré sa zobrazia v dvoch grafoch cien “bez” a “s” daňami.

Mód “celá obrazovka”: Z malého obrázku sa do módu plnej obrazovky prepnete klikom na spodnej lište na ikonu obojsmernej šikmej šípky.

Animácia vývoja cien palív (nafty a benzínu 95) od vojny na Ukrajine

Nižšie si po prekliku viete pozrieť vývoj – animáciu vývoja cien paliv na Slovensku a v krajinách regiónu: Česko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko a Maďarsko.

PLYN: aktuálne štatistiky k zásobe, kapacite zásobníkov a ročnej spotrebe

Zdieľajte:

Všetky dáta v interaktívnej mape a v príslušných tabuľkách sú z oficiálneho zdroja dát: Aggregated gas storage inventory – AGSI

So zhruba denným odstupom poskytuje prehľad podľa jednotlivých krajín a v krajinách aj podľa jednotlivých zásobníkov.

NAŠE PREHĽADY A NÁVOD NA POUŽÍVANIE

Prehľad naplnených kapacít zásobníkov EÚ krajín

Dashboard: Tabuľka obsahuje 4 stránky, ktoré sa prepínajú umiestnením kurzora myši na spodnú lištu a preklikom cez šípky doľava a doprava medzi “1 of 4” až “4 of 4”. Umiestnite kurzor myši (na mobile ťuknite prstom) na lištu na preklik na ďalšiu stranu. Kliknite na oblasť šípky.

Mód “celá obrazovka”: Z malého obrázku sa do módu plnej obrazovky prepnete klikom na spodnej lište na ikonu obojsmernej šikmej šípky.

Výber krajiny / zásobníkov Vľavo je ponuka krajín a u jednotlivých krajín aj jednotlivých zásobníkov (napr. Pre Slovensko je ponuka NAFTA / POZAGAS / DOLNI BOJANOVICE).

Prehľad a história napĺňania zásobníkov na Slovensku

Prehľad obsahuje dáta čerpania, napĺňania a netto pohybu plynu v zásobníkoch v jednotlivých mesiacoch za posledné 3 roky. Vpravo je výsledný stav: Naplnenosť kapacity troch slovenských zásobníkov.

Je potrebné uviesť, že zásobník Dolní Bojanovice (SPP Storage) v Českej republike je v percente a v stave naplnenosti zahrnutý, ale jeho stav (zhruba 5 TWh, resp. 10% ročnej spotreby Slovenska, alebo 14% zásoby) je potrebné odpočítať od disponibilnej zásoby plynu na Slovensku.

Zásoba v Dolních Bojanoviciach slúži ako pohotovostná zásoba na udržanie tlaku a funkčného stavu plynovodnej sústavy pre domácnosti Slovenska. Je možné ju považovať ako "poslednú možnosť" zásobovania domácností plynom.

Aktuálny vývoj stavu plynu v slovenských zásobníkoch po mesiacoch

Prehľad obsahuje dáta netto pohybu plynu v zásobníkoch Slovenska v jednotlivých mesiacoch za posledné 3 roky. Linka hore ukazuje výsledný stav: Naplnenosť kapacity troch slovenských zásobníkov.

Je potrebné uviesť, že zásobník Dolní Bojanovice (SPP Storage) v Českej republike je v percente a v stave naplnenosti zahrnutý, ale jeho stav (zhruba 5 TWh, resp. 10% ročnej spotreby Slovenska, alebo 14% zásoby) je potrebné odpočítať od disponibilnej zásoby plynu na Slovensku.

Zásoba v Dolních Bojanoviciach slúži ako pohotovostná zásoba na udržanie tlaku a funkčného stavu plynovodnej sústavy pre domácnosti Slovenska. Je možné ju považovať ako "poslednú možnosť" zásobovania domácností plynom.

Krivky napĺňania zásobníkov v kontexte minulých rokov

Veľmi dobrý prehľad stavu naplnenia a napĺňania zásobníkov so štatistickým spravovaním a určením miním, maxím a mediánu ponúka stránka: https://gas.kyos.com/gas/. Ich prehľad ponúkame v grafickom spracovaní nižšie.

SLOVENSKO s PLYNOM ALEBO bez PLYNU?

Zdieľajte:

Denne sme bombardovaní vyjadreniami k (ne)dostatku plynu pre Európu, hlavne Nemecko a samozrejme aj pre Slovensko. Od začiatku leta prevládajú vyjadrenia od ministra hospodárstva ako sa plnia zásobníky, že už máme polročnú spotrebu uskladnenú, ako už plniť netreba, lebo je to neefektívne, ako sa podarilo vyrokovať výnimky a že sme na zimu pripravení.

Prejdime si postupne jednotlivé vyjadrenia a z dostupných verejných zdrojov ukážme aký je reálny stav a hlavne predikcia. Podobne ako pri covide si dovolíme upozorniť, že sa treba pripraviť na najhoršie a dúfať v najlepšie. Nie opačne, napriek tomu, že je to ľúbivé.

“Od februára sme vtláčali, čo to dalo”

Uviedol minister hospodárstva Richard Sulík 26. júla, ale dáta hovoria niečo úplne iné. Graf mapujúci plnenie, vypúšťanie a netto rozdiel v zásobníkoch ukazuje, že v roku 2022 došlo vo februári k zásadnému (6%) poklesu stavu v zásobníkoch a aj v marci a v apríli bol nárast spolu len 1,6% kapacity zásobníkov, čo je ekvivalent 4 dňovej priemernej ročnej spotreby. Netto od februára do apríla došlo za 3 mesiace k čerpaniu, a nie k “vtláčaniu, čo sa dalo”.

Dokonca aj v roku 2020 v mesiacoch február, marec a apríl nedochádzalo k “vtláčaniu”. Vo všetkých troch mesiacoch došlo k poklesu a kumulatívne to bolo viac ako 22%. Nevtláčalo sa, ale sa čerpalo.

Záver je nasledovný: k rastu stavu v zásobníkoch obyčajne dochádza až od mája. To je rovný štvrťrok neskôr ako uviedol minister. Je dôležité, aby pri uisťovaní verejnosti zaznievali presné vyjadrenia. Najhoršie je, ak zaznie zavádzanie, k čomu podľa nás došlo. Opakovane.

Prehľad napĺňania / čerpania zásobníkov plynu počas mesiacov roka: 2020-2022
Prehľad napĺňania / čerpania zásobníkov plynu počas mesiacov roka: 2020-2022

“Dnes máme s vyše 50% minuloročnej spotreby 2. najvyššie zásoby plynu v EÚ”

Tieto vyjadrenia zazneli na začiatku júla so dovetkom, že “nie je efektívne vtláčať plynu viac, lebo je drahý”. Dnes vieme, že odvtedy sme naďalej plyn natláčali a len v samotnom júli pribudlo v zásobníkoch plynu 8% ich kapacity. V auguste natláčanie pokračuje a do dnes (22. júl) je to ďalších 7%. Plyn na burzách je stále drahší, ale to nemusí byť prípad toho vtláčaného, mohol byť kúpený dávno a lacnejšie.

Naše zásobníky sa medziročne scvrkli

V prívale dobrých správ zanikla informácia, že v zásobníkoch vedených ako NAFTA bola za posledný rok 2 krát znížená dostupná (vo verejných štatistikách uvádzaná) kapacita zásobníka z 35,6 TWh na 29,1 TWh.

📉 Je to pokles o 6,5 TWh a to je celková letná spotreba za 2-3 mesiace alebo spotreba za viac ako 1 veľmi chladný zimný mesiac. Je to asi 11% našej ročnej spotreby v roku 2021. Tá kapacita bola v roku 2021 k dispozícii, dnes už nie je.

Nie, že by to bolo zásadné, lebo dnes máme v NAFTA natlačených len 24,7 TWh. Voľná kapacita v NAFTA zásobníku je len 4,4 TWh a voľná kapacita takmer 4 TWh je aj v POZAGASE, kde je kapacita 7 TWh a vtlačených je 3,1 TWh.

Spolu sú využiteľné kapacity mimo Dolních Bojanovíc (viď text nižšie) 36,1 TWh a naplnené sú spolu 27,8 TWh, čo predstavuje 77% a voľná kapacita je 8,3 TWh. To sa vzhľadom na blízkosť vykurovacieho obdobia a obmedzené dodávky v najbližších mesiacoch nepodarí naplniť na 100%, dokonca si myslíme, že aj 90% nie je realistických.

Pokles kapacity v zásobníku NAFTA v priebehu posledného roka: -6,5 TWh.

Nie je zásoba ako zásoba

Minister a aj ľudia z ministerstva medzi “disponibilné” zásoby rátali aj pohotovostnú zásobu plynu v Českej republike v UGS Dolní Bojanovice, kde je dnes uskladnených 5 TWh energie alebo asi 9% ročnej spotreby Slovenska z roku 2021.

Rátať s komerčným využitím zásob zásobníka SPP – Distribúcia na Morave v Dolných Bojanoviciach je nielen nezodpovedné, ale aj v rozpore s platnými legislatívnymi pravidlami. Tento zásobník slúži na vykrývanie strát plynu v distribučnej sústave a na pokrývanie výkyvov v nej. Len určitý objem je určený na núdzové zásobovanie kriticky citlivých odberateľov, akými sú domácnosti, nemocnice či sociálne zariadenia.”, píše energetický analytik Karel Hirman.

Implicitne sa k rovnakému hodnoteniu dostaneme aj cez výpočty zásob Európskej Únie, ktorá ku koncu júla tieto použila na summite ku plynu. Vysvetlenie dobrej pozície Slovenska obsahuje aj tieto slová: “Keďže sme už teraz naplnili zásobníky plynu viac, ako je cieľ Únie (Slovensko má mať pred zimou naplnenosť na 35% ročnej spotreby, v súčasnosti je to vyše 40%), môžeme uskladnený plyn nad touto hodnotou odrátať.

Ku koncu júla sme mali reálne disponibilné zásoby 24 TWh v zásobníkoch Nafty a Pozagasu, kde je kapacita spolu 36 TWh. Naplnenosť bola 67% z kapacity zásobníkov a z ročnej spotreby 57 TWh (2021) to bolo týždeň pred koncom júla presne 42%. Európska Únia to vyhodnotila správne a reči o zásobách na úrovni polročnej spotreby Slovenska (čo je 50%) neboli začiatkom leta a ani koncom júla na mieste.

Predpokladáme, že z dnešných (23.8.2022) zásob 27,5 TWh sa na 50% ročnej spotreby dostaneme na prelome augusta a septembra, prípadne neskôr. Chýba k tomu 1 TWh. Prehľad – dashboard ku kapacite, k naplneniu zásobníkov a k ročnej spotrebe jednotlivých krajín Európy nájdete u nás na webstránke a po prekliku z obrázka nižšie.

Prehľad kapacít zásobníkov a aktuálnych zásob (22/8/22) plynu v pomere k ročnej spotrebe (2021). U Slovenska včítane 5TWh uskladnených v Bojanoviciach v ČR, ktoré musia byť odpočítané pre získanie reálne disponibilných zásob plynu = robí to mínus 9% ročnej spotreby.

Spotreba plynu na Slovensku

Málokto okrem NBS publikoval dáta ku spotrebe plynu na Slovensku. Domácnosti a inštitúcie na jednej strane, priemysel na druhej strane a výrobcovia elektrickej energie na tretej strane zamiešajú kartami, lebo ich spotreba v roku 2022 a 2023 bude výrazne ovplyvnená cenami a iná ako v rokoch 2020 a 2021.

  • Nevieme predpoklady spotreby v priemysle, ale je jasné, že veľkí hráči spotrebu obmedzia (Duslo Šaľa: spotreba asi 500 mil. m3 = 10% spotreby Slovenska), ale niektorí pri výrobe budú spotrebúvať plyn vo vysokej miere naďalej (Slovnaft).
  • Nie je jasné, ako sa zachovajú a koľko elektrickej energie vyrobia výrobcovia elektrickej energie a hlavne ZSE v elektrárni Malženice (ročne okolo 500 mil. m3, pričom z 1 m3 sa vyrobí asi 11 kWh elektrickej energie): spotreba asi 500 mil. m3 = 10% spotreby Slovenska).
  • Je tiež jasné, že domácnosti a inštitúcie pri kúrení a varení budú šetriť.
Prehľad spotreby plynu v % z celkovej ročnej spotreby z dát rokov 2020 a 2021

Vzhľadom na počasie nie je úplne jasné, kedy začína zimná sezóna, ale rok je možné rozdeliť na 2 obdobia s relatívne vysokou a relatívne nízkou spotrebou:

  • 8 mesiacov (2/3 roka) vykazuje spotrebu vysokú, s priemerom takmer 10% ročnej spotreby mesačne (spolu 78% ročnej spotreby)
  • 4 mesiace (1/3 roka) vykazujú nízku spotrebu, s priemerom 5% ročnej spotreby (spolu 22% ročnej spotreby

V období vysokej spotreby je táto dvakrát vyššia ako priemer v období nízkej spotreby. Máme pred sebou posledných 20-40 dní nízkej spotreby. Podľa predpovede počasia bude prechod do septembra chladný a určite teplotami podpriemerný. Nehrá to do karát a september tento rok nemusí byť obdobím s nízkou spotrebou plynu. To nie je dobrá správa.

V grafe vyššie je priemer spotreby v posledných 2 rokoch, ktoré boli teplotne nadpriemerné a s krátkymi a relatívne teplými zimami. Rok 2021 bol chladnejší ako rok 2020. Už 5 rokov nebola chladná zima. Štatisticky sa nedá vylúčiť, že tá 2022/23 bude studená, ba práve naopak, silne pravdepodobne nebude tretia teplá v poradí.

Dodávky plynu na Slovensko

K tomuto parametru nemáme graf, ale dodávky z Ruska v posledných mesiacoch stagnujú a veľmi pravdepodobný je scenár úplného vypnutia alebo minimálnych dodávok z Ruska. Budeme s ním rátať.

Dodávky z Nórska a dodávky LNG cez Chorvátsko alebo Taliansko neboli zo strany Ministerstva hospodárstva konkretizované. Vraj 2/3 dodávok plynu na Slovensko by už nemali byť z Ruska. To by malo byť na ročnej báze 3,0-3,5 miliardy kubíkov plynu. Bližšie dáta poskytol v relácii “Z prvej ruky” tento týždeň štátny tajomník pán Galek. Uviedol, že mesačne chodí od marca asi 100 mil. m3 prostredníctvom LNG z Chorvástka a do konca roka to bude 500 mil. m3. Rovnako uviedol, že z Nórska do konca roka príde 400 mil. m3.

Spolu by to boli dodávky 900 mil. m3 plynu mimo “z Ruska”. Ak príde niečo z Ruska ako bonus, sme na 1 miliarde m3 za 4 mesiace. Toľko štátny tajomník. Toto rovnako nie je dobrá správa.

Predikcia stavu zásob plynu v zásobníkoch pri “priemernej zime” (2020/21)

Ak aj napriek príchodu chladného počasia na prechode augusta-septembra budeme september považovať v predikcii za slabý mesiac v spotrebe plynu, tak neskončíme september pri súčasných 27,5 TWh na sklade s vyššími zásobami ako 28 TWh. To je predpoklad, že z Nórska a LNG cez Chorvátsko príde to, čo uviedol pán štátny tajomník Galek a aj Rusko sa hecne.

Pri priemernej spotrebe z posledných 2 rokov a pokračujúcich dodávkach z Nórska a LNG z juhu bude zásoba v zásobníkoch Nafty a Pozagasu klesať a na konci roka sme o tretinu nižšie, pričom najchladnejšia zima “je” pred nami.

Ak budeme pokračovať rovnakým tempom dodávok a len “priemernou” spotrebou posledných 2 rokov, tak budeme na Veľkú Noc mať minimum zásob, z Ruska takmer nič, ale z Nórska a z LNG z juhu stále stabilných 2,5 TWh mesačne. Na konci mája budeme mať minimálne zásoby v hodnote jedného zimného mesiaca a ideme natláčať zásobu do ďalšej zimy. Tých 6 TWh na konci mája 2023 je tretina toho, čo sme mali na konci mája 2023. Tu končí sranda a pravdu má ratingová agentúra Fitch, že ďalšiu zimu máme veľký problém – výhľadovo.

V čom je problém a kto nám ho zamlčal?

Ak príde skôr a chladnejšia zima, tak budeme mať minimálne zásoby nie ku koncu mája, ale ku koncu apríla, alebo aj skôr. Ale zima môže prísť aj veľmi skoro, aj môže byť veľmi dlhá a aj môže byť veľmi studená. V tom prípade budú minimálne zásoby nie ku koncu apríla, ale ku koncu marca. Nehovoríme, že plyn nebude, ale budú minimálne zásoby, slabé dodávky a ku koncu marca nemožno povedať, že “chladné” mesiace sú za nami. Toto nikto nepovedal, lebo v scenároch rátajú na Ministerstve hospodárstva asi s priemernou zimou. Ale také nebývajú.

A teraz jóbovka

Všetky predpoklady v grafoch a komentároch vyššie predpokladajú, že:

  • všetok plyn zo zásobníkov sa dá vytiahnuť
  • všetok plyn v zásobníkoch patrí “de facto” štátu a SPP distribúcia
  • žiaden plyn zo zásobníkov, ktorý dnes vlastnia ZSE a súkromní skladovatelia (vlastníci) neopustí Slovensko a bude použitý len-a-len na Slovensku

Musíme skonštatovať, že ani jeden z hore-uvedených predpokladov nie je pravda. Vysloviť vetu, že “Slovensko má dostatok plynu na najbližšiu zimu” je veľmi odvážne. Dokonca je rozumné predpokladať, že: Ak začne zima priemerne neskoro (v októbri) a nebude trvať dlho (tak do marca) a nebude výrazne chladná (podpriemerná) a prídu napriek vysokému dopytu a nízkej ponuke v Európe na Slovensko predpokladané dodávky, pričom Rusko bude dodávať minimum plynu, tak Slovensko skončí po zime s minimálnymi zásobami plynu (ako nikdy predtým) a do zimy 2023/24 pôjde Slovensko so zásobami, ktoré netušíme odkiaľ, koľko a ako získame.

Fitch to napísal jasne, hlasne, triezvo, ale po anglicky: Slovakia’s strategy to deal with energy shortages focuses on filling its large storage facilities and increasing interconnecting capacity with neighbouring states. As of mid-August, the country’s storage capacity of 3.3 billion cubic metres (bcm) was filled to around 75%, which would satisfy 50% of annual demand (5.5 bcm). The authorities have also signed gas supply agreements with Norway and Qatar that could help reduce Russian dependency by around two-thirds this year. Although these factors should help the country get through the coming winter without significant rationing or demand reduction, it is unclear how it can achieve medium-term energy security, in particular if gas reserves are exhausted by early 2023. There is very little clarity around potential longer-term alternatives (including infrastructure plans, costs, supply agreements). This will sustain energy-related risks over the coming years.

Je možné, že túto časť ratingovej správy si na Ministerstve hospodárstva nepreložili. Ak by to urobili, tak by museli priznať, že súčasný minister odovzdáva KO MU SI republiku v stave vysokého rizika do budúcich období/rokov. Nie zabezpečené dodávky na najbližšiu zimu, ale veľmi pravdepodobne “vyčerpané rezervy plynu veľmi skoro v roku 2023”.

Ak nezačneme okamžite ŠETRIŤ každý kubík plynu, tak nám nepomôže o rok ani sveter, ani piecka, a ani elektrický varič.

Koniec prvej časti o plyne. Nabudúce si povieme o tom, ako je na tom Európa.

OMIKRON v nemocniciach

Report hospitalizácií
Zdieľajte:

Najprv pár faktov, ktoré sú dôležité k vývoju v nemocniciach:

  • Počet pacientov SPOLU v nemocniciach mal minimum 21. januára, čo bolo pred 10 dňami. Rastieme už 10 dní. Nie od včera ako to je mylne prezentované na základe (ešte včera) nepresných údajov: https://covid-19.nczisk.sk/sk
  • Niektoré nemocnice rástli už aj predtým, lebo svoje minimá od špičky v DELTE dosahovali v rôznom čase. Niektoré už v decembri, niektoré do 21. januára, niektoré ešte stále klesajú.
  • Ak zrátame minimum všetkých nemocníc v DELTE, dostaneme 1.326. Oproti zrátanému maximu v DELTE (4.067) je to menej ako tretina, a to je dobrá správa.
  • Dnes sme na stave 1.654, a to je o 328 viac ako je celkové minimum. Ku koncu októbra sme takýto nárast absolvovali za 3 dni a nie za 10 dní. Rozdiel dnes je, že máme silné prepúšťania pacientov, ktoré v októbri boli na zlomku dnešných čísiel.
Čítať Ďalej

DELTA postupuje Slovenskom. Niekde rastie a niekde ustupuje. Neexistuje jedno Slovensko.

Zdieľajte:

Už ste si zvykli na čierno-čierne Slovensko. Ale nemyslíme si, že je to dobrá ilustrácia skutočnosti a súčasného stavu, akokoľvek dramaticky je to popisované. Aj DELTA raz ustúpi a uvidíme to na aj číslach celého Slovenska. Ale nie všade v rovnakom čase a na rovnakých číslach. Pokúsili sme sa trendy ilustrovať. Posúďte sami.

celý článok

Na tento deň sme čakali v DELTE 13 týždňov. Každá hora má svoj vrchol.

Zdieľajte:

Dlhodobo a od začiatku DELTA vlny sme konzistentne tvrdili, že očakávame kulmináciu a vrchol “okolo Dušičiek”, teda na prelome mesiacov október a november. Verili sme tomu už asi len my sami. Aj posmech bol a veľa. Mrzelo nás to, ale zároveň nás to posilnilo, aby sme sa viac venovali číslam. Zdá sa, že máme fázu silného rastu za sebou. Teraz príde stabilita na “vysokých číslach” – kulminácia. A potom dúfame v pokles. Rozoberme si situáciu bližšie a detailnejšie.

CELý Článok

Svidník. Svidník v Prešovskom kraji. Že by nádej? Už by sme na to vsadili aj viac ako deravý groš.

Zdieľajte:

Existuje na severovýchode Slovenska partia okresov, ktoré už druhý rok bojujú s coronou ako prví. Stropkov, Svidník, Stará Ľubovňa a Bardejov. Silná štvorka s 200 tisíc obyvateľmi. SSSD. Ich krivky dnes pripomínajú kulmináciu. Ako keby ste išli po horskom hrebeni na jeho najvyššom mieste. Že by?

Pointa úvahy

Hypotéza: Na severe Slovenska veľmi pravdepodobne vidíme vrchol Delty. Priznáme sa, že sme u Starej Ľubovne a aj u Čadce jeden videli pred týždňom. Prvá sa vyhupla v 14 dňovej incidencii ešte o 10% vyššie, druhá o 20% vyššie. Ak by sme si nechceli priznať, že to bolo prečasné, tak by sme povedali, že sme videli “za roh”. Slovensko zatiaľ narástlo o 43%.

Aj v Delte budeme hľadať, kde je vrchol. V 7 alebo v 14 dňových priemeroch, ktoré vyhladzujú sviatky, víkendy a vlnky vo vlne. Tak pozitívnych prípadov, ako aj počtov pacientov. Neskôr aj úmrtí. Pre okres, pre kraj, pre krajinu.

Vrchol nemusí byť ostrý, aj keď určite nájdeme denné maximum, 3-dňové maximum, pripadne “najhorší” týždeň. Opäť je najdôležitejším ukazovateľom “počet pacientov” alebo ešte lepšie “hodnota denných príjmov do nemocníc“.

Kontrolky

Nie, istí si nevieme byť v ničom a ak, tak skôr neskôr. Ale celá republika čaká aj predikcie s náznakom optimizmu. Sme v treťom mesiaci Delty (od 1. – 15. augusta 2021) a pozeráme na obrátku. Od nej to bude ešte (dlhá? krátka?) cesta dole kopcom.

Svidník (32 500 obyvateľov) sa dostal skutočne vysoko:
– za 1 týždeň mal v PCR testoch pozitivnych 1% svojich obyvatelov
– za 2 týždne mal v PCR testoch spolu pozitívne 2% svojich obyvatelov
– celkom v Delte má už 5% občanov Svidníka pozitívny PCR test
– vo vekovej skupine 15-20 rokov zaznamenali v Delte už 12% pozitívnych občanov
– za posledných 7 dní je pozitivita PCR testov vo Svidníku 45% – viď report Veda pomáha

Premorenosť jednotlivých vekových skupín v okresoch Prešovského kraja

Premorenosť: Okrem toho malo 1-2% obyvateľov pozitívny AG test, ale netušíme, koľkí ho validovali cez PCR test. Počty celkom “premorených” obyvateľov Svidníka kovidom indikuje celková PCR pozitivita na úrovni 15%, pričom tieto počty treba násobiť dvoma-tromi. K tomu treba pripočítať pozitívnych z plošných testovaní, z celoštátnych skríningov a aj z firemných testovaní. Asi nebudeme ďaleko od pravdy, ak napíšeme, že vo Svidníku si kovidom prešla polovica obyvateľov.

Zaočkovanosť: Mladí do 20 rokov sa vo Svidníku takmer neočkujú (10%). Nad 20 rokov je zaočkovaných 45% obyvateľstva.

Mesačný prehľad vývoja DELTY a Alfy v okrese Svidník: pozitívne prípady a 14 dňová incidencia

Nie je jednoduché preložiť tieto 2 množiny občanov, ale je pravdepodobné, že Svidník už vďaka kombinácii zaočkovanosť a premorenosť dovidí na koniec Delty.

Kde je Svidník dnes a aká cesta ho čaká

Dnešný stav: Okres sa dostal v incidendcii za 14 dní na 100 tisíc obyvateľov na hodnotu cez 2 000 s rekordom na 2 383. Tam boli rekordy okresov z Oravy minulý rok v jesennej vlne. Už vyše týždňa (8 dní) je na číslach okolo 2 150 – 2 380, pričom ani “navýšenie” denného počtu za štátny sviatok na priemer posledného týždňa by Svidník nedostalo vyššie ako rekord.

Pokles: V 7 dňovej incidencii je Svidník na prvej priečke najviac “klesajúcich” okresov zo 72 okresov Slovenska. V čase, keď Slovensko za posledný týždeň narástlo o 30% z 398 na 516, tak Svidník klesol o 32% z 1 290 na 884.

Ďalšie dni: Asi uvidíme Svidník oscilovať ešte týždeň okolo dnešných hodnôt. Následne očakávame posun smerom dole k nižším číslam. Na mesačnom grafe DELTY nie je vidno vývoj: nízko-rast-špička-pokles-nízko veľmi jasno, ale na ročnom grafe pandémie je to vidno veľmi dobre. Teda zatiaľ je vidno časť: nízko-rast-špička-začiatok poklesu, či?

Ročný prehľad vývoja DELTY a Alfy v okrese Svidník: pozitívne prípady a 14 dňová incidencia

Teraz to najdôležitejšie: Hospitalizácie

Podľa nášho modelu sú príjmy do nemocníc oneskorené za vykazovaním pozitívnych prípadov z PCR testov 5-6 dní. Výpočet je založený na 7 dňových priemeroch. V prípade sviatku vieme číslo pozitívnych navýšiť na “normálny” počet.

Rovnako nám už dlhodobo vychádza, že prepustenia včítane úmrtí sa za nasledujúcich 7-8 dní rovnajú v súčte stavu hospitalizovaných “dnes”. Predpokladáme, že dnešných 1 774 hospitalizovaných pacientov je rovnaké číslo ako “prepustenia” v najbližších 7-8 dňoch.

Netto číslo: Dnešný stav + príjem zajtra – prepustenia zajtra= Zajtrajší stav. Zatiaľ to perfektne sedí na 7 dňové priemery. Pre Svidník to znamená, že pri oscilácii prípadov na úrovni 2 000 za 14 dní bude síce prílev pacientov do nemocníc stále vysoký, ale bude konštantný, nebude už stúpať a čoskoro by mal začat klesať. Počet hospitalizovaných v slabšie zaočkovaných okresoch vychádza okolo 10% z počtu PCR pozitívnych. Ak je počet pozitívnych prípadov vo Svidníku za posledných 14 dní 700, tak do nemocníc išlo a pôjde minulý a tento týždeň spolu asi 70 pacientov.

Z tých 70 pacientov priemerne 13-14% umiera, ale v málo zaočkovaných okresoch je to viac. Pri hodnote parametra úmrtnosti 15% by za 2 týždne zomrelo z hospitalizovaných 70 ľudí asi 10-11 pacientov. Táto matematika výborne sedí a platí pri veľkých číslach krajov a mesiacov. Pre konkrétny okres a týždeň je výpočet indikatívny.

Susedné okresy SSD: Stará Ľubovňa, Stropkov a Bardejov

Trojica okresov v okolí Svidníka s celkom 200 tisíc obyvateľmi vykazuje podobné charakteristiky:
– Stará Ľubovňa (54 tisíc) sa vyšplhala na svoj rekord 1 312 v 7 dňovej incidencii a v 14 dňovej incidencii nad 2000 (podobne ako Svidník). Okres ale nemusí mať svoj vrchol za sebou.
– Stropkov je malý okres s 20 tisíc obyvateľmi a v 20% raste posledný týždeň sa dostal na 7 dňovú incidenciu 763 a na 14 dňovú incidenciu nad 1400, kde osciluje už 5 dní. Okres nemusí mať svoj vrchol za sebou, ale nie je významný počtom pozitívnych
– Bardejov je zo štvorice najväčší okres (78 tisíc) a v 20% poklese posledný týždeň sa dostal na 7 dňovú incidenciu 670 z čísla 827 a v 14 dňovej incidencii sa drží už 5 dní nad 1 500.

Sme presvečení, že Bardejov má svoj vrchol za sebou a je významný pre trend v regióne severného Slovenska a nakoniec aj pre Prešovský kraj s 800 tisíc obyvateľmi. U Bardejova vidno na rozdiel od ostatných “z partie” významné postihnutie aj jesennou vlnou minulý rok.

Ročný prehľad vývoja DELTY a Alfy v okrese Bardejov: pozitívne prípady a 14 dňová incidencia

Celý región aj spolu s lepšie zaočkovaným Sabinovom a Prešovom sme dali do grafu 14 dňovej incidencie. Je tam náznak, že celý 400 tisícový región začína oscilovať – viď červená čiara.

Čo toto pozorovanie znamená pre CELÉ SLOVENSKO?

Suma malých častí: Slovensko sa skladá zo 72 okresov. Vačších (Bratislava: 440 tisíc obyvateľov) aj menších ( Medzilaborce. 12 tisíc obyvateľov). Delta postihuje okresy momentálne rôzne. Najhoršie okresy majú 7 dňovú kombinovanú incidenciu viac ako 1000 (11 okresov) a 7 okresov má incidenciu menej ako 400, pričom 5 z nich je okolo alebo pod 250. Detaily nájdete v našich prehľadoch.

Súhrnné priemerné parametre za Slovensko nedávajú dobrý obraz o situácii v jednotlivých regiónoch. Platí to pre kraje, ale aj pre okresy. Najdôležitejšie je pozerať na situáciu v nemocniciach, kde v Nitrianskom, Trnavskom a v Bratislavskom kraji je spolu menej pacientov ako v samotnom Košickom alebo v samotnom Prešovskom kraji.

Šťastím pre Slovensko je, že Delta sa postupne posúva zo severu a východu Slovenska na juh a západ. Je veľmi pravdepodobné, že keď budeme rásť k maximu v Bratislave, v Nitre a v Trnave (kraje, kde Delta dorazila až v októbri), tak Trenčín a Banská Bystrica bude zrovna na maximách (s Deltou od polovičky septembra). Prešov s Košicami, ktoré Delta zasiahla už začiatkom septembra, by už mali klesať.

Druhé šťastie: Je pravda, že TOP 21 obsadených nemocníc má z maximálnej obsadenosti 1 500 v II. vlne obsadených 1 000 postelí. Ale rovnako je pravda, že 27 nemocníc s maximom 2 400 v II. vlne je obsadených na 25% 400 pacientami. V nemocniciach vidíme a uvidíme rovnako presun maxím zo severovýchodu smerom na juhozápad. Dobrý prehľad o postihnutosti nemocníc v jednotlivých okresoch ponúkame v hitparáde “stav dnes ako % z maxima v II. vlne”.

Prehľad obsadenosti nemocníc k 2. novembru 2021
Počty pacientov v jednotlivých 8 krajoch Slovenska k 2. novembru 2021

Veľké ďakujem patrí nášmu spolupracovníkovi Miroslavovi Plocháňovi za neúnavnú prácu pri aktualizácii a automatizácii spracovávania dát za jednotlivé okresy. Miro, si borec, vďaka.

Kam sme sa s DELTOU dostali na Dušičky koncom októbra – pozitívne testy

Zdieľajte:

Nejde o najdôležitejší parameter, ale venujeme mu veľa pozornosti. Počet prípadov z pozitívnych testov láme rekordy a farbí a zatvára okresy. Robíme to správne?

Pozitívne prípady a koľko ich máme

Dušičky. Priznáme, že robia šarapatu vo vykazovaní, lebo priniesli v pondelok 1. novembra štátny sviatok a vtedy sa menej PCR testuje. A menej testov prináša menej pozitívnych prípadov. A menej prípadov poníži aj 7 dňové, ale aj 14 dňové priemery. Prvé významne, druhé menej významne. Na ilustrovanie, v akej situácii sme používame 7 aj 14 dňové priemery dňových dát.

Školské prázdniny. Na prelome októbra a novembra boli aj 5 dňové školské prázdniny. Významne podľa mňa ovplyvnia čísla PCR testov žiakov, čísla pozitívnych prípadov školákov a aj šírenie vírusu. 5 dňová pauza je pri DELTE významná. Koniec októbra spojil školské prázdniny aj s množstvom tried (odhadom 10%), ktoré boli zrovna v karanténe. Tá trvá 10 dní a všetky karantény z októbra vypršia v I. týždeň novembra. Od 8. novembra budú v karanténe len triedy, kde sa objavil pozitívny žiak v utorok až v piatok od 2. do 5. novembra. Bude ich menej ako v predošlých týždňoch.

Ku koncu októbra sme sa dostali na rekordnú úroveň zistených pozitívnych prípadov počas obdobia celej pandémie. Dáta za posledný týždeň: pozitívny výsledok testu dostal každý deň 1 zo 1350 občanov. Spolu za týždeň 5 občanov z 1000.

Porovnanie špičiek II: a DELTA vlny

Flow = tok nových prípadov

Nie je dôležité pozerať len na denné dáta pozitívnych. Ďaleko dôležitejšie je pozerať na celkový počet pozitívnych za určitý čas. Posúďte sami dáta ku koncu októbra:
– máme presne 4028 pozitívnych prípadov z PCR testov celkom denne
– v 7 dňovom priemere máme 516 prípadov z PCR testov na 100 tisíc obyvateľov
– v 14 dňovom priemere máme 875 prípadov z PCR testov na 100 tisíc obyvateľov
– za posledných 7 dní máme 28 tisíc prípadov – to je viac ako polovica 1% z populácie
– za posledných 14 dní máme 48 tisíc prípadov – to je už takmer 1% populácie

Zo 40 prípadov denne v júli sme sa na 10 násobok a 400 prípadov dostali za 7 týždňov v septembri. Následne sme sa opäť na 10 násobok a 4000 prípadov denne dostali za ďalších 7 týždňov. Dnes sme na ďaleko najvyšších číslach pozitívnych. Rekordom jesennej vlny 2020 bolo 2547 prípadov a zimnej vlny 2021 bolo 3260 prípadov v 7 dňovom priemere.

Asi dôležitejším údajom je celkom 93 tisíc pozitívnych prípadov z PCR testov v DELTA vlne od 1. augusta 2021. Zajtra k 2. novembru ich bude 100 tisíc. V DELTA vlne už dostalo pozitívny výsledok z PCR testu 2% obyvateľov Slovenska.

Minulý rok sme 93 tisíc prípadov v PCR testov mali až 22. novembra. Sme asi 3 týždne popredu a máme veľmi rýchle tempo, rýchlejšie ako minulý rok na jeseň a rýchlejšie ako v zime.

Prehľad za 14 dní: Nové prípady pozitívnych / Nové prípday na 100 tisíc obyvateľov

DELTA je významne epidémiou detí a mladých – násobne viac ako II. vlna

Asi 80% zo zistených pozitívnych prípadov boli k dnešku neočkovaní občania, ale je pravda a to treba poznamenať, deti do 12 rokov sa neočkujú a detí je pozitívnych v DELTE veľa. V DELTE v porovnaní s jesennou vlnou minulý rok sme u prvých 93 tisíc pozitívnych zistili:

1) DETI: Až 3332 pozitívnych detí na 100 tisíc detí vo veku 5 až 20 rokov. Minulý rok to bolo len 1087 na 100 tisíc detí. DELTA infikuje deti 3 krát viac, určite aj vďaka tomu, že nie sú zavreté doma, ale chodia do škôl. “Zhodenie rúšok” v októbri rast významne neovplyvnilo. Ostatné vekové kategórie rástli rovnako rýchlo.

Všetky môžu chodiť do škôl a len niektoré pozitívne idú do nemocnice. To percento je zanedbatelné. Z celkovo vyše 5000 prijatých pacientov reprezentujú deti do 20 rokov menej ako 9%, ide asi o 450 detí prijatých do nemocníc za 3 mesiace od 1. augusta. Stále platí, že úmrtia sú veľmi zriedkavé. Nerobíme žiadne závery, či je to veľa alebo málo.

Deti do 20 rokov reprezentujú viac ako 30% pozitívnych prípadov, ale len 8-9% zo 6000 hospitalizovaných pacientov v DELTE od 1. augusta.

Perlička: Vo Svidníku už v Delte našli ako pozitívne každé desiate dieťa. Spolu s II. vlnou už má vo Svidníku, ale aj v Martine 20% detí od 10 do 20 rokov pozitívny výsledok z PCR testu.

Celkové percento PCR pozitívnych počas I. II. a III. vlny na 100 tisíc obyvateľov podľa veku – DETI
Zdroj: Martin Huba

2) SENIORI: Minulú jeseň sme z prvých 93 tisíc pozitívnych mali až 1273 pozitivnych seniorov na 100 tisíc vo veku nad 70 rokov. Tento rok ich máme len 894, minulý rok to bolo o 42% viac. Z nich je tretina zaočkovaných a ich riziko je významne nižšie pri hospitalizácii a aj v pravdepodobnosti úmrtia. Tým pádom je počet pozitívnych vysoko rizikových seniorov tento rok polovičné. U pozitívnych seniorov ide s vysokou pravdepodobnosťou o nástup do nemocnice. U 90 ročných je to 68%, u 80 ročných je to 50%, u 70-80 ročných 32% a aj u 60 ročných je to 20%.

Seniori nad 70 rokov reprezentujú len 6% pozitívnych, ale až 36% z hospitalizovaných 6000 pacientov v DELTE od 1. augusta

Detí je v DELTE 3-krát viac a rizikových seniorov polovica. Ide o výraznú zmenu v štruktúre pozitívnych. Ak je 7 dňová incidencia na 100 tisíc občanov u 10-15 ročných detí 1250, tak u seniorov nad 70 rokov je to číslo 250. U detí ide o 5 násobok. Na jeseň 2020 a v zime 2021 boli čísla rovnaké alebo dokonca 2 násobné v neprospech seniorov.

Perlička: Vo Svidníku (ale aj v Starej Ľubovni a v Prešove) už v DELTE našli ako pozitívneho každého tridsiateho seniora, ide o 3% ľudí nad 70 rokov. Celkovo spolu s II. vlnou už má vo Svidníku, ale aj v Považskej Bystrici, Prešove, Vranove, a v Humennom pozitívny výsledok z PCR testu viac ako 11% seniorov.

Celkové % PCR pozitívnych počas I. II. a III. vlny na 100 tisíc obyvateľov podľa veku – SENIORI
Zdroj: Martin Huba

Záver a návrh pre COVID AUTOMAT: Opačné alebo významne odlišné pomery pozitívnych detí a pozitívnych seniorov má zásadný vplyv na hodnotenie rizika epidemiologickej situácie. Súhlasíme s návrhom Richarda Kollára, ktorý už 3 mesiace radí konzíliu deti do 18 rokov vôbec nebrať do úvahy v COVID AUTOMATE a aj pri hodnotení situácie v okresoch. Hranice pre jednotlivé farby automatu sú stále nastavené nízko. Ale ich zachovanie pri ignorovaní detí umožní okresom skôr prechod do lepšej farby.

Ignorovaním pozitívnych do 18 rokov by sme sa dostali na asi dvoj-tretinové čísla pozitivity a situácia by vyzerala menej dramaticky.

Čo nás podľa nás pravdepodobne (podľa nás) čaká – ZLOMENÁ KRIVKA

  1. Počty pozitívnych detí (a aj testovaných detí) budú začiatkom novembra nižšie ako pred týždňom.
  2. Nižšie počty pozitívnych detí môžu spôsobiť nižšie celkové počty pozitívnych.
  3. Vďaka nižšiemu počtu pozitívnych detí (vykazovali vysokú pozitivitu) klesne aj celková pozitivita PCR testov.
    Všetky tieto pozorovania podporujú aj čísla vykázané v posledných 3 dňoch.
  4. 7 dňové priemery počtu pozitívnych asi klesnú a “technicky” dôjde ku zlomeniu krivky. To nie je samozrejme “fundamentálny” obraz situácie. Ale upozorňovali sme na tento jav a predikovali ho a aj ho odôvodnili. Je podľa nás pravdepodobný. Výborne “zlom krku hnusobe” ilustujú grafy zo SME.
  5. 14 dňové priemery počtu pozitívnych budú naďalej stúpať z konco-októbrovej hodnoty 3407 na 4000 tento týždeň. To bude okolo 7. novembra znamenať, že “za posledných 14 dní dostalo pozitívny výsledok PCR testu 1% obyvateľstva“. Takú situáciu sme ešte nemali.
Ilustrácia ZLOMU v 7 dňových priemeroch PCR, AG a aj PCR+AG testov “na Dušičky”
Zdroj: SME

HOSPITALIZOVANÝM A ÚMRTIAM SA BUDEME VENOVAŤ V ŠPECIÁLNOM ČLÁNKU.

JESEŇ 2020 A 2021 – PODOBNÉ AKO VAJCE VAJCU

Zdieľajte:

V horizonte jedného roka nie je posun pár dní významný. Ku koncu októbra sme sa dostali na rovnaké hodnoty kovidových parametrov ako minulý rok. Ale išli sme rôznou cestou a určite zažijeme iný november ako minulý rok.

Dnes 20. októbra 2021 máme rovnaké počty:
– hospitalizovaných pacientov s potvrdeným kovidom v nemocniciach = 997
– počet pozitívnych prípadov z PCR testov za posledných 14 dní = 25 000
ako sme mali minulý rok 25. októbra.

Ide o nevýznamný posun 5 dní, tento rok sme “popredu”. Náskok bol pri príchode delty v auguste na začiatku asi 17 dní (aby čísla sedeli), ale postupne sa znižoval. Je to dôsledok toho, že minulý rok na jeseň 2020 sme sa v októbri dostali do vysokého rastu. Najprv začali veľmi rýchlo rásť počty pozitívnych prípadov. S oneskorením asi 8-12 dní sa do rýchleho rastu dostali aj počty hospitalizovaných.

Porovnanie vývoja počtu pozitívnych a hospitalizovaných na jeseň v roku 2020 a 2021

Základné parametre

ÚMRTIA: Začneme tým, čo nie je porovnateľné. Sú to úmrtia, nakoľko tie boli minulý rok reportované s oneskorením. Bolo to pochopiteľné, o kovide sa lekári učili aj z pitiev a nebolo dôležité presne na deň vykazovať počet obetí. Nakoniec sme skončli v definícii “na” + “s” na 15 tisíc úmrtiach z približne 700 tisíc pozitívnych prípadov z AG alebo z PCR testov. Smrtnosť vyjadrená percentom bola mierne nad 2%. Spätne je možné aplikovať toto percento aj na počty infikovaných na začiatku minuloročnej vlny.

K 25. októbru (čo je tohtoročný 20. október) sme mali spolu v jesennej vlne približne 45 tisíc pozitívnych prípadov. Je možné predpokladať, že z nich pri 2,1% smrtnosti bolo 950 obetí. Tie boli ale vykázané neskôr. Dnes máme v DELTE 396 obetí a je možné predpokladať, že pri “dobehu” z nedávno vykázaných pozitívnych zomrú ďalší ľudia. Ale na počet 950 z minulého roku sa nedostaneme a preto je možné vysloviť hypotézu, že tento rok je smrtnosť vírusu nižšia. Súvisí to určite s faktom, že:
– najohrozenejší ľudia zomreli v II. vlne a
– zaočkovanosť vo vysokých vekových skupinách mení vekovú štruktúru tohtoročných infikovaných, následne hospitalizovaných a aj percento úmrtí

HOSPITALIZOVANÍ: Tento rok stúpa počet hospitalizovaných rovnomernejšie ako minulý rok a v súlade s krivkou rastu počtu pozitívnych prípadov (je to červená plocha a červená krivka v grafe). Minulý rok bol rast pozvoľný, ale následne od 11. októbra veľmi strmý. Rovnako súvisel nárast počtu hospitalizovaných so strmým rastom počtu pozitívnych (modrá plocha a modrá krivka v grafe).

  • Odlišná je dynamika, pričom tento rok sme sa na dnešných 997 dostali z hodnoty 500 (na dvojnásobok) za asi 20 dní. Minulý rok to bolo za 7 dní. Nepredpokladáme, že by sa dynamika tento rok mala v ďalších dňoch podobať na tú z roku 2020.
  • Minulý rok za 7 dní od 25. októbra narástol počet pacientov o 50%.

    Tento rok predpokladáme týždenné rasty asi polovičné – stav počtu pacientov narastie za týždeň o 20% – 30%.

POZITÍVNE PRÍPADY: V Delta vlne sme tento rok zistili k dnešku spolu 53 tisíc pozitívnych prípadov z PCR testov. Minulý rok sme sa k 25. októbru dostali na počet 43 tisíc pozitívnych prípadov. Zásadným rozdielom je celkovo zásadne vyššia intenzita testovania PCR testami v auguste-septembri-októbri tohto roku. Vidno to z červených a z modrých plôch v nasledovnom grafe.

Graf počtu pozitívnych prípadov a počtu testov v rokoch 2020 a 2021

Počet PCR testov: Tento rok máme vďaka vyššiemu počtu PCR testov lepší prehľad o situácii celkovo, ale hlavne v postihnutých regiónoch. Vysoký počet PCR testov na začiatku roka u školákov nám dal dobrý obraz o stave detí a dnes máme PCR testy dostupné pre okolie zistených pozitívnych ľudí.

Minulý rok sme testovali skôr málo a nedostatočne až do konca októbra. Potom sme zažili 2-týždňové obdobie silného PCR testovania, ktoré ochablo od polovice novembra vďaka plošnému testovaniu antigénovými testami.

Dynamika rastu: tento rok máme rast priemerného počtu PCR pozitívnych prípadov za týždeň počas celého septembra v rozmedzí 20%-30%. Minulý rok bol rast za týždeň na začiatku mesiaca 100% a postupne klesol ku koncu mesiaca na tretinu.

Incidencia (výskyt) v 7 dňovom priemere na 100 tisíc obyvateľov

Dnes máme Incidenciu na hodnote 2078 a minulý rok sme mali v “rovnakú deň” 25. októbra porovnateľnú hodnotu 2066. Minulý rok ale vďaka pilotnému plošnému testovaniu počet pozitívnych z PCR testov výrazne poklesol a do konca októbra sa dostal len na hodnotu 2300. Tento rok predpokladáme rast z dnešnej hodnoty na približne 3000 ku koncu októbra. Dôvodom je pozorovaná rastúca hodnota pozitivity PCR testov a aj rastúci počet PCR testov. Už ich robíme asi 150 tisíc za 14 dní – v priemere vyše 10 tisíc denne.

Predikcia ku koncu októbra

Vzhľadom na množstvo otázok ohľadom ďalšieho predpokladaného vývoja publikujeme krátkodobú predikciu hodnôt kľúčových parametrov Delta vlny ku koncu októbra. Je potrebné uviesť, že akékoľvek predikcie majú v sebe určitú mieru neistoty, nakoľko vývoj ovplyvňuje množstvo parametrov, ktoré nie sme schopní modelovať a verne nastaviť.

Je ale pravdou, že sme vo fáze rastu, pričom v posledných dňoch skôr zrýchľuje ako spomaľuje, rastie pozitivita PCR testov a už aj z nemocníc máme robustné dáta. Príjmy sú denne viac ako 100, vysoké sú aj prepustenia z nemocníc, reportované úmrtia sú už v desiatkách. Pri vyšších hodnotách je modelovanie a predikovanie mierne jednoduchšie a pri trvalom trende rastu aj spoľahlivejšie ako pred mesiacom.

Čo sa nám podarilo

Začiatkom septembra sme pomáhali Ministerstvu zdravotníctva pripraviť prvé predikcie na dátum 30. septembra. Sme radi, že predikcie pekne vyšli, trendy a aj hodnoty sme odhadli relatívne presne. Rovnako sme radi, že sa pandémia nerozbehla veľmi rýchlo a hodnoty ku koncu mesiaca boli na “spodnej” hrane publikovaných intervalov. Posúďte sami:

Ak by ste radi videli situáciu po okresoch, ale nemáte radi čiernu, máme pre Vás situačnú mapu v škále odtieňov červenej.

III. vlna na Slovensku: Aké má DELTA krivky a ako bude vyzerať situácia v jednotlivých okresoch?

Zdieľajte:

Vieme, že všetci pozerajú na “denné čísla” pozitívnych, prípadne ich priemery za 7 dní. Celý august a september tieto čísla stúpali. Ak sa nepozrieme na vývoj v konkrétnom regióne, robíme chybu. Opakovane ako minulý rok, keď sa na tomto základe prijímali výsostne celoštátne opatrenia celoplošne a naraz. Inak treba.

Aká je dnes situácia v počte zistených PCR pozitívnych prípadov?

  • Nie je pravda, že počet zistených pozitívnych prípadov stúpa. Máme okresy, kde za posledný týždeň významne klesol. V Rožňave o 10%, v Banskej Bystrici o 20%, v Krupine o 25%, v Nitre o tretinu a v Bytči takmer na polovicu. To sú paradoxy DELTY.
  • V niektorých okresoch došlo k významnému nárastu za 1 týždeň. Brezno narástlo na 5 násobok, Kežmarok a Stropkov na 4 násobok, Poltár, Gelnica a Hlohovec na 3 násobok
  • Celé Slovensko sa dostalo z priemerného počtu 104 pozitívnych prípadov (z PCR testov) na 140 prípadov v raste o 34%. To je priemer. Ale priemer nám nič nepovie o konkrétnej situácii, naopak, môže nás priviesť k úplne iným záverom, aké by sme mali dedukovať.
  • Najhoršie je na tom dnes región za Tatrami s okresmi pri poľských hraniciach: Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Stropkov, pridáva sa k nim Kežmarok a Poprad. Bardejov je v PCR pozitívnych cez 500 a PCR+AG na 661. Rovnako sa na vysoké čísla dostávajú regióny Kysuce a Orava. Dnes sú v počte PCR pozitívnych nad 500 a rýchlo rastú.

Ponúkame prehľad – hitparádu okresov podľa počtu PCR pozitívnych prípadov na 100 tisíc obyvateľov za posledných 7 dní a porovnanie s predchádzajúcimi 7 dňami

DELTA: príchod do Británie (Európy) a jej parametre

Delta k nám prišla z Veľkej Británie, kam prišla asi z Indie. Britániu zastihla pri zaočkovanosti asi 40-45% v máji a v júni, ale jednotlivými “okresmi” sa prehnala v rôznom čase. Krajina sa po kompletnom uvoľnení 21. júla s deltou pasuje už 5 mesiacov, situácia je dnes stabilizovaná a všetky parametre postupne klesajú. Napriek relatívne vysokému počtu denne zistených pozitívnych prípadov (30,000) počet pacientov v nemocniciach klesá z najvyššieho bodu (8500), čo bol ekvivalent slovenských 700 pacientov pred mesiacom.

Delta mala v jednotlivých okresoch Británie typický priebeh s rýchlou špičkou, následným rýchlym opadnutím na asi jednu pätinu-štvrtinu maxima. Maximá boli rôzne, nebolo zriedkavé dosiahnutie 1500 prípadov za týždeň na 100 tisíc obyvateľov. Špička DELTY bola nezriedka výrazne viac ako špička v I. alebo v II. vlne. Počas delta vlny sa ako pozitívnych postupne ukázalo aj 5% – 8% obyvateľstva daného regiónu. Celkovo sa počet DELTA pozitívnych v Británii blíži k 4 miiónom, počet hospitalizovaných ku 100 tisíc a počet úmrtí k 8 tisícom.

Krivky DELTA vlny

Ponúkame obrázok kriviek DELTA “vlny” a aj rozdelenie priemeru počtu pozitívnych na vekové kategórie do 60 a nad 60 rokov. Vďaka zaočkovaniu vo Veľkej Británii boli maximá výskytu pozitívnych do 60 rokov násobkom (4-5 násobok) výskytu u občanov nad 60 rokov. Neskôr po poklese sa vyrovnávajú. Bol to dôsledok vysokej zaočkovanosti seniorov.

Typický tvar krivky DELTA vlny vo väčine britských okresov – counties

DELTA na Slovensku

Musíme úplne abstrahovať od priebehu jej priemerných parametrov, lebo neukazujú situáciu verne a reálne. Máme okresy, v ktorých už prvú špičku mala: Rožňava, Skalica, Krupina, Senica. Rovnako máme väčšinu okresov, kam ešte nedorazila s plnou silou a pozitívne prípady sú sporadické, napriek tomu, že okresy sú podľa COVID Automatu v oranžovej a v červenej farbe.

Významne postihnutých je len niekoľko regiónov na severe a severovýchode krajiny, v okolí Košíc a na Orave-Kysuciach s dosahom na Žilinu. Z krajských miest sú významnejšie zasiahnuté len Košice, Prešov a Žilina. Prehľad vývoja vo všetkých okresoch monitoruje pre Dáta bez pátosu pán Miroslav Plocháň na dennej báze a jeho prehľady sú Vám k dispozícii.

Jednotlivé okresy Slovenska dosiahli v II. vlne maximá na úrovni 2000 prípadov za 7 dní na 100 tisíc obyvateľov. Je to ekvivalent zistenia, že 2% obyvateľov malo pozitívny test za posledný týždeň. Tak vysoké čísla sú vynimočné, ale na Orave sa vyskytli.

Delta nezostala nič dlžná svojej povesti a v postihnutých okresoch má rýchly nástup. Nie je výnimkou nárast na 10 násobok za 15 dní, alebo neskôr už pri vyšších počtoch pozitívnych nárast na 5 násobok za týždeň. Vybrali sme pre Vás ako ilustratívny príklad okres Stará Ľubovňa, ktorý nie je malým okresom, má vyše 50 tisíc obyvateľov. V grafe vidno počty nových prípadov v kumulatíve za 14 dní (modrá plocha) a 7 dňovú incidenciu (výskyt) na 100 tisíc obyvateľov (ružová farba). V grafe vidíte aj porovnanie s predchádzajúcimi vlnami na jeseň roku 2020 a následne na jar roku 2021.

STARÁ ĽUBOVŇA mala maximá v II. vlne minulý rok na úrovni:
– nad 1500 prípadov za 14 dní
– takmer 900 prípadov v najhoršom týždni
v prepočte na 100 tisíc obyvateľov

Okres Stará Ľubovňa má ale dnes na začiatku októbra po náraste z minimálnych a nezaujímavých čísiel rovnako rekordné dáta ako v prvej vlne. Nemyslíme si, že je to maximum a očakávame rýchly nárast na dvoj-trojnásobok dnešných hodnôt do 10-14 dní. Svedčí o tom hlavne parameter pozitivity PCR testov, ktorý je v priemere za posledných 7 dní v Starej Ľubovni okolo 25%. V niektorých dňoch bola pozitivita pri stovke vykonaných testov okolo 40%. To už je stav, keď je jasné, že nie je možné trasovať všetky kontakty pozitívnych, nie je možné ich dostatočne skoro otestovať (pričom v nedeľu sa testy v Starej Ľubovni nerobia) a tak sa vírus šíri v komunitách pozitívnych a ich okolia nekontrolovateľne.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov v DELTA vlne oproti II. vlne v okrese Stará Ľubovňa

Čo čaká Starú Ľubovňu

Napriek tomu, že okres bol významne postihnutý v prvej vlne a viac ako 10% občanov bolo identifikovaných ako pozitívni, delta si vybrala okres ako jeden z prvých z celého Slovenska. Okres má tesne pod 40% zaočkovaných obyvateľov a menej ako 57% zaočkovaných seniorov nad 50 rokov. Sú aj horšie zaočkované okresy, ale toto je podpriemerne zaočkovaný okres. Okres je veľmi pravdepodobne na mape Slovenska možno klasifikovať ako veľmi premorený v prvej vlne a slabo zaočkovaný pred delta vlnou. Sú aj slabo premorené a veľmi slabo zaočkované okresy. Tam bude situácia pravdepodobne horšia, ale to príde neskôr.

Slovensko má zatiaľ v delta vlne (od 1. augusta 2021) menej ako 0,5% obyvateľov identifikovaných ako pozitívnych v AG+PCR testoch. Stará Ľubovňa je už dnes s 1,5 percentom a so 750 obyvateľmi na trojnásobku priemeru Slovenska v parametre deltou pozitívnych obyvateľov. Teraz to bude rýchlo rásť. Za najbližších 10 dní môže byť nových pozitívnych vyše 1000 (denný rekord bol zatiaľ 85 minulý týždeň) a následne bude okres v číslach padať. Obsah=plocha modrej krivky hovorí o celkovom počte pozitívnych. Po opadnutí po dosiahnutí vrcholu v polovici októbra môže Stará Ľubovňa zaznamenať aj 5-8% pozitívnych v delta vlne. Tieto počty budú mať dopad na počet hospitalizovaných pacientov.

Nemocnica v Starej Ľubovni a tie v okolí by sa mali pripraviť na silnejúci nápor pacientov. Behaviorálna imunita – zľaknutie sa z počtu pozitívnych/hospitalizovaných v okolí spôsobí, že sa ľudia bez ohľadu na farby COVID Automatu (asi čoskoro čierna) budú správať racionálne a odložia cestovanie a veľké a dlho-trvajúce podujatia a oslavy v interiéroch so starkými.

Dobrá správa: Stará Ľubovňa má v DELTE zo 750 pozitívnych len menej ako 50 vo veku nad 65 rokov. Tento fakt podporuje náš všeobecný optimizmus, že DELTA vlna nebude pre Slovensko tak zničujúca ako druhá vlna. Myslíme si, že nebudeme mať inými odborníkmi odhadovaných 10-25 tisíc obetí, ale len 2-3 tísíc, a aj to v najhoršom prípade. Stará Ľubovňa nám ukáže ako bude DELTA vyzerať na Slovensku. Potrebujeme 2-3 týždne dát a budeme múdrejší.

Región okolo Starej Ľubovne

Okresy Bardejov, Svidník a Stropkov sú v okolí Starej Ľubovne a sú veľmi podobne postihnuté. Do týždňa bude nasledovať Kežmarok a Poprad, ktoré sú navzájom prepojené a dochádza k silnej mobilite obyvateľov v regióne.

Okresy, ktoré už majú prvú špičku delty za sebou

Na Slovensku existujú aj okresy, kde nastalo “hyper” ohniskové šírenie v určitých lokalitách, podarilo sa ich identifikovať, pozitívnych izolovať a ďalšiemu šíreniu zabrániť. Tieto okresy v COVID Automate vybehli do “horších” farieb a následne si dokonca polepšili. Ide o okresy: Skalica, Senica, Krupina a Rožňava. Nemožno povedať, že majú po tretej vlne, ale vymykajú sa z kriviek, aké u DELTY očakávame.

Krajské mestá s pomalým nástupom DELTY

Priemerné čísla DELTY nehovoria nič o tom, ako si vedú jednotlivé okresy a k najväčšiemu skresleniu dochádza u veľkých sídiel – krajských miest. Niektoré si vedú relatívne zle: Košice, Prešov a Žilina. Veľmi dobre sa darí naopak Bratislave, ale aj Trnave, Nitre a Banskej Bystrici. Ide o veľmi dobre zaočkované mestá.

Na zaočkovanosť rizikových a zdravotne znevýhodnených skupín sa treba pozerať optikou “nezaočkovaných”. V Bratislave je vďaka viac ako 75% zaočkovanosti 50 a viac ročných len menej ako 25% NEzaočkovaných. Tých je napríklad v Revúcej, v Čadci a v mnohých iných okresoch 2 krát viac (takmer 50%). A to je veľký rozdiel, ktorý hrá významnú úlohu v počte ťažkých prípadov – hospitalizovaných v nemocniciach a bude hrať významnú úlohu v počte obetí. Nemusia tomu všetci veriť, ale štatistiky zatiaľ také indície potvrdzujú.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov v DELTA vlne oproti II. vlne v Bratislave

Stav v nemocniciach

Ak máte záujem o stav v nemocniach, ponúkame hitparádu nemocníc podľa okresov. Tabuľka je zoradená od najviac pacientov po najmenej. Na východe je v Prešovskom a v Košickom kraji spolu 250 pacientov, v Žilinskom kraji je počet viac ako 100. Spolu dnes máme s potvrdeným kovidom 550 pacientov.

Kritickým parametrom je 25% z nich, ktorý ležia v ťažkom stave na JIS alebo na ÚPV. Oproti jeseni 2020, keď ich bolo 12%, je proporcia ťažkých stavov na dvojnásobku.