Rozšíril sa nám tu taký nešvár, že šermujeme vysokými výdavkami, ale nízkou potrebou konsolidácie. Týka sa to verejných financií. A stále je čas situáciu zachrániť, od vlády potrebujeme odpovede a činy, nie legokocky a supermarket opatrení. Tiež by pomohlo stiahnuť z obehu bilbordy všetkých politických strán. Tie buď nereflektujú rok 2023, možno sa týkajú inej krajiny ako je Slovensko, alebo hrajú politici so Slovenskom a v roku 2023 “all in”. Posledná možnosť je pravdepodobná.

ÚVODOM

Nejdeme dávať veci do grafov. Sme z nich už unavení a Vy určite tiež. Na bilbordoch nie je žiaden graf. Zostaneme pri písanom slove. Ak bude niečo nepresné, dajte nám komentár a upravíme. Ak by malo byť niečo zavádzaním, tak to stiaheme. Ak chybu nenájdete, nezľaknite sa. Naším cieľom nie je strašiť. Dávame len čísla na papier a do pohára nalejeme čistého vína.

ČO NIE JE PRAVDA – KONSOLIDAČNÉ PLÁNY, ÚSILIE A CIELE

“Slovensko potrebuje v najbližších troch rokoch ušetriť asi tri miliardy eur, aby ozdravilo svoje verejné financie.” tvrdí úvodník v médiách k panelu deviatich ekonómov. Napísali sme aj pani šéfredaktorke: odpoveď žiadna. Nie, nie je pravda, že Slovensko potrebuje oproti základnému scenáru – ktorý je dnes na stole, ušetriť za 3 roky 3 miliardy eur.

Slovensko podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednost a jej júlového materiálu “Strednodobý semafor verejných financií” potrebuje ušetriť v najbližších 3 rokoch:

€ 8 mld. (slovom: osem miliárd eur)

RIZIKO: Pravdepodobne bude treba konsolidovať oveľa viac, lebo v tomto výpočte sú zahrnuté len a len dnes známe a už prijaté opatrenia a ich dopady. Zapracované sú aj predpoklady, ale podľa nás, veľmi optimisticky. Napríklad znižujúca sa inflácia.

Infláciu máme stále aj v júli 2022 oproti Eurozóne na dvojnásobnej výške. Jej pokles vo svetle rastu cien ropy, pohonných látok, rastu cien energií (elektrina, teplo, plyn) nevyzerá pre najbližší rok optimisticky.

Deficit verejných financií (ako % voči HDP) máme na rok 2023 výhľadovo tiež na dvojnásobnej úrovni oproti priemeru Eurozóny.

Táto kombinácia je vo svojej podstate kolosálnym problémom. Ale tieto parametre dosahujeme v čase, keď úrokové sadzby ECB išli z minuloročnej júlovej NULY (0%) na dnešných 3,75%. Vysoké úroky v prípade potreby financovania robia každý deficit drahým.

MANDATÓRNE VÝDAVKY – alfa a omega problému

Povinne dvíhajúce sa, indexované infláciou a navyšované pravidelne každý rok: to sú mandarórne výdavky. Máme 3 kategórie:
– dôchodky sú indexované v podstate infláciou v horizonte 12 mesiacov
– sociálne dávky sú indexované podľa rastu životného minima, ktoré je indexované infláciou
– o platy zamestnancov verejnej správy sa starajú odborári v kolektívnych zmluvách a vláda rozdávaním. Platy rastú v horizonte 12 mesiacov približne o priemernú ročnú infláciu za posledný rok

Slovensko má problém, že platy vo verejnej správe nie len rýchlejšie rastú ako platy v súkromnej sfére, ale už sú aj vyššie (za rok 2022 sú 1700 eur oproti 1350 eur v prospech zamestnancov štátu).

RIEŠE-NIE: Problém rastu mandatórnych výdavkov sa rieši zavedením parametra (menej ako 1) do výpočtu rastu dôchodkov/platov/dávok pri indexovaní o infláciu. Nárast nebude o infláciu, ale o polovicu inflácie. A nie každý rok, ale raz za 18 mesiacov. Ak je situácia vážna: platy/dôchodky/dávky sa zmrazia.

DODATOČNÉ PROBLÉMY

Táto tabuľka hovorí o dvoch veľmi nepraznivých trendoch:
– znižovanie prognózy daňových a odvodových príjmov
– zatiaľ nulová zvažovaná ENERGO pomoc na roky 2024 a 2025

ZNIŽOVANIE DAŇOVÝCH A ODVODOVÝCH PRÍJMOV

Medzi obdobím prípravy materiálu Program stability 2023-26 v I. štvrťroku 2023 a koncom zasadania parlamentu boli prijaté na Slovensku zákony, ktoré efektívne ZNÍŽILI DANE. Dopad je zásadný a dramatický: pokles daňových a odvodových príjmov v rokoch 2024-26 o 4,2 miliardy EUR. Je to z celkovej plánovanej sumy asi 100 miliárd eur na roky 2024-26 pokles o asi 4%. To je významné. Stalo sa to v priebehu pol roka. Nepredpokladáme, že to pri prerokovávaní zákonov zaznelo, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to zrátala a dala do tabuľky. Nestrašíme, len upozorňujeme.

ENERGETICKÁ POMOC

Vláda Eduarda Hegera pri schvaľovaní rozpočtu na roky 2023-24-25 dala do kolonky ENERGOPOMOC na rok 2024 NULU a na rok 2025 tiež NULU. Pri príprave Programu stability a pri jeho prerokovaní v máji 2023 v parlemente tieto dve NULY doplnila tretia NULA na rok 2026. Nikto neprotestoval, žiadny politik, žiadna strana, žiadny ekonóm.

Prišla nová vláda pána Ôdora a našla na stole pre roky 2024-25-26 v materiáloch 3 nuly. Preložené do ľudskej reči: vlády a parlament rátali s kompletnou liberalizáciou cien energií: tepla, plynu a do značnej miery aj elektriny. Prípadná dohoda so Slovenskými elektrárňami o dodávke 6TWhodín elektrickej energie za akúkoľvek nižšiu ako trhovú cenu (forward na rok 2024: 133 eur za 1TWhodinu) nemá vplyv na verejné financie.

Ak by mala byť pomoc s energiami rovnaká ako je v roku 2023, tak musí vláda rátať s dodatočnými výdavkami na dotácie tepla, plynu a elektriny firmám v rozmedzí 1-2-3 miliárd eur. V roku 2023 sú dotácie vo výške 3 miliardy eur a 1 miliardu (1,058) preplatí Európa z Eurofondov. Netto dopad na verejné financie v roku 2023 bude 2 miliardy eur, alebo menej.

ČO ZATIAĽ NIKTO O CENÁCH ENERGIÍ NAHLAS NEPOVEDAL

Európska Únia vo svojich stanoviskách a aj v hodnotení vývoja verejných financií na Slovensku z 15. mája 2023 predpokladá: The Commission currently assumes a full phasing out of energy support measures in 2024. Opäť preložíme do ľudskej reči:

EÚ na rok 2024 predpokladá plné odbúranie dotácií a podpory v oblastí energií. Znamená to, že domácnosti, samospráva, zraniteľné subjekty, regulované a neregulované subjekty a firmy budú platiť od 1.1. 2024 trhové ceny za teplo, za plyn a za elektrickú energiu. Linka pre istotu tu: https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/slovakia/economic-forecast-slovakia_en

Vládou Eduarda Hegera predložený a v parlamente schválený rozpočet na roky 2023-24-25 to predpokladá. Dokonca to predpokladá aj v parlamente posledný schválený dokument k verejným financiám: Program stability na roky 2023-2026.

Nižšie je extrakt: Tabuľka 24 Ministerstva Financií z Programu stability 2023-26 s detailnou tabuľkou opatrení na pomoc s Energiami: sú tam dve nuly.

BIG – BIG – BIG PROBLEM / DÁVAME DO POZORNOSTI

Pripravili sme tabuľku, ktorá sumarizuje predpokladané výdavky na najbližšie 2 roky – ďalej nedovidíme. Porovnali sme ich s existujúcim schváleným rozpočtom na roky 2023-24-25, ktorý sa bude zákonom o rozpočte 2024 meniť. Čo vieme:

• Kompenzácie (platy) zamestnancov štátu po všetkých bonbónikoch a plánovanom navýšení od 1.9. 2023 paušálne, plošne, všetkým a o 10% poznáme. Na roky 2024 sme dali LEN +8% a 2025 +5%. Je možné, že to bude málo.
• Sociálne dávky po legislatívnej zmene štruktúry dávok a pri plánovanej valorizácii k 15.10. 2023 už tiež poznáme. Na roky 2024 sme dali LEN +8% a 2025 +5%. Je možné, že to bude málo.
• Samosprávam zatiaľ nikto pomôcť nechce a ich plánované deficity budú vo väzbe na nižšie daňové príjmy vyššie.
• Energetickú pomoc sme dali na rok 2024 v polovičnej výške oproti roku 2023 a na rok 2025 v tretinovej výške oproti roku 2023. Aj takto ponížená výška pomoci bude znamentať, že oproti roku 2023 zaplatia domácnosti za teplo a plyn asi o miliardu viac v roku 2024 a o 1,5 miiardy viac v roku 2025. Domácností je spolu 2,4 milióna. Ale EÚ tlačí na to, aby boli ceny liberalizované a pomoc od roku 2024 žiadna. Rátame s kompromisom.

DÔSLEDOK A KONSOLIDAČNÉ VSTUPY

Deficite verejných financií sa v našom výpočte líšia od výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len málo, dôvodom je hlavne tá energo-pomoc.

Deficity vychádzajú 8 a 8 a pol miliardy eur. Rok 2026 je ďaleko, ale vyšiel tiež okolo 8 miliárd. Oproti súčasným scenáro na stole je to za najbližšie 2 roky o 7 miliárd viac oproti konsolidačným cieľom.

o € 7 mld. (slovom: sedem miliárd eur) za 2 roky

POROVNANIE S PANELOM EXPERTOV

Prinášame na stôl informáciu, nestrašíme. Ale nemá zmysel zavádzať a vyjadrovať sa dnes optimistickým jazykom. Úvodná informácia k panelu 9 expertov v DenníkuN je:
– 3 miliardy eur za 3 roky
Naša informácia v súlade s výpočtami RRZ je:
– 7 miliárd eur za 2 roky a veľmi pravdepodobne 12 miliárd eur za 3 roky

ILUSTRATÍVNE PRÍKLADY

Tých 7 miliárd potrebného konsolidačného úsilia za najbližšie 2 roky je rovných:
– Jednej sedmine daňových príjmov (50 miliárd eur) za 2 roky
– Výške všetkých dôchodkov za 9 mesiacov roka 2024
– Celému deficitu verejných financií za rok 2023
– Polovičke platov a odvodov za všetkých štátnych zamestnancov za rok 2014
– 3/4 celkového výberu DPH v roku 2023
– výberu dane zo ziskov všetkých firiem za roky 2022 a 2023
– celému rozpočtu výdavkov všetkých krajov a všetkých miest a obcí za rok 2023

ČEREŠNIČKA NA ZÁVER

Po pohodových rokoch 2021/22, keď bolo treba spolu splatiť LEN 4 miliardy eur splatných dlhopisov (v roku 2023 nás čaká LEN 1,5 miliardy teraz v novembri 2023) nás čakajú relatívne vysoké splátky dlhopisov:
– v roku 2023 ešte 1,5 miliardy eur
– v roku 2024 v celkovej výške 5 miliárd eur
– v roku 2025 v celkovej výške 6 miliárd eur
Celkovo bude musieť ARDAL (vládna agentúra na správu dlhu) vydať dlhopisy približne vo výške 13 miliárd eur na splátku istiny a ďalších 10 miliárd eur na krytie deficitov v rokoch 2024 a 2025. V zásobe máme pri deficite k stredu augusta 2023 (4 miliardy eur) možno 7-8 miliárd cashu, ale nemôžeme ísť na doraz (4-5 miliárd musí ostať ako rezerva).

Spolu ide o takmer 25 miliárd nového dlhu s úročením 4-5%. Len úrok na týchto nových dlhoch bude viac ako 1 miliarda eur ročne.

DLHOVÁ ŠPIRÁLA

Toto treba v najbližších 27 mesiacoch do novembra 2025 odrolovať. 13-14 miliárd istiny aj s úrokmi. Máme cash na deficit tohto roka a zostane drobná rezerva 3-4 miliardy eur.
Ale treba pripočítať vydanie dlhopisov na deficity 2024 a 2025: 11-12 miliárd. To môžeme odpočitať z daňových príjmov, aby sme dostali sumu, s ktorou vieme disponovať.

Ale aj ARDAL našiel fintu. Vydáva dlhopisy s emisným ážiom. Požičia si 10 miliárd, ale dostane len 9 miliárd. Navýši sa nám dlh (použil ju už v roku 2022, aj teraz v roku 2023), ale máme nižší cashflow na úroky. Geniálne. Pri spravovaní verejných financií je to ďalší príznak toho, že je zle, svieti červená a blíži sa stopka. Dlhová špirála. Ratingové agentúry tomu rozumejú.

ČO OČAKÁVAME A ČO JE POTREBNÉ UROBIŤ

Od vlády Ľudovíta Ódora pri zostavovaní rozpočtu na rok 2024 a pri formulovaní jeho východísk potrebujú všetci občania, rozpočtové inštitúcie, analytici a aj EÚ vidieť výšku:
– rozpočtovanej energo pomoci na teplo a plyn pre domácnosti a zraniteľné subjekty
– rozpočtovanej energo pomoci na elektrinu: časť distribučné poplatky pre domácnosti
– rozpočtovanej energo pomoci a stropy pre firmy na plyn a elektrická energiu
– návrh vládneho opatrenia na stanovenie cien elektriny, plynu a tepla od 1.1. 2024

Po zapracovaní týchto východísk návrh a súbor opatrení s kvantitavívnym dopadom na jednotlivé položky príjmov a výdavkov navrhovaného rozpočtu.

Nemyslíme si, že čokoľvek z vyššie uvedeného počká na novú vládu, nakoľko rozpočet musí ako materiál doraziť do NRSR a byť predložený do 15. októbra. Nie je racionálne predpokladať, že to bude robiť nová vláda po voľbách.

Úlohou vlád/y nie je kúriť a svietiť. Na Slovensko sa pozerá EÚ, ratingové agentúry, banky a hodnotiace inštitúcie zvonka, a je im jedno, kto, koľko a ako vládne v krajine. Hodnotia sa výsledky a opatrenia. Posledné hodnotenie z 15. mája 2023 dopadlo takto:
https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/slovakia/economic-forecast-slovakia_en

Treba konať, rozhodovať, zaviesť a Slovensku pomôcť s konsolidáciou verejných financií dnes. Pripravovať supermarket opatrení a kôpku legokociek by bolo relevantné, ak by boli voľby v júni 2023 a Slovensko dnes skladalo novú vládu. Tento benefit a komfort nemáme a nemôžeme si dovoliť čakať. Potrebujeme PLÁN na konsolidáciu / zníženie deficitu vo výške asi 7 miliárd eur na najbližšie 2 roky. Ťažšiu úlohu ešte nikto nikdy nemal. Posledné vlády za 13 rokov zanechali na poli verejných financií spúšť. Takouto cestou už išli iné krajiny v Európe a dostali sa z toho. Bolo to bolestivé a trvalo to roky-rokúce.

Slovensko “nezabije” výška dlhu, dnes na úrovni 65% HDP. Grécko má dlh viac ako 165% HDP. Nás položí veľmi zlý cashflow a hromadenie vysokých deficitov od roku 2020. Veľmi zlú východiskovú pozíciu zanechali vlády v rokoch 2013-2019, keď v dobrých rokoch skončili verejné financie rovnako s dlhmi. Sme neposlušné dieťa: nevieme hospodáriť v dobrých rokoch a odkladať si a v zlých rokoch nie sme schopní pochopiť, že rozdávačkám, rabovačkám a darčekom je koniec. A teraz prišla inflácia, ktorá je ako vysoký tlak. Nič necítite, ale nakoniec Vás to zabije. Slovensko je v inflačnej špirále. Vysoké ceny tlačia na zvýšenie mandatórnych výdavkov, tie následne na spotrebu domácností a aj štátu a tie výdavky potiahnu infláciu, ktorá následne zvyšuje indexom platy, dávky a dôchodky. Tie následne dvíhajú spotrebu……

Zveste všetci tie bilbordy. My vešiame na stožiar vlajku do zlých časov.
Pre Dátabezpátosu píše: Ivan Bošňák, autor kandiduje ako nezávislý odborník na kandidátku KDH zo 149. miesta vo voľbách do NRSR.