SLOVENSKO s PLYNOM ALEBO bez PLYNU?

Zdieľajte:

Denne sme bombardovaní vyjadreniami k (ne)dostatku plynu pre Európu, hlavne Nemecko a samozrejme aj pre Slovensko. Od začiatku leta prevládajú vyjadrenia od ministra hospodárstva ako sa plnia zásobníky, že už máme polročnú spotrebu uskladnenú, ako už plniť netreba, lebo je to neefektívne, ako sa podarilo vyrokovať výnimky a že sme na zimu pripravení.

Prejdime si postupne jednotlivé vyjadrenia a z dostupných verejných zdrojov ukážme aký je reálny stav a hlavne predikcia. Podobne ako pri covide si dovolíme upozorniť, že sa treba pripraviť na najhoršie a dúfať v najlepšie. Nie opačne, napriek tomu, že je to ľúbivé.

“Od februára sme vtláčali, čo to dalo”

Uviedol minister hospodárstva Richard Sulík 26. júla, ale dáta hovoria niečo úplne iné. Graf mapujúci plnenie, vypúšťanie a netto rozdiel v zásobníkoch ukazuje, že v roku 2022 došlo vo februári k zásadnému (6%) poklesu stavu v zásobníkoch a aj v marci a v apríli bol nárast spolu len 1,6% kapacity zásobníkov, čo je ekvivalent 4 dňovej priemernej ročnej spotreby. Netto od februára do apríla došlo za 3 mesiace k čerpaniu, a nie k “vtláčaniu, čo sa dalo”.

Dokonca aj v roku 2020 v mesiacoch február, marec a apríl nedochádzalo k “vtláčaniu”. Vo všetkých troch mesiacoch došlo k poklesu a kumulatívne to bolo viac ako 22%. Nevtláčalo sa, ale sa čerpalo.

Záver je nasledovný: k rastu stavu v zásobníkoch obyčajne dochádza až od mája. To je rovný štvrťrok neskôr ako uviedol minister. Je dôležité, aby pri uisťovaní verejnosti zaznievali presné vyjadrenia. Najhoršie je, ak zaznie zavádzanie, k čomu podľa nás došlo. Opakovane.

Prehľad napĺňania / čerpania zásobníkov plynu počas mesiacov roka: 2020-2022
Prehľad napĺňania / čerpania zásobníkov plynu počas mesiacov roka: 2020-2022

“Dnes máme s vyše 50% minuloročnej spotreby 2. najvyššie zásoby plynu v EÚ”

Tieto vyjadrenia zazneli na začiatku júla so dovetkom, že “nie je efektívne vtláčať plynu viac, lebo je drahý”. Dnes vieme, že odvtedy sme naďalej plyn natláčali a len v samotnom júli pribudlo v zásobníkoch plynu 8% ich kapacity. V auguste natláčanie pokračuje a do dnes (22. júl) je to ďalších 7%. Plyn na burzách je stále drahší, ale to nemusí byť prípad toho vtláčaného, mohol byť kúpený dávno a lacnejšie.

Naše zásobníky sa medziročne scvrkli

V prívale dobrých správ zanikla informácia, že v zásobníkoch vedených ako NAFTA bola za posledný rok 2 krát znížená dostupná (vo verejných štatistikách uvádzaná) kapacita zásobníka z 35,6 TWh na 29,1 TWh.

📉 Je to pokles o 6,5 TWh a to je celková letná spotreba za 2-3 mesiace alebo spotreba za viac ako 1 veľmi chladný zimný mesiac. Je to asi 11% našej ročnej spotreby v roku 2021. Tá kapacita bola v roku 2021 k dispozícii, dnes už nie je.

Nie, že by to bolo zásadné, lebo dnes máme v NAFTA natlačených len 24,7 TWh. Voľná kapacita v NAFTA zásobníku je len 4,4 TWh a voľná kapacita takmer 4 TWh je aj v POZAGASE, kde je kapacita 7 TWh a vtlačených je 3,1 TWh.

Spolu sú využiteľné kapacity mimo Dolních Bojanovíc (viď text nižšie) 36,1 TWh a naplnené sú spolu 27,8 TWh, čo predstavuje 77% a voľná kapacita je 8,3 TWh. To sa vzhľadom na blízkosť vykurovacieho obdobia a obmedzené dodávky v najbližších mesiacoch nepodarí naplniť na 100%, dokonca si myslíme, že aj 90% nie je realistických.

Pokles kapacity v zásobníku NAFTA v priebehu posledného roka: -6,5 TWh.

Nie je zásoba ako zásoba

Minister a aj ľudia z ministerstva medzi “disponibilné” zásoby rátali aj pohotovostnú zásobu plynu v Českej republike v UGS Dolní Bojanovice, kde je dnes uskladnených 5 TWh energie alebo asi 9% ročnej spotreby Slovenska z roku 2021.

Rátať s komerčným využitím zásob zásobníka SPP – Distribúcia na Morave v Dolných Bojanoviciach je nielen nezodpovedné, ale aj v rozpore s platnými legislatívnymi pravidlami. Tento zásobník slúži na vykrývanie strát plynu v distribučnej sústave a na pokrývanie výkyvov v nej. Len určitý objem je určený na núdzové zásobovanie kriticky citlivých odberateľov, akými sú domácnosti, nemocnice či sociálne zariadenia.”, píše energetický analytik Karel Hirman.

Implicitne sa k rovnakému hodnoteniu dostaneme aj cez výpočty zásob Európskej Únie, ktorá ku koncu júla tieto použila na summite ku plynu. Vysvetlenie dobrej pozície Slovenska obsahuje aj tieto slová: “Keďže sme už teraz naplnili zásobníky plynu viac, ako je cieľ Únie (Slovensko má mať pred zimou naplnenosť na 35% ročnej spotreby, v súčasnosti je to vyše 40%), môžeme uskladnený plyn nad touto hodnotou odrátať.

Ku koncu júla sme mali reálne disponibilné zásoby 24 TWh v zásobníkoch Nafty a Pozagasu, kde je kapacita spolu 36 TWh. Naplnenosť bola 67% z kapacity zásobníkov a z ročnej spotreby 57 TWh (2021) to bolo týždeň pred koncom júla presne 42%. Európska Únia to vyhodnotila správne a reči o zásobách na úrovni polročnej spotreby Slovenska (čo je 50%) neboli začiatkom leta a ani koncom júla na mieste.

Predpokladáme, že z dnešných (23.8.2022) zásob 27,5 TWh sa na 50% ročnej spotreby dostaneme na prelome augusta a septembra, prípadne neskôr. Chýba k tomu 1 TWh. Prehľad – dashboard ku kapacite, k naplneniu zásobníkov a k ročnej spotrebe jednotlivých krajín Európy nájdete u nás na webstránke a po prekliku z obrázka nižšie.

Prehľad kapacít zásobníkov a aktuálnych zásob (22/8/22) plynu v pomere k ročnej spotrebe (2021). U Slovenska včítane 5TWh uskladnených v Bojanoviciach v ČR, ktoré musia byť odpočítané pre získanie reálne disponibilných zásob plynu = robí to mínus 9% ročnej spotreby.

Spotreba plynu na Slovensku

Málokto okrem NBS publikoval dáta ku spotrebe plynu na Slovensku. Domácnosti a inštitúcie na jednej strane, priemysel na druhej strane a výrobcovia elektrickej energie na tretej strane zamiešajú kartami, lebo ich spotreba v roku 2022 a 2023 bude výrazne ovplyvnená cenami a iná ako v rokoch 2020 a 2021.

  • Nevieme predpoklady spotreby v priemysle, ale je jasné, že veľkí hráči spotrebu obmedzia (Duslo Šaľa: spotreba asi 500 mil. m3 = 10% spotreby Slovenska), ale niektorí pri výrobe budú spotrebúvať plyn vo vysokej miere naďalej (Slovnaft).
  • Nie je jasné, ako sa zachovajú a koľko elektrickej energie vyrobia výrobcovia elektrickej energie a hlavne ZSE v elektrárni Malženice (ročne okolo 500 mil. m3, pričom z 1 m3 sa vyrobí asi 11 kWh elektrickej energie): spotreba asi 500 mil. m3 = 10% spotreby Slovenska).
  • Je tiež jasné, že domácnosti a inštitúcie pri kúrení a varení budú šetriť.
Prehľad spotreby plynu v % z celkovej ročnej spotreby z dát rokov 2020 a 2021

Vzhľadom na počasie nie je úplne jasné, kedy začína zimná sezóna, ale rok je možné rozdeliť na 2 obdobia s relatívne vysokou a relatívne nízkou spotrebou:

  • 8 mesiacov (2/3 roka) vykazuje spotrebu vysokú, s priemerom takmer 10% ročnej spotreby mesačne (spolu 78% ročnej spotreby)
  • 4 mesiace (1/3 roka) vykazujú nízku spotrebu, s priemerom 5% ročnej spotreby (spolu 22% ročnej spotreby

V období vysokej spotreby je táto dvakrát vyššia ako priemer v období nízkej spotreby. Máme pred sebou posledných 20-40 dní nízkej spotreby. Podľa predpovede počasia bude prechod do septembra chladný a určite teplotami podpriemerný. Nehrá to do karát a september tento rok nemusí byť obdobím s nízkou spotrebou plynu. To nie je dobrá správa.

V grafe vyššie je priemer spotreby v posledných 2 rokoch, ktoré boli teplotne nadpriemerné a s krátkymi a relatívne teplými zimami. Rok 2021 bol chladnejší ako rok 2020. Už 5 rokov nebola chladná zima. Štatisticky sa nedá vylúčiť, že tá 2022/23 bude studená, ba práve naopak, silne pravdepodobne nebude tretia teplá v poradí.

Dodávky plynu na Slovensko

K tomuto parametru nemáme graf, ale dodávky z Ruska v posledných mesiacoch stagnujú a veľmi pravdepodobný je scenár úplného vypnutia alebo minimálnych dodávok z Ruska. Budeme s ním rátať.

Dodávky z Nórska a dodávky LNG cez Chorvátsko alebo Taliansko neboli zo strany Ministerstva hospodárstva konkretizované. Vraj 2/3 dodávok plynu na Slovensko by už nemali byť z Ruska. To by malo byť na ročnej báze 3,0-3,5 miliardy kubíkov plynu. Bližšie dáta poskytol v relácii “Z prvej ruky” tento týždeň štátny tajomník pán Galek. Uviedol, že mesačne chodí od marca asi 100 mil. m3 prostredníctvom LNG z Chorvástka a do konca roka to bude 500 mil. m3. Rovnako uviedol, že z Nórska do konca roka príde 400 mil. m3.

Spolu by to boli dodávky 900 mil. m3 plynu mimo “z Ruska”. Ak príde niečo z Ruska ako bonus, sme na 1 miliarde m3 za 4 mesiace. Toľko štátny tajomník. Toto rovnako nie je dobrá správa.

Predikcia stavu zásob plynu v zásobníkoch pri “priemernej zime” (2020/21)

Ak aj napriek príchodu chladného počasia na prechode augusta-septembra budeme september považovať v predikcii za slabý mesiac v spotrebe plynu, tak neskončíme september pri súčasných 27,5 TWh na sklade s vyššími zásobami ako 28 TWh. To je predpoklad, že z Nórska a LNG cez Chorvátsko príde to, čo uviedol pán štátny tajomník Galek a aj Rusko sa hecne.

Pri priemernej spotrebe z posledných 2 rokov a pokračujúcich dodávkach z Nórska a LNG z juhu bude zásoba v zásobníkoch Nafty a Pozagasu klesať a na konci roka sme o tretinu nižšie, pričom najchladnejšia zima “je” pred nami.

Ak budeme pokračovať rovnakým tempom dodávok a len “priemernou” spotrebou posledných 2 rokov, tak budeme na Veľkú Noc mať minimum zásob, z Ruska takmer nič, ale z Nórska a z LNG z juhu stále stabilných 2,5 TWh mesačne. Na konci mája budeme mať minimálne zásoby v hodnote jedného zimného mesiaca a ideme natláčať zásobu do ďalšej zimy. Tých 6 TWh na konci mája 2023 je tretina toho, čo sme mali na konci mája 2023. Tu končí sranda a pravdu má ratingová agentúra Fitch, že ďalšiu zimu máme veľký problém – výhľadovo.

V čom je problém a kto nám ho zamlčal?

Ak príde skôr a chladnejšia zima, tak budeme mať minimálne zásoby nie ku koncu mája, ale ku koncu apríla, alebo aj skôr. Ale zima môže prísť aj veľmi skoro, aj môže byť veľmi dlhá a aj môže byť veľmi studená. V tom prípade budú minimálne zásoby nie ku koncu apríla, ale ku koncu marca. Nehovoríme, že plyn nebude, ale budú minimálne zásoby, slabé dodávky a ku koncu marca nemožno povedať, že “chladné” mesiace sú za nami. Toto nikto nepovedal, lebo v scenároch rátajú na Ministerstve hospodárstva asi s priemernou zimou. Ale také nebývajú.

A teraz jóbovka

Všetky predpoklady v grafoch a komentároch vyššie predpokladajú, že:

  • všetok plyn zo zásobníkov sa dá vytiahnuť
  • všetok plyn v zásobníkoch patrí “de facto” štátu a SPP distribúcia
  • žiaden plyn zo zásobníkov, ktorý dnes vlastnia ZSE a súkromní skladovatelia (vlastníci) neopustí Slovensko a bude použitý len-a-len na Slovensku

Musíme skonštatovať, že ani jeden z hore-uvedených predpokladov nie je pravda. Vysloviť vetu, že “Slovensko má dostatok plynu na najbližšiu zimu” je veľmi odvážne. Dokonca je rozumné predpokladať, že: Ak začne zima priemerne neskoro (v októbri) a nebude trvať dlho (tak do marca) a nebude výrazne chladná (podpriemerná) a prídu napriek vysokému dopytu a nízkej ponuke v Európe na Slovensko predpokladané dodávky, pričom Rusko bude dodávať minimum plynu, tak Slovensko skončí po zime s minimálnymi zásobami plynu (ako nikdy predtým) a do zimy 2023/24 pôjde Slovensko so zásobami, ktoré netušíme odkiaľ, koľko a ako získame.

Fitch to napísal jasne, hlasne, triezvo, ale po anglicky: Slovakia’s strategy to deal with energy shortages focuses on filling its large storage facilities and increasing interconnecting capacity with neighbouring states. As of mid-August, the country’s storage capacity of 3.3 billion cubic metres (bcm) was filled to around 75%, which would satisfy 50% of annual demand (5.5 bcm). The authorities have also signed gas supply agreements with Norway and Qatar that could help reduce Russian dependency by around two-thirds this year. Although these factors should help the country get through the coming winter without significant rationing or demand reduction, it is unclear how it can achieve medium-term energy security, in particular if gas reserves are exhausted by early 2023. There is very little clarity around potential longer-term alternatives (including infrastructure plans, costs, supply agreements). This will sustain energy-related risks over the coming years.

Je možné, že túto časť ratingovej správy si na Ministerstve hospodárstva nepreložili. Ak by to urobili, tak by museli priznať, že súčasný minister odovzdáva KO MU SI republiku v stave vysokého rizika do budúcich období/rokov. Nie zabezpečené dodávky na najbližšiu zimu, ale veľmi pravdepodobne “vyčerpané rezervy plynu veľmi skoro v roku 2023”.

Ak nezačneme okamžite ŠETRIŤ každý kubík plynu, tak nám nepomôže o rok ani sveter, ani piecka, a ani elektrický varič.

Koniec prvej časti o plyne. Nabudúce si povieme o tom, ako je na tom Európa.