Naša predpoveď rizikových okresov bola úplne presná

Úvod k téme

Veľmi si prajeme, aby sme mohli byť partnerom do diskusie o vedení “boja s pandémiou”. Nie MY, nie DÁTA BEZ PÁTOSU. Myslíme tým všetkých občanov, ktorých odbornosť, kvalifikácia, skúsenosti a zanietenie z ich doterajšej práce môžu byť pre DISKUSIU prínosom.

Odborná diskusia by určite vedela našej COVIDOM veľmi postihnutej krajine pomôcť. Na jej základe by zodpovední mohli rozhodovať, čo ďalej. Rozumieme, že predovšetkým oni nesú zodpovednosť za celú krajinu. Svoje rozhodnutie by však vedeli vždy rozumne odôvodniť. Odôvodnené rozhodnutie by tak mohli spojiť s cieľmi, ktoré by boli akceptovateľné pre väčšinu občanov našej krajiny.

Dôležité sú trendy a dobré správy. Dobrou správou vždy môže byť dosiahnutie želaných výsledkov, a tým aj potvrdenie fundovaných predikcií. Samozrejme nie na 100% – nikto nie je veštcom. V každom prípade to však môže významne zvýšiť dôveru ľudí v spoločné rozhodnutia. Máme k dispozícii dostatočné množstvo kvalitných dát. Nie MY, nie DÁTA BEZ PÁTOSU. Myslíme tým štát, a teda všetkých nás – občanov. Čo nie je tajné, to je verejné. Poďme na to.

Ako na tom sme – povedzme si to na rovinu

Kvalita dát

Nie je to dobré. U mŕtvych vieme presné meno, dátumy, vek i diagnózu. Dáta z testov však vôbec nemáme v kvalite, akú potrebujeme. Mali by sme vedieť rovnako meno, vek, bydlisko, pracovisko, mobilitu, dátumy, nálož, výsledky všetkých jej/jeho testov (antigén, a aj PCR). Štát tieto informácie má, ale z nejakého dôvodu ich tají. Ak dá, dá neskoro, ak dá neskoro, dá nekompletné, ak dá neskoro a nekompletné, vyrobí čarovné grafy, ktoré neukážu všetko.

Naháňame si vlastný chvost a na matrike píšeme mená, vek a dátum úmrtí. Bez spolupráce na všetkých frontoch to bude bohužiaľ vždy prehrou nás všetkých. V tíme DÁTA BEZ PÁTOSU je SPOLUPRÁCA jednou zo základných hodnôt, ktoré považujeme za nesmierne dôležité. Snažíme sa o to od začiatku pandémie, kedy sme túto iniciatívu rozbehli.

Radi by sme v tomto článku ilustrovali, ako vieme svojou analytickou troškou prispieť k spoločnému želanému výsledku. Bezplatne, bez nároku na akúkoľvek odmenu. Nadaľej sme kedykoľvek pripravení pripraviť podklady a predikcie na najbližšie obdobie.

Poznámka k našej politickej príslušnosti

Nie sme z prostredia SAS, nepolitikárčime, ako to radi prezentujú niektorí ľudia, ktorým nevyhovuje náš priamy a kritický štýl komunikácie. Náš občiansky postoj k správe vecí verejných je veľmi jednoduchý a priamočiary:

POLITIKA je umením spravovať veci verejné, umením riadiť štát. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním, a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Medzi takéto subjekty môžu patriť jednotlivci (občania) alebo organizácie (politické strany a hnutia, mimovládne organizácie a iné záujmové skupiny). Štát nepatrí straníkom a politickým stranám. Taký model by mohol viesť k ovládnutiu vecí verejných a neskôr dokonca k diktatúre. Slovensko s tým má bohaté skúsenosti. Dnes sme však, dúfame, na úplne inej ceste.

TLAČOVKY Práve preto si myslíme, že vyjadrenia premiéra Igora Matoviča na adresu vedcov, aj na našu adresu – na tlačovom briefingu 13. januára 2021 (cca od 4. minúty), a následne aj na tlačovej besede 17. januára 2021 (hneď od začiatku), a následne aj 26. januára 2021 (hneď od začiatku) sú ukážkou toho ako zbytočne “strácame čas” hľadaním nepriateľov namiesto efektívnej spolupráce. Viete si predstaviť, že by sa kancelárka Angela Merkel venovala 20 minút a opakovane skupinke aktivistov z Augsburgu? Asi nie, ale ďakujeme za spomenutie.

Ako vyzerala naša predpoveď rizikových okresov pred rokovaním vlády o celoslovenskom skríningu (príklad našej analýzy dát)

Predpokladáme, že ak vláda rokovala cez víkend 16/17. januára 2021, bolo možné si pred prijatím rozhodnutí nechať prezentovať situačné reporty vládnych analytikov, reporty od miestnych hygienikov z jednotlivých oblastí Slovenska (fundamentálna informácia), a prípadne si vyžiadať podrobný analytický materiál s aktuálnymi informáciami o stave a šírení pandémie na Slovensku. Vieme si predstaviť nasledovne formulované zadanie:

Ktorých 40 okresov z celkového počtu 72 je rizikových?

Predpokladajme, že je nedeľa 17. januára 2021, máme informácie zo 16. januára 2021 a vieme sa pozrieť na ich spracovanie v tabuľkách, vzorcoch, grafoch a ilustráciách. My ich máme automatizované, aby sme nemuseli migrovať dáta denne do excelu. Je za tým trošku know-how, hodne programovania, a najmä vládou (štátom) sprístupnené dáta v surovom stave pre nás všetkých – občanov.

Naša odpoveď (dnešnými očami)

Našu predpoveď z dát dostupných 16. januára 2021 dnes už vieme porovnávať s aktuálnymi výsledkami získanými za nasledujúcich 10 dní v testovaní – skríningu. V čase predpokladanej výzvy (zadania) by boli jej výsledky jasné až o 11 dní, teda 27. januára 2021. To je veľká výzva pre každého analytika. Dá sa to vôbec?

Posúďte sami. Porovnávame nami vypracovanú “Mapu rizikových okresov” zo dňa 17. januára s oficiálnymi výsledkami “Celoslovenského skríningu” zo dňa 27. januára 2021:

Ako čítať tabuľku: Naším prediktívnym algoritmom určené RIZIKOVÉ OKRESY sme označili v oficiálnej vládnej hitparáde červeným pozadím. Okresy na bielom pozadí algoritmus spomedzi 72 okresov nevyhodnotil medzi TOP39 rizikovými.

Chceme spolupracovať, nie dokazovať, že my máme pravdu

Je samozrejmé, že čokoľvek publikované 13. januára 2021 nemôže byť dobrým vstupom pre roznodnutia dňa 17. januára 2021. Prezentovaná hitparáda – tabuľka so 7-dňovou incidenciou okresov na 10 tisíc obyvateľov je ukážkou STAVU výskytu vírusu v jednotlivých okresoch. Pre akékoľvek úvahy o možnostiach šírenia vírusu je nutné pracovať s veličinami ZMENY = šírenia vírusu na krátkodobej a dlhodobej úrovni. Nepochopenie tejto problematiky môže viesť k nesprávnym záverom, čo by nás mrzelo. Sme pripravení kedykoľvek vysvetliť, čo grafmi a tabuľkami ilustrujeme a čo je vhodné vziať do úvahy pri formulovaní záverov. Radi podáme ruku k dielu. Stojíme si za tým, že headline “Slovensko NIE JE JEDNO OHNISKO” je dobrým vyjadrením stavu pandémie na Slovensku.

Opakovane tvrdíme, že je potrebné vybudovať dostatočné kapacity testovania (hlavne PCR), využívať ich u mobilných ľudí a ostatných bohužiaľ v dnešnej situácii obmedziť lockdownom. Takto sme komunikovali v priebehu novembra 2020 o Kysuciach a Hornom Považí, neskôr v decembri k Dolnému Považiu a k Ponitriu a Trnavsku. V komunikácii sme jasní, konzistentní a aj presní. V našich predpovediach komunikujeme krátkodobé aj dlhodobé výhľady. Naše vyjadrenia nájdete v sekcii V médiách na našej web stránke.

Sme neomylní?

Určite nie. Robíme však všetko pre to, aby naše analýzy a predpovede boli kvalitné a použiteľné. Našim cieľom je úspešný BOJ S PANDÉMIOU, nie náš vlastný úspech. Našu mapu rizikových okresov preto musíme podrobiť dôkladnému preskúmaniu odborníkmi. Považujeme ju však za dobrý nástrel toho, čo je možné dostať z existujúcich dát. Nie sme si vedomí inej fundamentálnej analýzy pripravenej na rokovanie vlády, ale nemusíme mať kompletné informácie. Sme len občianska iniciatíva a nedisponujeme prístupom k materiálom z rokovania vlády. Na webovom portáli úradu vlády nebol v danú dobu sprístupnený žiadny dokument na diskusiu.

Ohniská, rizikové okresy, problémy

Prvé 2 miesta za prvou 36-kou vo výsledku skríningu obsadili okresy, ktoré v našom návrhu Mapy rizikových okresov majú pevné miesto. Nakoľko ide o veľké a aj postihnuté mestá-okresy Bratislavu a Nitru, navrhujeme ich prezentovať v I. skupine s 39 okresmi a v druhej skupine nechať 33 okresov s lepšími výsledkami zo skríningu. Ešte poznamenávame, že aj veľký okres Prešov skončíl o 3 stotinky % za okresom Spišská Nová Ves a pri troche šťastia by bol v prvej 40-ke. Nech sa páči rozdelenie na “hornú” a “dolnú” polovičku. Riadime pandémiu a nemôžeme kvôli pár infikovaným, ktorí v Bratislave a v Nitre uprednostnili PCR test (nezapočítaný do výsledkov) urobíť záver, že vyše 600 tisíc obyvateľov vo vysoko mobilných okresoch je “OK”.

Výsledky na debatu

Rovnako je v “hornej” polovici okresov výsledkov skríningu pár okresov, ktoré nezískali v našom RISK SCORING systéme ani 1 bod z troch: Brezno a Zvolen. A potom vyšli v skríningu prekvapivo v “hornej” polovici okresy: Brezno, Bánovce nad Bebravoou, Trebišov, Rožňava a Bytča do 26. miesta. Sú dosť vysoko a bolo by užitočné vedieť počet a pozitivitu PCR a antigénových testov za obdobie do 16. januára. Ak bola pozitivita vysoká, bingo. Ale tieto údaje nemáme. Len počet PCR pozitívnych. V spodnej časti tabuľky výsledkov sú pre nás nepochopiteľné mená: Liptovský Mikuláš, Nové mesto nad Váhom a Dolný Kubín. Nerozporujeme výsledky, opäť by bolo účelné pozrieť na sumár a pozitivity PCR a antigénov za obdobie do 16. januára po okresoch. Dáta, dáta, dáta.

Hodnotenie a závery

K prezentovaným výsledkom zhody / nezhody v tabuľke výsledkov celoslovenského skríningu máme nasledovné komentáre. Naša predpoveď dobre vybrala:

• má zhodu u 9 z TOP 9 okresov s najvyšším % infikovaných
• 15 z TOP 17 okresov s najvyšším % infikovaných
• 21 z TOP 25 okresov s najvyšším % infikovaných
• 24 z TOP 30 okresov s najvyšším % infikovaných
• 27 z TOP 36 okresov s najvyšším % infikovaných
• 30 z TOP 39 okresov s najvyšším % infikovaných

Pri hodnotení zhody je potrebné uviesť okrem samosprávneho kraja (zhoda v počte okresov) aj hodnotenie zhody / prekryvu obyvateľstva žíjúceho v okresoch, v počte testovaných, infikovaných a (zatiaľ z predbežných výsledkov z pondelka, komplet detailné výsledky nie sú k dispozícii). Percento počtu okresov je 75%-77%, ale u počtu zistených infikovaných je zhoda až 83%-86%. S týmto výsledkom sme veľmi spokojní, je to v podstate vyjadrená spoľahlivosť predpovede. Lepšie už len v Delfách.

Potrebné diskusie

Pri hodnotení navrhovej skupiny 36-40 okresov by bolo potrebné diskutovať s hygienikmi, pravdepodobne starostami / primátormi / županmi dotknutých regiónov k téme testovania vzhľadom na ich fundamentálne vedomosti o situácii a následne určiť okruh všetkých alebo vybraných okresov.

Dobré správy k prebiehajúcemu testovaniu

V priebehu januára 2021 priebežne bežalo testovanie antigénovými testami tak na komunitnej úrovni vo vybraných mestách / okresoch, ako aj vo firmách. Veľmi dobrým realizovaným zámerom bolo aj posilňovanie kapacít antigénového testovania v mobilných odberových miestach (MOM) na základe dodatočných výziev Ministerstva Zdravotníctva. Mobilní ľudia by mali mať možnosť a aj dostávajú postupne možnosť sa otestovať, najlepšie opakovane v ktoromkoľvek okrese, v dostupnosti svojho bydliska, pripadne priamo v zamestnaní u zamestnávateľa. Kľúčové bolo:

• že sú mobilní a nákazu možno šíria, ak sú infekční alebo
• sú z okolia už infikovanej osoby.

Kľúčovým parametrom by asi nemalo byť, že patria do konkrétneho okresu, obce, mesta.

Intenzita testovania antigénovými testami na Slovensku v januári 2021

Zosumarizovali sme z priebežných dát za januárové 9-dňové periódy počet vykonaných antigénových testov, počet zistených pozitívnych a aj pozitivitu. Priebežá kapacita testovania antigénovými testami sa postupne zvyšuje. Počet infikovaných sa po zavedení Lockdownu od začiatku roka určite znižuje. Výsledky viac ako 5 násobku vykonaných testov sa prejavili na zistených infikovaných ich 1,3 násobkom. Netvrdíme, že tých inkrementálnych 8 tisíc zistených infikovaných je málo, ale vyzerá to tak, že sme museli urobiť o 2,4 milióna testov viac. A to nám vychádza pomer (inkrementálne testy na inkrementálnych pozitívnych) rovných 300 ku jednej. Hodnota za peniaze. Stojí za hlbšiu analýzu. Niekde na polceste bude “breaking point”.

Metodika stanovenia mapy rizikových okresov

Pri hodnotení sme brali do úvahy 3 parametre, ktoré dlhodobo prezentujeme, hodnotíme a aj považujeme za dôležité. Pri predikcii “v najbližšej budúcnosti” rizikových (potenciálne zasiahnutých) okresov by bolo dobré vychádzať z celkového množstva testov (PCR aj antigén) robených v jednotlivých okresoch, z ich pozitivity a trendov. Takéto dáta ale neboli k dispozícii a ani dnes nie sú v požadovanej štruktúre k dispozícii verejnosti.

U všetkých okresov sme hodnotili k dátumu 16. január 2021 nasledovné parametre stavu a rýchlosti šírenia vírusu:

• 7 dňová indicencia na 100 tisíc obyvateľov z PCR testov
• Relative Strength Index – RSI za 7 a za 14 dní

Oba druhy parametrov dlhodobo vyhodnocujeme. Vzhľadom na potrebu krátkodobej predikcie nemalo podľa nás zmysel brať do úvahy 14 dňovú incidenciu, zvlášť pri existencii obdobia sviatku Troch kráľov + dlhého víkendu a zmenenej dynamiky PCR testovania v období 8-14 dní pred 17. januárom 2021.

RSI – Relative Strength Index vyjadruje trend vývoja nových prípadov za 7/14 dní. Má hodnotu od 0 – maximálny pokles, po hodnotu 100 – maximálny vzostup. Maximálny vzostup znamená, že za posledných 7/14 dní sa nevyskytol ani jeden deň, v ktorom by súčet nových prípadov za 7/14 dní bol menší ako v predošlý deň. Maximálny pokles znamená, že za posledných 7/14 dní sa nevyskytol ani jeden deň, v ktorom by súčet nových prípadov za 7/14 dní bol väčší ako v predošlý deň. Viac k RSI nižšie vo vysvetlivkách.

Z rankingu okresov podľa RSI7, RSI14, ktoré vyjadrujú krátkodobý (7 dní), ale aj dlhodobejší trend (14 dní) a z rankingu 7D incidencie sme vybrali prvých 40 okresov. Pri zadefinovaní quasi úlohy nájsť “najrizikovejších 40 okresov”.

Za hodnotiace kritérium sme zvolili a zoznam okresov vyhodnotili tak, že okres musel byť v TOP 40 hitparáde minimálne v 2 parametroch z troch. Hodnotenie indikuje:

1. Rast výskytu vírusu (prípadne nízky pokles) tak krátko, ako aj dlhodobo.
2. Krátkodobý rast výskytu vírusu (prípadne nízky pokles) v kombinácii s vysokou úrovňou výskytu (incidencie).
3. Dlhodobý rast výskytu vírusu (prípadne nízky pokles) v kombinácii s vysokou úrovňou výskytu (incidencie).

Ranking jednotlivých parametrov k 16. januáru 2021 je vypočítaný interne z dát poskytovaných zo zdrojov korona.gov.sk a RSI je zo zdrojov spolupracovníka pána Miroslav Plocháňa s rozsiahlymi databázami COVID údajov z rovnakého zdroja pre Slovensko. Výborný článok k RSI publikoval na svojom webe v blogu-článku.

K indexu RSI – Relative Strenght Index

V grafoch a tabuľkách používame indikátor RSI vypočítaný osobitne pre každý okres. Je vypočítaný denne zo súhrnu nových prípadov za predošlých 7 alebo 14 dní k aktuálnemu dátumu. Viac o RSI (TU). RSI vyjadruje trend vývoja nových prípadov za 7/14 dní. Má hodnotu od 0 – maximálny pokles, po hodnotu 100 – maximálny vzostup.

Maximálny vzostup znamená, že za posledných 7/14 dní sa nevyskytol ani jeden deň, v ktorom by súčet nových prípadov za 7/14 dní bol menší ako v predošlý deň. Maximálny pokles znamená, že za posledných 7/14 dní sa nevyskytol ani jeden deň, v ktorom by súčet nových prípadov za 7/14 dní bol väčší ako v predošlý deň. Hodnoty nad 70 vyjadrujú výrazný vzostup nových prípadov. Hodnoty pod 30 výrazný pokles. Hodnoty okolo 50 reprezentujú približne ustálený stav denných prírastkov.

RSI považujeme za veľmi citlivý indikátor zmeny trendu vývoja, pričom jeho citlivosť je možné zvyšovať. Jeho veľkou výhodou je skutočnosť, že malé i veľké čísla majú rovnakú váhu. To umožňuje porovnávať trendy vývoja v malých i veľkých okresoch. Ak v okrese pribudne zo včerajších 10 prípadov počas nasledujúcich 13 dní každý deň ďalších 10, hodnota RSI bude 100. Rovnako ako pri inom okrese pri východzej hodnote 100 a rovnakom prírastku počas 13 dní.

RSI ukazuje, kde sa situácia mení a akým smerom. Nehovorí nič o tom, koľko prípadov pribudlo/ubudlo. Na to máme iné nástroje. Najbežnejším je výskyt nových prípadov za 7/14 dní na 100 000 obyvateľov /incidencia/. RSI nás upozorňuje skôr než iné ukazovateľe, že situácia v okrese/krajine sa mení. Kto by si všimol Bratislavu, keby tam denne 14 dní za sebou pribudol iba jeden nový prípad? RSI na vzostupný trend v tomto prípade upozorní skôr, než začnú pribúdať desiatky či stovky nových prípadov denne.