Žijeme dobu, keď reálne dáta hrajú mizivú rolu. Emócie, silné vyjadrenia manažérov (riaditeľov), politikov (primátorov a ministrov), relácie a správy neprofesionálnych novinárov-redaktorov. Málo otázok k veci, len citácie a mikrofón pred tvár v priamom prenose. Prekrútená realita ako bonus. Šírenie paniky, predpovede katastrof, nihilizmus a blbá nálada ako výsledok. Rozčúlený národ, obava z budúcnosti a panika zo zajtrajška.
Vitajte na jeseň 2022 v Šali. V hlavnej úlohe Duslo. Fabrika z rodiny podnikov miliardára Babiša, ktorá samozrejme na základe čísiel vie, že už (september 2022) má za sebou väčšinu vynikajúceho a mimoriadne úspešného roka. Firmu čaká silný záver a rekordné tržby a cashflow, mimoriadne zisky a nakoniec aj: nízke dane. To posledné aj vďaka pomoci štátu: odpusteným daniam a aj vďaka priaznivej daňovej sadzbe na Slovensku.
Duslu k výbornému roku 2022 gratulujeme. Mali ho aj vďaka fungujúcim sankciám na dovoz ruských a bieloruských hnojív a následnému vysokému rastu cien ich výrobkov.
S rekordnými ziskami neboli v roku 2022 medzi veľkými slovenskými firmami osamotení.
TRŽBY: Narástli na trojnásobok oproti roku 2020 a na takmer dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. O objeme predaja detaily nemáme (asi poklesol), ale rast cien hnojív, amoniaku a iných finálnych výrobkov spoločnosti viedol k razantnému nárastu tržieb.
PREVÁDZKOVÝ ZISK: Vďaka nižšiemu rastu nákladov ako bol rast cien produkcie Dusla narástol prevádzkový zisk medziročne na 15-násobok a oproti roku 2021 na 8-násobok.
K nárastu prevádzkového zisku prispel aj zisk z predaja tovarov a služieb – veľmi pravdepodobne ide o predaj elektrickej energie. Lacno (a rozumne dopredu nakúpenej) zakúpená elektrina a jej následný predaj ku koncu roka prispeli možno až 15 miliónmi eur k ziskom spoločnosti. V minulých rokoch 1-2 miliónová marža / zisk z predaja iných ako vlastných výrobkov narástla v roku 2022 na 15 miliónov (viď výkaz zisku a strán: riadky 6 a 11).
ČISTÝ ZISK: Dosiahol viac ako 100 miliónov eur a narástol medziročne na 21-násobok a oproti roku 2021 na 11-násobok. Napriek vysokým ziskom má Duslo splatnú daň len 16 miliónov eur, čo indikuje efektívnu daňovú sadzbu 13% (16 / 124). V minulých 3 rokoch (2019-2020-2021) zaplatilo Duslo podľa výkazov na finstate len 314 tisíc eur, takže trend je pre štát dobrý a pozitívny. Opäť bravó.
Duslo po významnej investícii do výroby čpavku získalo počas vlády pod taktovkou SMERU pomoc: odpoustenie daní vo výške viac ako 50 miliónov eur, ktorú pravdepodobne aj v posledných rokoch dočerpáva. Detaily z výkazov nie sú viditeľné.
PRIDANÁ HODNOTA: pre krajinu (HDP) pre štát (zaplatená daň z pridanej hodnoty) a nakoniec aj pre akcionárov je dôležitým ukazovateľom je Pridaná hodnota. Tento ukazovateľ neobsahuje osobné náklady (nie sú odčítané).
Štát dostáva od každej spoločnosti detailné mesačné elektronické výkazy DPH a z nich musí byť pri analýze dát jednotlivých spoločností a/alebo sektorov jasné, ktorej spoločnosti, v ktorom období a ako sa darí. Je racionálne očakávať, že veľmi dobré výsledky malo Duslo okrem konca roka aj v období do polovičky augusta, kedy došlo k zásadným technologickým odstávkam a údržbe.
EBITDA: Zisk pred započítaním úrokov, daní a odpisov je veľmi dobrým ukazovateľom, koľko a aký cashflow spoločnosť generuje. Suma 174 miliónov eur je 3-násobkom cashflow za rok 2021 a je to o polovičku viac ako súčet cashflow za roky 2020 a 2021 spolu. Opäť gratulácia.
OSOBNÉ NÁKLADY: Nevieme z finstatu, koľko má spoločnosť v rokoch 2020 až 2022 zamestnancov, ale články v tlačia a vyjadrenia vedenia spoločnosti hovoria o zhruba 2 tisíckach ľudí na výplatnej páske firmy. Osobné náklady medziročne nevýznamne klesli z 55 na 54 miliónov eur. V čase všeobecného rastu miezd a platov, v čase vynikajúcich výsledkov spoločnosti si vieme predstaviť, že trend rastu platov by koreloval s týmito dvoma skutočnosťami. V Dusle k tomu nedošlo asi aj v dôsledku odstávok, počas ktorých mnohí zamestnanci nechodili do práce na 100%. Mzdové náklady sú na rovnakej výške posledné 3 roky.
KOMU BY MALA VLÁDA POMÁHAŤ A KTO BY MAL DOSTAŤ DOTÁCIE Z NAŠICH DANÍ
Veľké spoločnosti (zvlášť v skupine skúseného biznismena pána Babiša) majú určite prehľad o skutočnom priebežnom hospodárení = výsledkoch spoločnosti. A rovnako majú prehľad aj o výhľadoch “do konca roka”. Informácie o tom, že Duslo predalo koncom roka lacno nakúpenú (ale nepotrebnú-nadbytočnú) elektrinu svedčia o tom, že Duslo pravdepodobne vedelo, že elektriny má do konca roka nielen dostatok a lacnej, ale vo variante “neobnovenia /čiastočného obnovenia výroby na 80%” po odstávke aj naviac a prebytočnej.
Skutočnosť a pravda je taká, že VLÁDA BY MALA POMÁHAŤ FIRMÁM A SPOTREBITEĽOM ELEKTRINY, KTORÝM DUSLO PREDALO ELEKTRINU so ziskom. A naopak, nemala by pomáhať spoločnosti Duslo, ktorá mala elektrinu nakúpenú (rozumne) za nízke ceny, pravdepodobne pod cenovým stropom 199 eur. A to aj napriek tomu, že vedenie firmy kričalo, že bez pomoci bude obnovenie výroby neisté.
Vláda ale v mesiacoch október až december schému pomoci nerealizovala a firmy mohli o pomoc žiadať a čerpať ju len v mesiacoch august a september. Celkovo sa minula na pomoc firmám veľmi nízka suma menej ako 100 milónov eur a k tomu pomoc veľkým podnikom dosiahla asi 40 miliónov eur. To je voči možnostiam štátneho rozpočtu určite len kvapka v mori a mnohé spoločnosti sa v čase vysokých cien elektriny a plynu potrebnej pomoci na rozdiel od mnohých krajín v Európe nedočkali.
NEPOCHOPITEĽNÁ KOMUNIKÁCIA A INFORMÁCIE V MÉDIÁCH
Vláda si pri pomalej pomoci (ešte za ministra hospodárstva Richarda Sulíka) v lete a na jeseň 2022 vyslúžila zaslúženú kritiku. Ale zrovna komentáre v médiách v regióne Šale boli irelevantné, tendenčné a asi nie je ďaleko od pravdy konštatovanie, že zavádzajúce. Číslam nikto nevenoval pozornosť a prevládali emócie. Posúďte sami:
- “Vláda hrá s firmami ruskú ruletu. Smrtiaca špirála sa roztáča, tisíce Slovákov budú na dlažbe. “Tvrdia v komentári redaktori Trendu.
- “Neobnovenie výroby sa inak ako pohroma pre tento región nedá nazvať. Duslo Šaľa zamestnáva v priamej výrobe približne 2 000 zamestnancov, ale ekonomické dopady by sa týkali tak 10 000 ľudí, ktorí sú závislí na výrobe Dusla,“ uviedol primátor mesta Šaľa Jozef Belický.
- Generálny riaditeľ chemičky upozorňuje, že na opätovné spustenie výroby potrebujú pomoc od štátu s drahými energiami. Vo firme pracuje aktuálne 1 960 zamestnancov, ďalších tisíc drobných firiem funguje ako drobní dodávatelia. „Ich činnosti nebude nikto potrebovať. Bude to mať dominový efekt nielen na tuzemský, ale aj európsky trh,“ dodal P. Bláha.
AKÝ JE LIEK NA NEPRAVDIVÉ INFORMÁCIE A DEZINFORMÁCIE
Dáta, dáta a dáta. Určite by pomohlo priebežné informovanie o hospodárskych výsledkoch firiem na štvťročnej báze. To sa vo svete deje u verejne obchodovateľných spoločností a výsledky v sektore výrobcov hnojív indikovali v roku 2022 niekoľkonásobne vyššie zisky ako v roku 2021 (za celý rok 2022 išlo napokon takmer o 4-násobok).
Pri verejnej diskusii o potrebe dotácií nad úroveň “stropu” alebo v tom čase nad úroveň násobku cien z predchádzajúceho roka by pomohla indikácia, za aké ceny “plačúca” firma elektrinu a plyn nakúpila. Zvlášť to platí v prípadoch, keď nebola odkázaná nakupovať energie priebežne, ale múdro a prozreteľne nakupuje a predáva aj na forwardovom trhu (hotové výrobky=produkciu a aj suroviny a energie).
Hrozby o zatváraní fabrík, nespúšťaní výroby po odstávke v októbri, a o tisícoch ľudí na dlažbe sú absolútne nemiestne. Na energetickej kríze naopak mnohé firmy veľmi dobre zarobili a Duslo nebolo výnimkou. Nikto sa ale neobťažoval vydolovať z vedenia aspoň základné informácie k objemom a cenám, alebo k priebežným výsledkom hospodárenia za 3 štvrťroky 2022.
Duslo a aj primátor Šale sa dožadovali pomoci z verejných zdrojov, z peňazí nás všetkých a pritom pomoc mali dostať firmy a spoločnosti, ktoré na svoju výrobu a služby použili skutočne draho nakúpenú energiu: elektrinu a/alebo aj plyn, dokonca aj od Dusla, ktoré prebytky elektriny so ziskom predávalo. Mnohé firmy sa pomoci v poslednom 1/4 roku 2022 nedočkali. A je to aj výsledkom diskusií bez potrebných analýz a rozhodnutí bez podoprenia záverov číslami.
Duslo samotné by malo povedať aj “B” a to, že je jednou z firiem, ktorá dlhodobo požíva veľmi vysoké a zásadné daňové úľavy v Slovenskej republike. Viac detailov v článku ČT.
POTREBNÁ TRANSPARENTNOSŤ A UTAJOVANÉ SKUTOČNOSTI
O poskytnutej energetickej pomoci v mesiacoch august a september 2022 a v prvom štvrťroku 2023 by malo Ministerstvo hospodárstva prehľadne a jasne informovať. Členenie pomoci na veľké, stredné a malé podniky a firmy (na neregulovanom trhu), na samosprávy a ich organizácie, na zraniteľné firmy a na domácnosti by veľmi pomohlo. Rozpočtovaná pomoc v sume takmer 1 miliardy eur sa v roku 2022 minula len minimálne (asi 140 miliónov eur pre firmy).
V roku 2023 sú na pomoc vyčlenené v štátnom rozpočte spolu 3 miliardy eur, z čoho asi pol miliarda môže ísť zo zdrojov EÚ. K údajom sa ale nikto nevie dostať a k štruktúre poskytnutej pomoci z našich daní nevieme žiadne detaily. Asi by sme neboli prekvapení, že medzi dotovanými subjektami nakoniec Duslo nebolo a nie je, alebo dostalo len symbolickú pomoc.
Už dnes vieme, že asi miliarda zo zamýšľaného objemu v rozpočte 2023 sa neminie, lebo sa priebežne nemíňa v prvých 4 mesiacoch roka 2023. Nie to je preto, že by spotrebitelia energií pomoc nepotrebovali, lebo ceny na spotových trhoch zásadne klesli. Je to skutočne preto, že schémy pomoci na Slovensku prichádzajú (podobne ako v covide) neskoro (o čom informuje v semafore Rada pre rozpočtovú zodpovednosť), sú objemom limitované, časovo obmedzené (len I. štvrťrok) a cenové stropy sú vysoké.
výdavky na kompenzáciu cien energií, čo je spôsobené pomalším čerpaním v prvom štvrťroku oproti
predchádzajúcim predpokladom a zohľadnením údajov zverejnených vládou v Programe stability.
Zásadne to ovplyvňuje tvorbu cien výrobcov (ktorí sú bez pomoci) a tí náklady premietajú do koncových cien, ktoré sú následne prehnané u služieb a aj u tovarov a následne sa to premieta na domácom trhu do obrovskej inflácie. Slovensko je absolútym premiantom v RASTE CIEN PRIEMYSELNÝCH VÝROBCOV NA DOMÁCOM TRHU v rámci Eurozóny a aj v EÚ nás predčí iba Maďarsko s forintom (bez eura). Problém je, že obrovský nárast nastal za posledných 12 mesiacov, čo nie je prípad iných krajín. Nastalo to hlavne vďaka energiám, čo vidno v porovnaní rastu indexov cien “s energiami” a “bez energií”.
Slovenskou vládou tieto trendy zostali do veľkej miery nepovšimnuté a tak výrobcovia svoje náklady premietli na domácom trhu do cien. S použitím a využitím pomoci, ktorá bola v rozpočte 2022 k dispozícii a je aj v rozpočte na rok 2023 schválená, by boli dopady nižšie. Ale to je plač nad rozliatym mliekom. Dnes firmy nevedia ani to, či budú schémy pomoci k dispozícii aj v II. štvrťroku 2023. Vraj treba vyhodnotiť, koľko sa už minulo. V Českej republike ide pomoc masovo, dopredu zálohovo, od “ledna” a s prísľubom až do konca roka 2023. A predvídateľnosť, istotu, a nakoniec v odôvodnenom prípade aj skutočnú pomoc firmy potrebujú. Na Slovensku žijeme v neistote. Neuvedomujeme si, že “kto skoro dáva, dvakrát dáva.”
Konštatujeme, že práca s dátami na Slovensku nie je silnou stránkou ani vlády, ani jej poradcov, ani novinárov, a tak sú v médiách zbytočne nepresnými závermi a bičovaním vášní zaplavení čitatelia a diváci.
Je to na škodu celej ekonomiky a atmosféry v spoločnosti.
