Prvý polrok majú samosprávy tradične vysoké príjmy a utlmené náklady. Vykazujú preto v I. polroku finančného roka ďaleko lepšie výsledky ako v II. polroku. V roku 2023 budú rozdiely dvoch polrokov obrovské. Prekypovať radosťou nad číslami ku koncu júna bolo predčasné. Vysvetlíme si prečo a navrhujeme diskusiu pred tvorbou rozpočtu na rok 2024. Aby nebolo pred Vianocami neskoro.
Ministerstvo financií publikovalo po získaní dát o hospodárení samospráv za I. polrok 2023 v auguste relatívne oslavný článok. Rozpočet je naplánovaný pritom na báze roka a výkyvy v jednotlivých štvrťrokoch sú predvítateľné. Je potrebné povedať, že za obdobie od januára do júna nastalo niektoľko momentov, ktoré dobré hospodárenie zásadne pozitívne ovplyvnili:
- v januári poslalo Ministerstvo financií samosprávam transfer daní z príjmu až 382 miliónov eur, ktoré vybralo v decembri predchádzajúceho roka / december je kvôli koncoročným odmenám mesiacom s vysokým výberom dane z príjmu
- následne je priemerný transfer za obdobie február až september len 215 miliónov eur
- mnohé dane a poplatky na obciach a mestách sa vyberajú jednorázovo v I. polovici roka
- v II. polovici roka dochádza aj tento rok k nárastu platov vo verejnej správe od 1. septembra o 10% paušálne, pričom mzdové náklady predstavujú dnes až polovicu celkových nákladov v samospráve
- Ministerstvo financií previedlo v I. polroku do konca apríla samosprávam celú sumu mimoriadneho transferu dane z príjmov právnických osôb vo výške 326 miliónov eur
Graf vyššie ukazuje výšku transferov samosprávam od štátu v jednotlivých štvrťrokoch roka 2023. Poznáme už kompletné dáta za prvé 3 štvrťroky. Medziročné nárasty transferov boli v I. štvrťroku 13% a v II: štvrťroku dokonca 21%. Medziročný rast príjmov samospráv za I. polrok bol 15%.
V treťom štvrťroku už ale samosprávy dostali transfer dane z príjmu o 2% menej ako minulý rok. Rozpočet a aj predpoklady ešte z leta boli vyššie, ale skutočnosť je vďaka mierne nepriaznivému vývoju počtu zamestnaných, nížšiemu rastu platov a aj vďaka uplatňovaným daňovým bonusom nižšia. Samospráva začína pociťovať od júla pokles príjmov a nárast výdavkov.
Hospodárenie samospráv: Prebytky a / alebo deficity
Komentár ministra financií, že “Vláda mala k dispozícii podrobné údaje od obcí a miest, ktoré ukazujú, že napriek energetickej a predtým covidovej kríze vyzerá ich hospodárenie vcelku dobre.“ sa bohužiaľ za horizontom júna nenapĺňa.
Je síce pravda, že prebytok hospodárenia samospráv za I. polrok bol takmer pol miliardy eur, ale to hlavne vďaka sezónne silným príjmom a rovnako sezónne slabým výdavkom.
Samosprávy účtujú na základe cash-flow a tak je možné povedať, že si takmer polmiliardou eur vylepšili stav na svojich bankových účtoch.
Výhľad na II. polrok je aj podľa rozpočtu verejnej správy veľmi odlišný. Okrem plánovaného celoročného deficitu vo výške približne 300 miliónov eur už bolo ministerstvo nútené priznať, že deficit sa môže za rok priblížiť až k 400 miliónom eur. Konkrétne vo svojom vyhlásení k našej júnovej analýze hovorí o 386 miliónoch eur deficitu.
Peniaze z bankových účtov sa míňajú
Samosprávy deficit = dieru v príjmoch oproti priebežným výdavkom vykrývajú niekoľkými spôsobmi a situácia sa môže meniť od župy k župe, od mesta k mestu a od obce k obci:
- Použijú prostriedky z prebytkov z prebiehajúceho roka – z bankového účtu
- Použijú v minulosti vytvorené peňažné fondy – peniaze na bankovom účte
- Použijú vo výnimočných prípadoch rezervný fond – peniaze na bankovom účte
- Zoberú si úver, nakoľko nemajú ani prebytok a ani dostatok financií na peňažných účtoch
Momentálne od júla, v auguste a postupne v septembri až do decembra budú mať samosprávy relatívne nízke príjmy a neproporčne vysoké náklady. Veľmi pravdepodobne bude štvrtý štvrťrok ďaleko horší ako obdobie júl – september, aj vďaka navýšeniu platov, ktoré budú v navýšených sumách vyplácané prvýkrát v októbri 2023.
Dynamika príjmov a výdavkov
Nie všetky samosprávy majú finančné riadenie založené na mesačných rozpočtoch, ktoré v priebehu roka upravujú na “výhľad” na mesačnej báze. Vyberané poplatky a dane z nehnuteľností si vedia plánovať na základe vystavených výmerov a skutočnosti z minulosti. Transfer dane z príjmu od štátu je ale pre nich veľká neznáma a kredit na bankovom účte po 20. dni v mesiaci je túžobne očakávaná operácia. Tento rok bolo júlových 347 miliónov eur, augustových 297 miliónov eur a hlavne BUDE septembrových 286 miliónov eur mrzutým prekvapením. Postupne od júla suma klesá a každá z nich je aj nižšia ako transfer minulý rok.
Zdôrazňujeme, že výdavky samospráv na energie a na mzdy sú v roku 2023 výrazne vyššie ako v roku 2022. Niektoré navýšenia cien a výdavkov na energie štát už samosprávam v I. polroku dotoval a sumou takmer 70 miliónov eur im pomôže aj v II. polroku. To sú ale sumy, ktoré samosprávami pretečú a pôjdu na účet ich príspevkových a rozpočtových organizácií, ktoré tie vyššie výdavky na energie majú a s čím štát konkrétne samosprávam čiastočne pomáha.
Výhľad na rok 2024
Mimoriadne smutne zatiaľ vyzerá výhľad trasferu dane z príjmov FO a SZČO pre samosprávy na rok 2024. Jeho výška by mala byť podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2024 len okolo 3,45 mlliardy eur, pričom v roku 2023 je výhľad na celý rok 3,55 miliardy eur, o 100 miliónov viac. Štát je pripravený samosprávam pomôcť aj v roku 2024 transferom časti dane z príjmu právnických osôb v sume 338 milónov eur (podobná suma ako v roku 2023), ale celkový transfer daní klesne medzi rokmi 2024 a 2023 o 2%.
Bude to prvýkrát v histórii, čo zaznamená transfer medziročný pokles.
Samosprávy zatiaľ túto správu netušia, lebo sa pri zostavovaní rozpočtov zameriavajú LEN na najbližší rok a schválený rozpočet majú len na prebiehajúci rok 2023. Veľké prekvapenie príde, keď Ministerstvo financií vypublikuje Východiskové štatistické údaje pre potreby rozdeľovania výnosu DPFO. Zatiaľ sú publikované len na rok 2023 – júnová prognóza.
KONSOLIDÁCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ A SAMOSPRÁVY
Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie a deficit na rok 2024, nakoľko podľa posledného strednodobého výhľadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je deficit v roku 2024 už viac ako 6 miliárd eur. V tomto deficite sú samosprávy ochudobnené o príjmy, na ktoré boli zvyknuté a ktoré v rokoch pred 2024 dostávali. Je tam už zahrnutý pokles oproti roku 2023.
Pri náraste platov od 1.9. 2023 o 10 % je samozrejme položka mzdy a odvody u samospráv v roku 2024 v prvých 8 mesiacoch vyššia o 10% oproti báze roku 2023. V nominálnej výške sú osobné náklady samospráv v roku 2023 takmer 4 miliardy eur. Prvých 8 mesiacov 2024 navýšených o 10% znamená asi štvrť miliardy eur výdavkov naviac oproti roku 2023. Pri medziročne nižšom transfere od štátu pôjdu samosprávy do vysokých deficitov ďaleko skôr ako v roku 2023.
Problémom mnohých menších samospráv je, že si požičať môžu len veľmi ťažko a veľmi málo. V roku 2022 si samosprávy vedeli požičať na úver s úrokovou sadzbou do 1%. Teraz na jeseň roku 2023 sú to takmer 4% a je pravdepodobné, že v roku 2024 budú úvery pre samosprávy dostupné za sadzbu okolo 5%. Úrokové náklady sú pre samosprávy bežným výdavkom, ale mnohé si tento luxus nebudú môcť dovoliť.
Okrem týchto štátnych “zásahov” dochádza aj k prirodzenému rastu (na západe) alebo k poklesu počtu obyvateľov, respektíve vývoju iných ukazovateľov (počet detí v Materských školách a v školských zariadeniach), čo významne ovplyvňuje nárok konkrétnej obce/mesta/kraja na nárok podielu Dane z príjmu Fyzických osôb a SZČO. Nepriaznivý vývoj vyvoláva dodatočný tlak na výdavky.
Zatiaľ rovnako nie sú jasné výška a rozsah dotácií na energie: teplo, plyn, elektrina a samosprávy žijú ohľadom roka 2024 v neistote v čase, keď pripravujú svoje rozpočty a aj rozpočty tisícok svojich rozpočtových a príspevkových organizácií: škôl, zariadení sociálnych služieb, divadiel, múzeí, niektoré samosprávy aj polikliník a nemocníc.
ĆO SAMOSPRÁVU NA SLOVENSKU ČAKÁ – NOVÁ DOBA
Teraz je potrebné, aby samosprávy začali pripravovať rozpočet výdavkov na rok 2024 ďaleko skôr ako po minulé roky. Jeho prípravou zistia rast osobných, bežných výdavkov a aj dobeh výdavkov kapitálových. Následne sa musia pripraviť na tvrdú diskusiu s Ministerstvom financií o výške daňového transferu a aj o jeho mixe na rok 2024 a s výhľadom aj na rok 2025. Je najvyšší čas, aby aj samosprávy pripravovali reálne rozpočty na minimálne 2 najbližšie roky.
Konsolidácia verejných financií sa týmto stáva ešte ťažšou ako sa zdala včera. Pre samosprávy podľa nás treba na rok 2024 prihodiť minimálne pol miliardy eur oproti výhľadom RRZ. A to isté aj v roku 2025. Samozrejme, riešením je aj uťahovanie si opaskov, prepúšťanie zamestnaných ľudí (hlavne v administratíve), šetrenie bežných výdavkov a racionalizácia / spájanie činností v rámci clustrov obcí a miest.
R E F O R M A – nechcená, ale potrebná
Veľkým riešením BY BOLA reforma verejnej správy a radikálne zníženie počtu obcí na Slovensku, kde ich máme obrovský počet (takmer 3000 obcí a miest), pričom:
- 1134 obcí má do 500 obyvateľov
- 2661 obcí ma do 3000 obyvateľov, a
- len 9 miest má viac ako 50 tisíc obyvateľov
KRAJINA KRIVÝCH ZRKADIEL
Je pochopiteľné, že takto fragmentovaná samospráva je neefektívna, veľakrát nefunkčná (hlavne v malých obciach) a pekelne drahá. Spolupráca medzi obcami, mestami, župami a orgánmi štátnej správy a samotným štátom viazne. EÚ na to vo svojich ročných správach o Slovensku poukazuje už viac ako 10 rokov. Ale žiadna vláda sa do žiadnej reformy nepustila a ani ju len nenačrtla.
Záchranné koleso transferov vo výške približne 330 miliónov eur dane z príjmu právnických osôb v rokoch 2023 a aj 2024 je vítaným kompenzačným, ale nesystémovým a nekoncepčným krokom. Nakoniec, tak ako väčšina mimoriadnych výdavkov štátu (atómoviek) v posledných rokoch ktorými zasahovali vlády pri hasení štrukturálnych problémov.
Chýba systém, chýba vízia, chýba reformátor. Verejné financie sú nad priepasťou. Sú v ďaleko najhoršom stave ako kedy boli. Ale partia posledných troch ministrov financií si myslí iné a opakovane hlási, že ich konsolidovala, odovzdala v dobrom stave a v lepšom ako prebrala. Krajina krivých zrkadiel. Ale je načase povedať, že “kráľ je nahý”!