Obce, mestá a kraje (župy) už v roku 2022 utrpeli takmer polmiliardovú stratu. Tento rok bude predbežne podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť strata dvojnásobná. Na rok 2024 je v schválenom rozpočte deficit len 300 miliónov eur. Vyzerá to tak, že v materiáloch ministerstva financií nesedia ani základné počty. Potrebujeme si naliať čištého vína, potrebujeme reformu financovania samospráv a dať im istotu v oblasti príjmov. Dnes nemajú nič, len víziu obrovských deficitov.
DEFICITY V SAMOSPRÁVE – JE TO MOŽNÉ?
Samosprávy zo zákona nemôžu mať bežné hospodárenie s deficitom. Ide o princíp a povinnosť, že musia mať vyrovnané bežné výdavky (mzdy, energie, opravy, údržba, nákupy) s príjmami, ktoré dostávajú od štátu. V posledných rokoch a včítane roku 2023 dostali výnimku a na krytie veľmi vysokých nákladov vedia použiť aj financie, ktoré majú odložené z minulých období (z prebytkov) na bankovom účte ako “rezervný fond”. Týmito financiami, ktoré mali slúžiť na krytie investičných výdavkov, splácanie úverov a prípadne nákladov v dôsledku katastrof už minulý rok kryli obce, mestá a kraje bežné výdavky. Samosprávy ostali nedofinancované. Štát (ministerstvo financií a poslanci ) dostali veľmi zlý nápad.
KRIVÉ ZRKADLO
Vláda pripravila rozpočet na roky 2023-24-25 ku koncu minulého roka s neadekvátnymi očakávaniami. Mierne povedané: klamala sama seba a aj samosprávy. Posúďte sami:
- Očakávanie hospodárenia za rok 2022 nastavila (bol december 2022) v rozpočte na deficit v sume 130 miliónov eur. Skutočnosť o pár dní bola takmer 3-násobne vysoká skutočná strata: 420 miliónov eur.
- Rozpočet na rok 2023 bol schválený s deficitom vo výške 323 miliónov eur. Už o pár mesiacov však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opravuje odhad deficitu a navyšuje ho o viac ako pol miliardy eur. Výsledkom je odhad deficitu vo výške 865 miliónov eur.
KRRZ odhaduje deficit hospodárenia verejnej správy (VS) na úrovni 6,2 % HDP
Čísla deficitu a výhľad do budúcnosti ale postráda komplexnosť. Obce, mestá a kraje potrebujú vedieť ako bude ich hospodárenie vyzerať za horizontom jedného roka. Vzhľadom na aktivity samosprávy a plány do budúcnosti je potrebné vedieť:
– čo štát so samosprávami zamýšľa a koľko im dá financií – transfer daní
– či štát pomôže aj mimoriadnymi transfermi na krytie platov, nákladov s energiami
– aké budú parametre rastu miezd vo verejnej správe, v školstve, aké budú sadzby daní a prípadné úľavy na dani z príjmov fyzických osôb a SZČO
Pre rok 2024, ktorý začína o menej ako 7 mesiacov, nie je zo strany štátu jasné nič a v schválenom rozpočte na roky 2024-2025 svietia nereálne čísla. Ministerstvo financií si nedalo ani len minimálnu námahu predikovať rasty daňových príjmov a výdavkov samospráv. Pripravilo rozpočet tak, aby mu vyšli deficity celej verejnej správy tak, aby od EÚ neprišla stopka a poklepanie si na čele.
PREČO MÁME V ROZPOČTE VEĽMI PRAVDEPODOBNE ZLÉ ÚDAJE ?
Páni ministri financií nikdy nepracovali v reálnej firme, v reálnom biznise a v reálnom svete. Zatajili, čo asi vedia: Samosprávam bude treba razantne pomôcť a štát na to nemá. Nechali to tak, uviedli, že konkrétne finančné opatrenia budú špecifikované neskôr v rokoch 2023-24 a stisli ENTER. Veď to bude problém niekoho iného.
ROK 2023: Pre rok 2023 prišli s dočasnými riešeniami:
– priklepli samosprávam mimoriadny odvod zo štátom vyberanej Dane z príjmov právnických osôb = daň zo ziskov firiem. Sumu 350 miliónov eur dokonca previedli samosprávam do konca apríla 2023 a nie postupne. Takto vyzerá bývalá vláda voči samosprávam ako ústretová, ponúkajúca riešenie a dokonca načas a všetkým
– priklepli samosprávam energetickú pomoc vo výške 200 miliónov eur a postupne túto saj samosprávam uvoľňuje. Vzhľadom na neexistenciu informácií o poskytnutej sume vo vlastných výpočtoch rátame s postupnými 50 milión eurami každý štvrťrok.
Rok 2023 ešte vyzerá v príjmoch relatívne dobre. Príjmy nominálne včítane dane z príjmov fyzických osôb a SZČO, špeciálneho stransferu časti dane z príjmov právnických osôb a včítane energetickej pomoci budú približne 4,2 miliardy eur a rast oproti roku 2022 bude 16%.
Roky 2024 a 2025 vyzerajú ako zlý vtip. Štát zatiaľ nemá jasno v mixe daní, na ktoré by mohli mať samosprávy nárok a nie je jasno ani o ich výške. Vlastne je: samosprávy dostanú len-a-len daň z príjmu fyzických osôb a SZČO:
– V roku 2024 to bude nominálne -6% oproti roku 2023
– V roku 2025 by to malo byť tiež menej ako v roku 2023, ale rast bude +2% oproti 2024
Nie je nám jasné, či samosprávy, Únia miest a obcí a ZMOS o týchto faktoch vedia. Dávame do pozornosti. Štát pripravil samosprávam bez veľkých diskusií na rok 2023:
– navýšenie platov všetkých (aj ich) zamestnancov o 7% od 1. januára 2023
– ďalšie navýšenie platov všetkých (aj ich) zamestnancov o 10% od 1. septembra 2023
– tieto navýšenia sú vďaka kolektívnym zmluvám dobre dohodnutých s odborármi platné väčšinou aj na zmluvné platy, a nie len tabuľkové platy
– vysoké ceny energií pre rozpočtové a aj príspevkové organizácie pod obcami, mestami a pod župami
– ako čerešnička je výhľad vybranej dane z príjmu fyzických osôb nižšií ako v rozpočte – aké prekvapenie.
KDE JE PROBLÉM A ZAKOPANÝ PES ? AKÚ TREBA REFORMU ?
Toto je hlavne dôsledok “daňového bonusu” a rozpočtu POMOCI, ktorý rozdával z cudzieho (rozumej: zo samosprávneho) bez patričnej štruktúrálnej zmeny. Samotný daňový bonus má dopad asi 1,1 miliardy eur v roku 2023, zatiaľ čo jeho predchodca v nižšej sume mal dopad asi 400 miliónov v roku 2021.
POZOR – DOBRÁ SPRÁVA: Štát znížením daňového zaťaženia práce a zavedením/navýšením daňového bonusu reagoval správne na dlhodobé výhrady Európskej Únie v jej každoročnomo hodnotení Slovenska a na výhradu: Máte vysoké DAŇOVO-ODVODOVÉ ZAŤAŽENIE.
Štát ale začal reformu daňovo-odvodového zaťaženia, ale aj to len prvý krok a aj ten v podstate len na náhodu “daňovým bonusom”. Štát vôbec neupravil daňový mix, ktorý by samosprávam pridelil programovo, plánovane, štruktúrovane a systémovo určitý podiel na mixe daní, ktoré štát vyberá. Ponúkajú sa dane z príjmov fyzických, právnických osôb, SZČO, DPH a prípadne spotrebne dane. Reforma je to jednoduchá, dá sa poučiť z iných krajín a dobre sa to dá na dlhé obdobie pre rôzne ekonomické cykly aj s korekčnými mechanizmami nastaviť.
SKUTOČNOSŤ: FINANCOVANIE SAMOSPRÁV V I. POLROKU 2023
Dnes už vieme, koľko samosprávy za prvých 6 mesiacov roka 2023 od štátu odostanú:
– dostali výber dane z príjmov fyzických osôb a SZČO za december 2022, ide o mesačný posun oproti výberu (výber v decembri 2022, transfer samosprávam v januári 2023)
– dostali 4 mesačné výbery za mesiace január až apríl 2023
– dostanú ešte v júni výber dane z príjmov fyzických osôb a SZČO v mesiaci máj 2023.
Suma je ale len 205 miliiónov eur, čo je pokles o 23% oproti transferu v júni 2022 sume 265 miliónov eur
Celkovo dostanú k 30. júnu (transfer dane z príjmu fyzických osôb a SZČO prichádza okolo 20. dňa v mesiaci) o niečo menej ako dostali minulý rok (2022): 1,7 miliardy Euro. K tomu už dostali transfer časti dane z príjmov právnických osôb vo výške 326 miliónov eur. Predpokladáme, že dostali aj asi polovicu 100 miliónov eur z energetickej pomoci, rozpočtovanej na rok 2023 vo výške 200 miliónov eur.
Celkový rast príjmov za 6 mesiacov bol o 22% viac ako minulý rok. Vysoký rast bol ale utlmený nízkou sumou transferu dane z príjmov FO a SZČO v júni (za máj 2023), ktorý je o 1/3 menší ako minulý rok. Dane z príjmu sa vybralo v máji 2023 menej a je možné, že to je predzvesť nižších výberov (oproti predpokladom) v druhej polovici roka 2023.
V tabuľke celkových príjmov vyššie vidno, že polročný rast o 22% sa za celý rok zníži na rast len +18% celoročne oproti roku 2022. Na druhý polrok musia samosprávy rátať približne s rovnakou celkovou sumou ako dostali v I. polroku 2023. Výdavky ale narastú a zvýšenie platov od 1.9.2023 o 10% nebude jednoduché odfinancovať a financie pôjdu do veľkej miery z rezervných fondov.
Rok 2023 skončí pre samosprávy možno lepšie (nižším deficitom) ako je aktuálny výhľad RRZ. Väčšinu schodku budú samosprávy financovat z dvoch možných zdrojov:
- Prejedaním ťažko usporených financiíí v rezervných fondoch, prípadne presunmi z iných peňažných fondov, čo obmedzí ich investičné aktivity v budúcnosti
- Zobraním si úveru a požičiavaním si (tzv. finančné operácie príjmové) na spotrebu, čo je najhoršie, čo sa môže obci, mestu alebo kraju stať: rast dlhu
DEFICITY V ROKOCH 2022-2023-2024
Minulý rok: 2022 mali samosprávy deficit 420 miliónov eur, ale z dlhu financovali len asi 140 miliónov eur (nárast dlhu samospráv). Väčšinu deficitov financovali presunom finančných prostriedkov z rezervného a iných peňažných fondov. Tieto sa postupne vyčerpávajú.
Rok 2023: Samosprávy si v tomto roku na krytie deficitov požičajú, významne im narastie dlh a ten sa ráta do dlhu verejnej správy. Nie je nám jasné, či je to vo výhľadoch dobre a presne zrátané. Skôr nie a bude to prekvapením, približná výška: 1/2 až 3/4 miliardy eur v roku 2023.
Rok 2024: Nikto zatiaľ nevie, čo bude. Financie v plánovanom=rozpočtovanom tranfere pre samosprávy sú nedostatočné, transfery podobné tým z roku 2023 nie sú zatiaľ zvažované. Výdavky na rastúce platy (takmer 20% nárast v roku 2024 oproti roku 2021) udrú plnou silou a celoročne. Deficit samospráv v roku 2024 môže byť nie indikovaných 300 miliónov, ale skôr 1 miliarda eur. Rast dlhov samospráv bude obrovský: 1/2 až 3/4 miliardy eur, čo je bezprecedentné.
MATERIÁLY A PODKLADY
Samosprávy čerpajú informácie a dáta pri prerokovávaní svojich rozpočtov z nasledovných materiálov: