Koalícia s nedávnou ústavnou väčšinou je naopak so stratou polovice hlasov na kolenách. Napriek tomu žiadna z bývalých koaličných strán nevymenila lídra, ani Oľano, ani SAS, ani Za Ľudí. Meno štvrtého koaličného partnera a obľúbenca Igora Matoviča nejdeme ani len spomínať, drahá nevesta odišla do zabudnutia.
NÁŠ PREHĽAD VÝVOJA POČTU MANDÁTOV V PRIESKUMOCH
Dlhodobo pred voľbami sme Vám ponúkali prehľad vývoja počtu mandátov v animácii od nášho “modelára” Libora Hornycha. Spustite si ju a na konci budete rátať straty / zisky oproti Vaším očakávaniam.
KTO NÁM DNES VLÁDNE A S AKÝM MANDÁTOM
S mandátom od menej ako 30% zapísaných voličov bude Slovensko viesť koalícia SMER-HLAS-SNS. Podobne ako vo voľbách v roku 2020, ani teraz sa nemôže koalícia pochváliť tým, že by si ju priala viac ako polovička krajiny. Pravdou je, že dnešná koalícia získala 43% zo všetkých odovzdaných hlasov a v parlamente bude mať 53% poslancov.
V roku 2020 a aj v roku 2023 zložili koalíciu strany, ktorých hárok vložilo do volebnej urny niečo viac ako 29% slovákov. Je to výsledok:
– relatívne slabej volebnej účasti pod 70%
– nepresvečivého výsledku vítaza volieb – 25% v roku 2020, respektíve 24% v roku 2023
– veľkej roztrieštenosti politickým strán pri veľmi širokej ponuke
– veľkého počtu prepadnutých hlasov pre strany, ktoré neprekročili hranicu postupu do parlamentu
Pokiaľ sa nezníži počet politických strán, pokiaľ sa nezformujú silné štandardné politické strany na ľavej a pravej strane politického spektra, Slovensko víťaza s počtom percent nad 1/3 celkových hlasov asi neuvidí. Jediný, kto na to má šancu po splynutí s Hlasom, je SMER, ale to predbiehame.
Celkový počet hlasov a sumárne štatistiky hovoria o tom, že z takmer 4,4 milióna zapísaných voličov stačilo na postavenie koalície získať 1,3 milióna hlasov.
Počet zapísaných voličov klesol oproti voľbám vo februári 2020 o takmer 50 tisíc, nakoľko v rokoch 2020-21-22 došlo k zásadne vysokým úmrtiam (a nadúmrtiam) vo vysokých vekových kategóriach voličov. Aj celkový počet obyvateľov Slovenska medzi 29. februárom 2020 a 30. septembrom 2023 klesol o niekoľko desaťtisíc a prvovoliči nenahradli plne zomrelých bývalých voličov, lebo dospeli relatívne slabé populačné ročníky.
Počet voličov zo zahraničia s platným hlasom stúpol, ale proporčne o necelé 3 desatiny percenta z celkového množstva hlasov z 1,67% na 1,95% medzi rokmi 2020 a 2023.
KATASTROFÁLNE STRATY BÝVALEJ KOALÍCIE S ÚSTAVNOV VÄČSINOU
Koalícia Oľano, SME Rodina, SAS a Za Ľudí získala v roku 2020 približne toľko hlasov ako súčasná koalícia SMER-HLAS-SNS. Vysvedčenie za vládnutie s pôvodne ústavnou väčšinou 94 hlasov dostali strany po 3 a pol roku. Odliv presne 700 tisíc hlasov od strán bývalej koalície je absolútne fatálny. Ak by sme im v roku 2023 prirátali aj hlasy pre Demokratov, ktorí sú primárne odídencami od Oľano a SAS, poskočili by len mierne a zostali by pod súčtom menej ako 700 tisíc hlasov.
Naopak, samostný SMER získal o 150 tisíc viac hlasov ako v roku 2020 a k tomu sa pridal HLAS s viac ako 400 tisíc hlasmi. Spolu je to viac ako 1,1 milióna hlasov pre dve skupiny bývalých poslancov SMERu a takmer dvojnásobok oproti minulým voľbám.
Absolútnym prepadákom je v roku 2023 Oľano a to sa k nim pridala aj strana Za Ľudí s poklesom takmer pol milióna ľudí, ktorí teraz dali hlas niekomu inému, ak vôbec sklamaní prišli k voľbám.
SAS získala len o 10 tisíc hlasov viac, ale namiesto 13 poslancov v roku 2020 má v podstate len 7 poslancov z jadra SAS, nakoľko sa na ich kandidátke prekrúžkovali z pôvodných Za Ľudí: Marcinková, Kolíková, Ledecký a aj Alojz Hlina zo 150. miesta. Ešte sa očakávam postup Juraja Krúpu, pôvodne z Oľano, namiesto Juraja Drobu.
SME rodina vypadla a málokomu za to vypadla slza. Z drahej nevesty je ohrdnutá slečna.
KDH sa vrátilo rečami svojho predsedu k svojej tvrdej agende a úspešne s ňou súťažilo s Oľano-KÚ, Demokratmi, Republikou / ĽSNS a SME rodina. Podľa sčítania obyvateľov na 70% katolícka krajina dala KDH (ktoré náboženstvo ťahá do politiky) 7%.
SNS je skokanom volieb, ale hlasy získala prekvapivo vďaka spojeniu mnohých malých strán a “silných” kandidátov v nich. Z pôvodnej SNS sa do parlamentu dostal len Andrej Danko. Reči o tom, že v parlamente nie sú žiadni “fašisti” narušíme poznámkou, že vo voľbách 2020 kandidovali Tomáš Taraba, Rudolf Huliak, Filip a Štefan Kuffovci za ĽSNS. To sú spolu štyria a z dezinfo scény plnej hoaxov a konšpirácií sa k nim pridáva Peter Kotlár a Martina Šimkovičová z TV Slovan.
PS sa po prehre vo voľbách 2020 v koalícii so SPOLU teraz do parlamentu dostalo s prehľadom a s viac ako polmiliónom hlasov obsadili druhé miesto.
PRIESKUMNÉ AGENTÚRY S VÝBORNÝM ODHADOM
Pre niektorých čitateľov možno prekvapivo, ale prieskumy pred voľbami indikovali veľmi presne výsledok bloku strán, ktoré sa stavali proti skupine SMER-HLAS a proti nacionalistom a fašistom.
Ak do tejto skupiny zahrnieme aj Alianciu, tak priemerný výsledok prieskumov z posledného týždňa bol absolútne presný a sedel na výsledok volieb.
Ak Alianciu vynecháme, tak je výsledok z volieb o menej ako 1 percentuálny bod odlišný oproti priemeru prieskumov.
Tento výsledok len podporuje dlhodobé zistenie, že:
1) Do parlamentu sa nedostala žiadna strana, ktorá mala v prieskumoch pod 5%
2) Napak, do parlamentu sa môžu “nedostať” niektoré strany, ktoré v prieskumoch majú výsledky nad 5%
Aj pred týmito voľbami sme dlhodobo počúvali o tom, že malé strany budú mať silný nástup, momentum, silné leto, dobrý záver kampane, veľké témy a mohutnú podporu. Nič z toho sa nestalo a výsledky všetkých strán s nízkym výtlakom v prieskumoch dopadli rovnako: slabo. Platí, že ak nemajú rozum politici a šéfovia v malých stranách, nakoniec majú rozum voliči a nevolia ich, lebo racionálne zvážia svoje možnosti. Je pravda, že u Demokratov a u Aliancie išlo o “beh za finančným príspevkom”, ktorý sa ale podaril len jednej z nich.
Pod prvé “pravidlo” spadli tentokrát Aliancia, Demokrati, Modrí a aj koalícia okolo ODS a ĽSNS, ale aj pre SME rodinu. Druhé pravidlo platí v roku 2023 pre Republiku, v minulé voľby to bolo PS-SPOLU a KDH.
ŠPEKULÁCIE
Objavili sa mnohé a všetko sú to špekulácie. Niektoré kalkulovali s Republikou, niektoré s ústavnou väčšinou, niektoré o porazení Fica, niektoré o PATE. Nejdeme ich vypočítavať, ale jednu ako čítanie uvádzame: Ako demokratické egá umožnili vládu Fica.