Svidník. Svidník v Prešovskom kraji. Že by nádej? Už by sme na to vsadili aj viac ako deravý groš.

Zdieľajte:

Existuje na severovýchode Slovenska partia okresov, ktoré už druhý rok bojujú s coronou ako prví. Stropkov, Svidník, Stará Ľubovňa a Bardejov. Silná štvorka s 200 tisíc obyvateľmi. SSSD. Ich krivky dnes pripomínajú kulmináciu. Ako keby ste išli po horskom hrebeni na jeho najvyššom mieste. Že by?

Pointa úvahy

Hypotéza: Na severe Slovenska veľmi pravdepodobne vidíme vrchol Delty. Priznáme sa, že sme u Starej Ľubovne a aj u Čadce jeden videli pred týždňom. Prvá sa vyhupla v 14 dňovej incidencii ešte o 10% vyššie, druhá o 20% vyššie. Ak by sme si nechceli priznať, že to bolo prečasné, tak by sme povedali, že sme videli “za roh”. Slovensko zatiaľ narástlo o 43%.

Aj v Delte budeme hľadať, kde je vrchol. V 7 alebo v 14 dňových priemeroch, ktoré vyhladzujú sviatky, víkendy a vlnky vo vlne. Tak pozitívnych prípadov, ako aj počtov pacientov. Neskôr aj úmrtí. Pre okres, pre kraj, pre krajinu.

Vrchol nemusí byť ostrý, aj keď určite nájdeme denné maximum, 3-dňové maximum, pripadne “najhorší” týždeň. Opäť je najdôležitejším ukazovateľom “počet pacientov” alebo ešte lepšie “hodnota denných príjmov do nemocníc“.

Kontrolky

Nie, istí si nevieme byť v ničom a ak, tak skôr neskôr. Ale celá republika čaká aj predikcie s náznakom optimizmu. Sme v treťom mesiaci Delty (od 1. – 15. augusta 2021) a pozeráme na obrátku. Od nej to bude ešte (dlhá? krátka?) cesta dole kopcom.

Svidník (32 500 obyvateľov) sa dostal skutočne vysoko:
– za 1 týždeň mal v PCR testoch pozitivnych 1% svojich obyvatelov
– za 2 týždne mal v PCR testoch spolu pozitívne 2% svojich obyvatelov
– celkom v Delte má už 5% občanov Svidníka pozitívny PCR test
– vo vekovej skupine 15-20 rokov zaznamenali v Delte už 12% pozitívnych občanov
– za posledných 7 dní je pozitivita PCR testov vo Svidníku 45% – viď report Veda pomáha

Premorenosť jednotlivých vekových skupín v okresoch Prešovského kraja

Premorenosť: Okrem toho malo 1-2% obyvateľov pozitívny AG test, ale netušíme, koľkí ho validovali cez PCR test. Počty celkom “premorených” obyvateľov Svidníka kovidom indikuje celková PCR pozitivita na úrovni 15%, pričom tieto počty treba násobiť dvoma-tromi. K tomu treba pripočítať pozitívnych z plošných testovaní, z celoštátnych skríningov a aj z firemných testovaní. Asi nebudeme ďaleko od pravdy, ak napíšeme, že vo Svidníku si kovidom prešla polovica obyvateľov.

Zaočkovanosť: Mladí do 20 rokov sa vo Svidníku takmer neočkujú (10%). Nad 20 rokov je zaočkovaných 45% obyvateľstva.

Mesačný prehľad vývoja DELTY a Alfy v okrese Svidník: pozitívne prípady a 14 dňová incidencia

Nie je jednoduché preložiť tieto 2 množiny občanov, ale je pravdepodobné, že Svidník už vďaka kombinácii zaočkovanosť a premorenosť dovidí na koniec Delty.

Kde je Svidník dnes a aká cesta ho čaká

Dnešný stav: Okres sa dostal v incidendcii za 14 dní na 100 tisíc obyvateľov na hodnotu cez 2 000 s rekordom na 2 383. Tam boli rekordy okresov z Oravy minulý rok v jesennej vlne. Už vyše týždňa (8 dní) je na číslach okolo 2 150 – 2 380, pričom ani “navýšenie” denného počtu za štátny sviatok na priemer posledného týždňa by Svidník nedostalo vyššie ako rekord.

Pokles: V 7 dňovej incidencii je Svidník na prvej priečke najviac “klesajúcich” okresov zo 72 okresov Slovenska. V čase, keď Slovensko za posledný týždeň narástlo o 30% z 398 na 516, tak Svidník klesol o 32% z 1 290 na 884.

Ďalšie dni: Asi uvidíme Svidník oscilovať ešte týždeň okolo dnešných hodnôt. Následne očakávame posun smerom dole k nižším číslam. Na mesačnom grafe DELTY nie je vidno vývoj: nízko-rast-špička-pokles-nízko veľmi jasno, ale na ročnom grafe pandémie je to vidno veľmi dobre. Teda zatiaľ je vidno časť: nízko-rast-špička-začiatok poklesu, či?

Ročný prehľad vývoja DELTY a Alfy v okrese Svidník: pozitívne prípady a 14 dňová incidencia

Teraz to najdôležitejšie: Hospitalizácie

Podľa nášho modelu sú príjmy do nemocníc oneskorené za vykazovaním pozitívnych prípadov z PCR testov 5-6 dní. Výpočet je založený na 7 dňových priemeroch. V prípade sviatku vieme číslo pozitívnych navýšiť na “normálny” počet.

Rovnako nám už dlhodobo vychádza, že prepustenia včítane úmrtí sa za nasledujúcich 7-8 dní rovnajú v súčte stavu hospitalizovaných “dnes”. Predpokladáme, že dnešných 1 774 hospitalizovaných pacientov je rovnaké číslo ako “prepustenia” v najbližších 7-8 dňoch.

Netto číslo: Dnešný stav + príjem zajtra – prepustenia zajtra= Zajtrajší stav. Zatiaľ to perfektne sedí na 7 dňové priemery. Pre Svidník to znamená, že pri oscilácii prípadov na úrovni 2 000 za 14 dní bude síce prílev pacientov do nemocníc stále vysoký, ale bude konštantný, nebude už stúpať a čoskoro by mal začat klesať. Počet hospitalizovaných v slabšie zaočkovaných okresoch vychádza okolo 10% z počtu PCR pozitívnych. Ak je počet pozitívnych prípadov vo Svidníku za posledných 14 dní 700, tak do nemocníc išlo a pôjde minulý a tento týždeň spolu asi 70 pacientov.

Z tých 70 pacientov priemerne 13-14% umiera, ale v málo zaočkovaných okresoch je to viac. Pri hodnote parametra úmrtnosti 15% by za 2 týždne zomrelo z hospitalizovaných 70 ľudí asi 10-11 pacientov. Táto matematika výborne sedí a platí pri veľkých číslach krajov a mesiacov. Pre konkrétny okres a týždeň je výpočet indikatívny.

Susedné okresy SSD: Stará Ľubovňa, Stropkov a Bardejov

Trojica okresov v okolí Svidníka s celkom 200 tisíc obyvateľmi vykazuje podobné charakteristiky:
– Stará Ľubovňa (54 tisíc) sa vyšplhala na svoj rekord 1 312 v 7 dňovej incidencii a v 14 dňovej incidencii nad 2000 (podobne ako Svidník). Okres ale nemusí mať svoj vrchol za sebou.
– Stropkov je malý okres s 20 tisíc obyvateľmi a v 20% raste posledný týždeň sa dostal na 7 dňovú incidenciu 763 a na 14 dňovú incidenciu nad 1400, kde osciluje už 5 dní. Okres nemusí mať svoj vrchol za sebou, ale nie je významný počtom pozitívnych
– Bardejov je zo štvorice najväčší okres (78 tisíc) a v 20% poklese posledný týždeň sa dostal na 7 dňovú incidenciu 670 z čísla 827 a v 14 dňovej incidencii sa drží už 5 dní nad 1 500.

Sme presvečení, že Bardejov má svoj vrchol za sebou a je významný pre trend v regióne severného Slovenska a nakoniec aj pre Prešovský kraj s 800 tisíc obyvateľmi. U Bardejova vidno na rozdiel od ostatných “z partie” významné postihnutie aj jesennou vlnou minulý rok.

Ročný prehľad vývoja DELTY a Alfy v okrese Bardejov: pozitívne prípady a 14 dňová incidencia

Celý región aj spolu s lepšie zaočkovaným Sabinovom a Prešovom sme dali do grafu 14 dňovej incidencie. Je tam náznak, že celý 400 tisícový región začína oscilovať – viď červená čiara.

Čo toto pozorovanie znamená pre CELÉ SLOVENSKO?

Suma malých častí: Slovensko sa skladá zo 72 okresov. Vačších (Bratislava: 440 tisíc obyvateľov) aj menších ( Medzilaborce. 12 tisíc obyvateľov). Delta postihuje okresy momentálne rôzne. Najhoršie okresy majú 7 dňovú kombinovanú incidenciu viac ako 1000 (11 okresov) a 7 okresov má incidenciu menej ako 400, pričom 5 z nich je okolo alebo pod 250. Detaily nájdete v našich prehľadoch.

Súhrnné priemerné parametre za Slovensko nedávajú dobrý obraz o situácii v jednotlivých regiónoch. Platí to pre kraje, ale aj pre okresy. Najdôležitejšie je pozerať na situáciu v nemocniciach, kde v Nitrianskom, Trnavskom a v Bratislavskom kraji je spolu menej pacientov ako v samotnom Košickom alebo v samotnom Prešovskom kraji.

Šťastím pre Slovensko je, že Delta sa postupne posúva zo severu a východu Slovenska na juh a západ. Je veľmi pravdepodobné, že keď budeme rásť k maximu v Bratislave, v Nitre a v Trnave (kraje, kde Delta dorazila až v októbri), tak Trenčín a Banská Bystrica bude zrovna na maximách (s Deltou od polovičky septembra). Prešov s Košicami, ktoré Delta zasiahla už začiatkom septembra, by už mali klesať.

Druhé šťastie: Je pravda, že TOP 21 obsadených nemocníc má z maximálnej obsadenosti 1 500 v II. vlne obsadených 1 000 postelí. Ale rovnako je pravda, že 27 nemocníc s maximom 2 400 v II. vlne je obsadených na 25% 400 pacientami. V nemocniciach vidíme a uvidíme rovnako presun maxím zo severovýchodu smerom na juhozápad. Dobrý prehľad o postihnutosti nemocníc v jednotlivých okresoch ponúkame v hitparáde “stav dnes ako % z maxima v II. vlne”.

Prehľad obsadenosti nemocníc k 2. novembru 2021
Počty pacientov v jednotlivých 8 krajoch Slovenska k 2. novembru 2021

Veľké ďakujem patrí nášmu spolupracovníkovi Miroslavovi Plocháňovi za neúnavnú prácu pri aktualizácii a automatizácii spracovávania dát za jednotlivé okresy. Miro, si borec, vďaka.

Kam sme sa s DELTOU dostali na Dušičky koncom októbra – pozitívne testy

Zdieľajte:

Nejde o najdôležitejší parameter, ale venujeme mu veľa pozornosti. Počet prípadov z pozitívnych testov láme rekordy a farbí a zatvára okresy. Robíme to správne?

Pozitívne prípady a koľko ich máme

Dušičky. Priznáme, že robia šarapatu vo vykazovaní, lebo priniesli v pondelok 1. novembra štátny sviatok a vtedy sa menej PCR testuje. A menej testov prináša menej pozitívnych prípadov. A menej prípadov poníži aj 7 dňové, ale aj 14 dňové priemery. Prvé významne, druhé menej významne. Na ilustrovanie, v akej situácii sme používame 7 aj 14 dňové priemery dňových dát.

Školské prázdniny. Na prelome októbra a novembra boli aj 5 dňové školské prázdniny. Významne podľa mňa ovplyvnia čísla PCR testov žiakov, čísla pozitívnych prípadov školákov a aj šírenie vírusu. 5 dňová pauza je pri DELTE významná. Koniec októbra spojil školské prázdniny aj s množstvom tried (odhadom 10%), ktoré boli zrovna v karanténe. Tá trvá 10 dní a všetky karantény z októbra vypršia v I. týždeň novembra. Od 8. novembra budú v karanténe len triedy, kde sa objavil pozitívny žiak v utorok až v piatok od 2. do 5. novembra. Bude ich menej ako v predošlých týždňoch.

Ku koncu októbra sme sa dostali na rekordnú úroveň zistených pozitívnych prípadov počas obdobia celej pandémie. Dáta za posledný týždeň: pozitívny výsledok testu dostal každý deň 1 zo 1350 občanov. Spolu za týždeň 5 občanov z 1000.

Porovnanie špičiek II: a DELTA vlny

Flow = tok nových prípadov

Nie je dôležité pozerať len na denné dáta pozitívnych. Ďaleko dôležitejšie je pozerať na celkový počet pozitívnych za určitý čas. Posúďte sami dáta ku koncu októbra:
– máme presne 4028 pozitívnych prípadov z PCR testov celkom denne
– v 7 dňovom priemere máme 516 prípadov z PCR testov na 100 tisíc obyvateľov
– v 14 dňovom priemere máme 875 prípadov z PCR testov na 100 tisíc obyvateľov
– za posledných 7 dní máme 28 tisíc prípadov – to je viac ako polovica 1% z populácie
– za posledných 14 dní máme 48 tisíc prípadov – to je už takmer 1% populácie

Zo 40 prípadov denne v júli sme sa na 10 násobok a 400 prípadov dostali za 7 týždňov v septembri. Následne sme sa opäť na 10 násobok a 4000 prípadov denne dostali za ďalších 7 týždňov. Dnes sme na ďaleko najvyšších číslach pozitívnych. Rekordom jesennej vlny 2020 bolo 2547 prípadov a zimnej vlny 2021 bolo 3260 prípadov v 7 dňovom priemere.

Asi dôležitejším údajom je celkom 93 tisíc pozitívnych prípadov z PCR testov v DELTA vlne od 1. augusta 2021. Zajtra k 2. novembru ich bude 100 tisíc. V DELTA vlne už dostalo pozitívny výsledok z PCR testu 2% obyvateľov Slovenska.

Minulý rok sme 93 tisíc prípadov v PCR testov mali až 22. novembra. Sme asi 3 týždne popredu a máme veľmi rýchle tempo, rýchlejšie ako minulý rok na jeseň a rýchlejšie ako v zime.

Prehľad za 14 dní: Nové prípady pozitívnych / Nové prípday na 100 tisíc obyvateľov

DELTA je významne epidémiou detí a mladých – násobne viac ako II. vlna

Asi 80% zo zistených pozitívnych prípadov boli k dnešku neočkovaní občania, ale je pravda a to treba poznamenať, deti do 12 rokov sa neočkujú a detí je pozitívnych v DELTE veľa. V DELTE v porovnaní s jesennou vlnou minulý rok sme u prvých 93 tisíc pozitívnych zistili:

1) DETI: Až 3332 pozitívnych detí na 100 tisíc detí vo veku 5 až 20 rokov. Minulý rok to bolo len 1087 na 100 tisíc detí. DELTA infikuje deti 3 krát viac, určite aj vďaka tomu, že nie sú zavreté doma, ale chodia do škôl. “Zhodenie rúšok” v októbri rast významne neovplyvnilo. Ostatné vekové kategórie rástli rovnako rýchlo.

Všetky môžu chodiť do škôl a len niektoré pozitívne idú do nemocnice. To percento je zanedbatelné. Z celkovo vyše 5000 prijatých pacientov reprezentujú deti do 20 rokov menej ako 9%, ide asi o 450 detí prijatých do nemocníc za 3 mesiace od 1. augusta. Stále platí, že úmrtia sú veľmi zriedkavé. Nerobíme žiadne závery, či je to veľa alebo málo.

Deti do 20 rokov reprezentujú viac ako 30% pozitívnych prípadov, ale len 8-9% zo 6000 hospitalizovaných pacientov v DELTE od 1. augusta.

Perlička: Vo Svidníku už v Delte našli ako pozitívne každé desiate dieťa. Spolu s II. vlnou už má vo Svidníku, ale aj v Martine 20% detí od 10 do 20 rokov pozitívny výsledok z PCR testu.

Celkové percento PCR pozitívnych počas I. II. a III. vlny na 100 tisíc obyvateľov podľa veku – DETI
Zdroj: Martin Huba

2) SENIORI: Minulú jeseň sme z prvých 93 tisíc pozitívnych mali až 1273 pozitivnych seniorov na 100 tisíc vo veku nad 70 rokov. Tento rok ich máme len 894, minulý rok to bolo o 42% viac. Z nich je tretina zaočkovaných a ich riziko je významne nižšie pri hospitalizácii a aj v pravdepodobnosti úmrtia. Tým pádom je počet pozitívnych vysoko rizikových seniorov tento rok polovičné. U pozitívnych seniorov ide s vysokou pravdepodobnosťou o nástup do nemocnice. U 90 ročných je to 68%, u 80 ročných je to 50%, u 70-80 ročných 32% a aj u 60 ročných je to 20%.

Seniori nad 70 rokov reprezentujú len 6% pozitívnych, ale až 36% z hospitalizovaných 6000 pacientov v DELTE od 1. augusta

Detí je v DELTE 3-krát viac a rizikových seniorov polovica. Ide o výraznú zmenu v štruktúre pozitívnych. Ak je 7 dňová incidencia na 100 tisíc občanov u 10-15 ročných detí 1250, tak u seniorov nad 70 rokov je to číslo 250. U detí ide o 5 násobok. Na jeseň 2020 a v zime 2021 boli čísla rovnaké alebo dokonca 2 násobné v neprospech seniorov.

Perlička: Vo Svidníku (ale aj v Starej Ľubovni a v Prešove) už v DELTE našli ako pozitívneho každého tridsiateho seniora, ide o 3% ľudí nad 70 rokov. Celkovo spolu s II. vlnou už má vo Svidníku, ale aj v Považskej Bystrici, Prešove, Vranove, a v Humennom pozitívny výsledok z PCR testu viac ako 11% seniorov.

Celkové % PCR pozitívnych počas I. II. a III. vlny na 100 tisíc obyvateľov podľa veku – SENIORI
Zdroj: Martin Huba

Záver a návrh pre COVID AUTOMAT: Opačné alebo významne odlišné pomery pozitívnych detí a pozitívnych seniorov má zásadný vplyv na hodnotenie rizika epidemiologickej situácie. Súhlasíme s návrhom Richarda Kollára, ktorý už 3 mesiace radí konzíliu deti do 18 rokov vôbec nebrať do úvahy v COVID AUTOMATE a aj pri hodnotení situácie v okresoch. Hranice pre jednotlivé farby automatu sú stále nastavené nízko. Ale ich zachovanie pri ignorovaní detí umožní okresom skôr prechod do lepšej farby.

Ignorovaním pozitívnych do 18 rokov by sme sa dostali na asi dvoj-tretinové čísla pozitivity a situácia by vyzerala menej dramaticky.

Čo nás podľa nás pravdepodobne (podľa nás) čaká – ZLOMENÁ KRIVKA

  1. Počty pozitívnych detí (a aj testovaných detí) budú začiatkom novembra nižšie ako pred týždňom.
  2. Nižšie počty pozitívnych detí môžu spôsobiť nižšie celkové počty pozitívnych.
  3. Vďaka nižšiemu počtu pozitívnych detí (vykazovali vysokú pozitivitu) klesne aj celková pozitivita PCR testov.
    Všetky tieto pozorovania podporujú aj čísla vykázané v posledných 3 dňoch.
  4. 7 dňové priemery počtu pozitívnych asi klesnú a “technicky” dôjde ku zlomeniu krivky. To nie je samozrejme “fundamentálny” obraz situácie. Ale upozorňovali sme na tento jav a predikovali ho a aj ho odôvodnili. Je podľa nás pravdepodobný. Výborne “zlom krku hnusobe” ilustujú grafy zo SME.
  5. 14 dňové priemery počtu pozitívnych budú naďalej stúpať z konco-októbrovej hodnoty 3407 na 4000 tento týždeň. To bude okolo 7. novembra znamenať, že “za posledných 14 dní dostalo pozitívny výsledok PCR testu 1% obyvateľstva“. Takú situáciu sme ešte nemali.
Ilustrácia ZLOMU v 7 dňových priemeroch PCR, AG a aj PCR+AG testov “na Dušičky”
Zdroj: SME

HOSPITALIZOVANÝM A ÚMRTIAM SA BUDEME VENOVAŤ V ŠPECIÁLNOM ČLÁNKU.

JESEŇ 2020 A 2021 – PODOBNÉ AKO VAJCE VAJCU

Zdieľajte:

V horizonte jedného roka nie je posun pár dní významný. Ku koncu októbra sme sa dostali na rovnaké hodnoty kovidových parametrov ako minulý rok. Ale išli sme rôznou cestou a určite zažijeme iný november ako minulý rok.

Dnes 20. októbra 2021 máme rovnaké počty:
– hospitalizovaných pacientov s potvrdeným kovidom v nemocniciach = 997
– počet pozitívnych prípadov z PCR testov za posledných 14 dní = 25 000
ako sme mali minulý rok 25. októbra.

Ide o nevýznamný posun 5 dní, tento rok sme “popredu”. Náskok bol pri príchode delty v auguste na začiatku asi 17 dní (aby čísla sedeli), ale postupne sa znižoval. Je to dôsledok toho, že minulý rok na jeseň 2020 sme sa v októbri dostali do vysokého rastu. Najprv začali veľmi rýchlo rásť počty pozitívnych prípadov. S oneskorením asi 8-12 dní sa do rýchleho rastu dostali aj počty hospitalizovaných.

Porovnanie vývoja počtu pozitívnych a hospitalizovaných na jeseň v roku 2020 a 2021

Základné parametre

ÚMRTIA: Začneme tým, čo nie je porovnateľné. Sú to úmrtia, nakoľko tie boli minulý rok reportované s oneskorením. Bolo to pochopiteľné, o kovide sa lekári učili aj z pitiev a nebolo dôležité presne na deň vykazovať počet obetí. Nakoniec sme skončli v definícii “na” + “s” na 15 tisíc úmrtiach z približne 700 tisíc pozitívnych prípadov z AG alebo z PCR testov. Smrtnosť vyjadrená percentom bola mierne nad 2%. Spätne je možné aplikovať toto percento aj na počty infikovaných na začiatku minuloročnej vlny.

K 25. októbru (čo je tohtoročný 20. október) sme mali spolu v jesennej vlne približne 45 tisíc pozitívnych prípadov. Je možné predpokladať, že z nich pri 2,1% smrtnosti bolo 950 obetí. Tie boli ale vykázané neskôr. Dnes máme v DELTE 396 obetí a je možné predpokladať, že pri “dobehu” z nedávno vykázaných pozitívnych zomrú ďalší ľudia. Ale na počet 950 z minulého roku sa nedostaneme a preto je možné vysloviť hypotézu, že tento rok je smrtnosť vírusu nižšia. Súvisí to určite s faktom, že:
– najohrozenejší ľudia zomreli v II. vlne a
– zaočkovanosť vo vysokých vekových skupinách mení vekovú štruktúru tohtoročných infikovaných, následne hospitalizovaných a aj percento úmrtí

HOSPITALIZOVANÍ: Tento rok stúpa počet hospitalizovaných rovnomernejšie ako minulý rok a v súlade s krivkou rastu počtu pozitívnych prípadov (je to červená plocha a červená krivka v grafe). Minulý rok bol rast pozvoľný, ale následne od 11. októbra veľmi strmý. Rovnako súvisel nárast počtu hospitalizovaných so strmým rastom počtu pozitívnych (modrá plocha a modrá krivka v grafe).

  • Odlišná je dynamika, pričom tento rok sme sa na dnešných 997 dostali z hodnoty 500 (na dvojnásobok) za asi 20 dní. Minulý rok to bolo za 7 dní. Nepredpokladáme, že by sa dynamika tento rok mala v ďalších dňoch podobať na tú z roku 2020.
  • Minulý rok za 7 dní od 25. októbra narástol počet pacientov o 50%.

    Tento rok predpokladáme týždenné rasty asi polovičné – stav počtu pacientov narastie za týždeň o 20% – 30%.

POZITÍVNE PRÍPADY: V Delta vlne sme tento rok zistili k dnešku spolu 53 tisíc pozitívnych prípadov z PCR testov. Minulý rok sme sa k 25. októbru dostali na počet 43 tisíc pozitívnych prípadov. Zásadným rozdielom je celkovo zásadne vyššia intenzita testovania PCR testami v auguste-septembri-októbri tohto roku. Vidno to z červených a z modrých plôch v nasledovnom grafe.

Graf počtu pozitívnych prípadov a počtu testov v rokoch 2020 a 2021

Počet PCR testov: Tento rok máme vďaka vyššiemu počtu PCR testov lepší prehľad o situácii celkovo, ale hlavne v postihnutých regiónoch. Vysoký počet PCR testov na začiatku roka u školákov nám dal dobrý obraz o stave detí a dnes máme PCR testy dostupné pre okolie zistených pozitívnych ľudí.

Minulý rok sme testovali skôr málo a nedostatočne až do konca októbra. Potom sme zažili 2-týždňové obdobie silného PCR testovania, ktoré ochablo od polovice novembra vďaka plošnému testovaniu antigénovými testami.

Dynamika rastu: tento rok máme rast priemerného počtu PCR pozitívnych prípadov za týždeň počas celého septembra v rozmedzí 20%-30%. Minulý rok bol rast za týždeň na začiatku mesiaca 100% a postupne klesol ku koncu mesiaca na tretinu.

Incidencia (výskyt) v 7 dňovom priemere na 100 tisíc obyvateľov

Dnes máme Incidenciu na hodnote 2078 a minulý rok sme mali v “rovnakú deň” 25. októbra porovnateľnú hodnotu 2066. Minulý rok ale vďaka pilotnému plošnému testovaniu počet pozitívnych z PCR testov výrazne poklesol a do konca októbra sa dostal len na hodnotu 2300. Tento rok predpokladáme rast z dnešnej hodnoty na približne 3000 ku koncu októbra. Dôvodom je pozorovaná rastúca hodnota pozitivity PCR testov a aj rastúci počet PCR testov. Už ich robíme asi 150 tisíc za 14 dní – v priemere vyše 10 tisíc denne.

Predikcia ku koncu októbra

Vzhľadom na množstvo otázok ohľadom ďalšieho predpokladaného vývoja publikujeme krátkodobú predikciu hodnôt kľúčových parametrov Delta vlny ku koncu októbra. Je potrebné uviesť, že akékoľvek predikcie majú v sebe určitú mieru neistoty, nakoľko vývoj ovplyvňuje množstvo parametrov, ktoré nie sme schopní modelovať a verne nastaviť.

Je ale pravdou, že sme vo fáze rastu, pričom v posledných dňoch skôr zrýchľuje ako spomaľuje, rastie pozitivita PCR testov a už aj z nemocníc máme robustné dáta. Príjmy sú denne viac ako 100, vysoké sú aj prepustenia z nemocníc, reportované úmrtia sú už v desiatkách. Pri vyšších hodnotách je modelovanie a predikovanie mierne jednoduchšie a pri trvalom trende rastu aj spoľahlivejšie ako pred mesiacom.

Čo sa nám podarilo

Začiatkom septembra sme pomáhali Ministerstvu zdravotníctva pripraviť prvé predikcie na dátum 30. septembra. Sme radi, že predikcie pekne vyšli, trendy a aj hodnoty sme odhadli relatívne presne. Rovnako sme radi, že sa pandémia nerozbehla veľmi rýchlo a hodnoty ku koncu mesiaca boli na “spodnej” hrane publikovaných intervalov. Posúďte sami:

Ak by ste radi videli situáciu po okresoch, ale nemáte radi čiernu, máme pre Vás situačnú mapu v škále odtieňov červenej.

Čo spraví DELTA so Slovenskom, či vôbec niečo a kedy sa to stane? Nevieme. Ale v Európe máme štyri skupiny krajín s veľmi podobným vývojom. Výnimkou je Visegrádska štvorka. Skupina 4 krajín v strede Európy so stabilne nízkymi číslami nových prípadov a s veľmi nízkym rastom z veľmi nízkej predprázdninovej úrovne.

Zdieľajte:

DELTA – čo o nej vieme

  • rýchlo sa šírí – rýchlejšie ako varianty v predchádzajúcich vlnách, napriek očkovaniu
  • rýchlo získa dominanciu v krajine – za 1 mesiac z 5% na 90%
  • ide o hyperohniskovú záležitosť – rýchlo príde a v horizonte 3-4 týždňov odchádza
  • postihuje mladšie ročníky – prirodzene, lebo očkovanie postupovalo od starších k mladším
  • posiela ľudí do nemocníc – určite a dôkazom je nie len USA, ale aj Katalánsko v Európe
  • ľudia v nemocniciach sa dostávajú vo vysokom percente na JIS (jednotka intenzívnej starostlivosti) – áno, nie je výnimkou 20% pacientov na JIS (UK a Katalánsko)
  • pacienti skutočne po infikovaní a po hospitalizácii zomierajú – áno, aj v UK stovky denne

DELTA v modeloch a prečo nevychádzajú

Analýzou vývoja DELTY od jej príchodu do Európy v máji (1. mája 5% zastúpenie v UK) sme našli štyri rôzne hlavné scenáre šírenia a postupu jednotlivými krajinami a postupne k nim uvedieme to, čo dnes už vieme a vidíme. Nevychádzajú všetky rovnako a nie je ani zrejmý dôvod, prečo je vývoj tak odlišný, posunutý v čase a dokonca rôzne strmý. Na vysvetlenia si budeme musieť počkať.

Zatiaľ DELTA mohutne zasiahla v Európe len krajiny, ktoré sa vyznačujú vysokou alebo rýchlo stúpajúcou zaočkovanosťou a preto majú veľmi málo obetí (úmrtí). Pravdepodobne to súvisí so slobodným správaním sa obyvateľov v týchto krajinách, s otvorením ekonomiky a spoločenského života, ale aj s príchodom turistov a cestujúcich – s letnou turistickou sezónou.

Čo sa nestalo a čo je nádejou, dnes už vzorom

  • Vo Veľkej Británii, kde DELTA udrela v máji a za mesiac stúplo jej zastúpenie z 5% na 95%. Najhoršie scenáre šírenia, následných hospitalizácií a úmrtí v modeloch nevyšli jednoznačne preto, lebo krajina veľmi postihnutá predchádzajúcimi vlnami vsadila na očkovací program a od začiatku túto svoju stratégiu komunikovali. V preočkovanosti populácie sa dostali z májových 20% na 70% dnes a majú zaočkovaných takmer 90% dospelej populácie. Deti pod 18 rokov očkujú iba v rizikových prípadoch a zatiaľ túto stratégiu nemenia.
  • Mnohé iné krajiny sa Britániou inšpirovali a postupujú rovnako. Niektoré rýchlejšie, niektoré pomalšie. Slovensko je v strednej lige, máme našľapnuté na zaočkovanosť 50% našej dospelej populácie (nad 12 rokov).

SITUÁCIA I. – krajiny, kde už DELTA prehrmela

Porovnanie krajín s DELTA vlnou a krajín Visegrádskej štvorky – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Dve veľké krajiny (UK a Španielsko), 2 stredne veľké krajiny (Portugalsko a Holandsko) a dve dovolenkové ostrovné destinácie – malé krajiny (Cyprus a Malta) si už DELTA vlnou prešli.
Situácia v nich sa po nárastoch na prelome júna a júla a po špičke v strede júla stabilizuje.
Všetky vieme vopchať do veľmi podobného grafu, pričom zlomenie krivky rastu prišlo mesiac po jeho nástupe. Tak rast, ako aj pokles sú strmé s pozvoľnou stabilizáciou.

Všetky krajiny žijú slobodným životom, ale Cyprus mal šialene vysoké čísla prípadov. Viac ako 3 týždne išlo o ekvivalent našich 6 tisíc prípadov denne. Ostatné krajiny mali asi polovičný počet prípadov, pričom výnimkou je Portugalsko, ktoré malo špičku nižšie, ale dnes rovnako klesá a situáciu má pod kontrolou.

VEĽKÉ POČTY INFIKOVANÝCH: Počas vlny s DELTOU sa vo všetkých krajinách infikovalo významné percento celkového obyvateľstva. Na Cypre takmer 4%, v UK viac ako 2% a v Holandsku, Portugalsku a na Malte viac ako 1% obyvateľstva. Nakoľko vlna ešte doznieva na vysokých číslach, je potrebné rátať v DELTA vlne s infikovaním 2% až 6% obyvateľstva. Ide o testami zistené počty, je pravdepodobné, že skutočnosť je skôr 5% ako 2%. Cyprus testuje 50 krát viac ako Slovensko a jeho číslam je možné veriť.
Varovanie: Pri týchto počtoch by bolo Slovensko čierne, bol by zákaz vychádzania, večierky, výdaj z okienka, školáci doma a hranice asi zavreté. Nič z tohto sa v žiadnej krajine nestalo. Cyprus mal dni, keď mal počet infikovaných 100 krát viac v júli Slovensko.

NÍZKE POČTY OBETÍ: V žiadnej krajine nedošlo k vysokým počtom obetí. Počas celej vlny ide o jednotky alebo desiatky obetí na 1 milión obyvateľov. Záleží opäť od metodiky, ktoré sú prísnejšie ako na Slovensku, ale ide o ekvivalenty 50 až 500 obetí “na Slovensku”.

HOSPITALIZÁCIE A NEMOCNICE: V UK sa dostali v denných príjmoch pacientov na 1000 (ekvivalent pre Slovensko je 80) a celkový počet pacientov kulminoval na 6000. Je to relatívne nízko oproti stavu 40 tisíc pacientov v nemocniciach v II. vlne.
V Španielsku bol počet prijímaných pacientov vyšší a v Katalánsku bol na slovenskom ekvivalente 250 príjmov do nemocnice dennej. V Katalánsku je dnes v nemocnici toľko pacientov ako keby na Slovensku bolo cez 2000. Moderné zdravotníctvo to v Španielsku zvláda.
Pacienti zostávajú v nemocniciach kratšie (asi týždeň), asi 20% z nich ide napriek nižšiemu veku pacientov na JIS-ku. Obete predstavujú jednotky percent z počtu hospitalizovaných.

Všetky krajiny, ktoré si už DELTOU prešli sú veľmi vysoko zaočkované (Portugalsko a Španielsko s 95% seniorov nad 60 rokov), neobmedzili zásadne slobodný život, mohutne testovali a v prípade ostrovov Cyprus a Malta testovali aj dovolenkárov na vstupe. Niektoré krajiny zažili DELTA vlnu veľmi skoro po poslednej vlne (Cyprus a Holandsko), niektoré s odstupom od poslednej vlny (UK a Portugalsko). Malta zažila prvú poriadnu vlnu až s DELTOU.

ZÁVER: Nie je jasný vzor pre nástup DELTY. Ale je jasný vzor a tvar krivky po jej nástupe. Nevieme všetko, ale vieme viac, ako sme vedeli pred nástupom leta začiatkom júna, čo je výborná správa pre modelárov – máme BASE SCENARIO – základný scenár.

SLOVENSKO je v grafe úplne dole, nízko a stabilne. Vývoj je neporovnateľný. Buďme radi.

SITUÁCIA II. – krajiny, kde DELTA silne nastupuje

Porovnanie krajín s DELTA vlnou a krajín s nástupom DELTY – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Nástup DELTY: Existuje skupina krajín, kde DELTA nastúpila asi o 1 mesiac neskôr ako v prvej skupine krajín, ktoré si špičkou DELTY prešli. Vývoj v nich je neuveriteľne podobný. Je to skupina krajín, ktoré sa líšia zaočkovanosťou. Island na 75%, Izrael na 62%, Francúzsko na 50% a Čierna Hora na 25%. Všetky krajiny majú špičku ešte len pred sebou, pravdepodobne v horizonte 2-4 týždňov a následne pokles.

Infikovaní – Hospitalizovaní – Obete: Bude potrebné sledovať ako sa nástup počtu infikovaných neskôr (o 10 dní) prejaví nástupom hospitalizácií a neskôr (ďalších 10 dní) v počte reportovaných obetí. Všetky krajiny zaznamenali okolo pol percenta (0,5%) infikovaných v DELTA vlne. To je ekvivalent slovenských 30 tísíc. Pre porovnanie: Slovensko za celé leto a posledných 6 týždňov zaznamenalo spolu 2000 infikovaných.

Prečo porovnávať: Čierna Hora a Francúzsko boli veľmi a podobne postihnuté v predchádzhajúcich vlnách ako Slovensko. Izrael menej a Island takmer vôbec.
Slovensko má šťastie, že máme dostatok času na analýzu, menej času na prípravu, ale žiaden čas na oddych.

Čo na to vedenie boja s pandémiou? Naša vláda dovolenkuje, čo je symptomatické. Asi nie všetci ministri, ale veľká väčšina je pri mori a v Tatrách, včítane nového pána premiéra. Hlavného hygienika nikto nevidel viac ako mesiac. Predikciu od vládnych inšitútov nemáme žiadnu a Covid Automat je od Mikuláša 2020 neupravený. Tvári sa prísne a obávame sa, že ten nový bude ešte prísnejší. Posielame im tieto grafy, výzvu na rýchly návrat domov myslíme úprimne. Tatry sú pekné aj na jeseň a ak nezmeníme prístup, tak aj deti budú mať prázdniny. More v Dubaji je teplé aj na Dušičky.

SLOVENSKO by bolo v grafe úplne dole, stabilne nízko. Buďme radi.

SITUÁCIA III. – krajiny, kde sa DELTA dnes zobúdza

Porovnanie krajín s nástupom DELTY a krajín, kde sa DELTA zobúdza – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Čo sa deje v regióne? Skupina krajín Izrael, Island Francúzsko a Čierna Hora nie je úplne porovnateľná so Slovenskom. Čierna Hora má len trošku viac ako pol milióna obyvateľov, Island je ďaleko, Izrael je veľmi odlišná spoločnosť a komunita a Francúzsko je veľmi veľká a aj vzdialená (nie susediaca) krajina.

Kto je nám podobný: Dobrou skupinou krajín s iným vývojom ako Slovensko sú: susedné Rakúsko, blízke Slovinsko a Chorvástko a do partie aj Bulharsko. Bulharsko je minimálne zaočkované s výhľadom na 15%, Slovinsko a Chorvátsko sú so 40% – 45% na tom podobne ako dnes Slovensko so 42% a Rakúsko je líder s dnes 53% a výhľadom na 60%.
Krajiny sú relatívne podobne veľké: 2, 4, 7 a 10 miliónov obyvateľov.

Zobudená DELTA: U všetkých štyroch krajín sa vývoj počtu infikovaných začal v strede júla dvíhať a môžu byť na začiatku vzostupu. Nie je jednoduché tvrdiť, že nastane strmý vývoj smerom hore, ale je pravda, že sú na podobne úrovni ekvivalentu 300 denných nových prípadov na Slovensku. Rýchlo rastúca skupina FR, IZ, IC, Čierna Hora sa od nich líši násobkom počtu nových prípadov denne a tiež potvrdeným strmým rastom okolo 100% každý týždeň na prelome júla-augusta.

PEER GROUP: Neexistuje podľa nás lepšia skupina krajín, ktoré je dnes potrebné sledovať. Ak si nakreslíme mapu zaočkovania, tak výsledky v Bulharsku musia byť totálne odlišné od výsledkov v Rakúsku. Ak to tak bude, tak Chorvátsko a Slovinsko budú v strede.
Dôležitý je fakt, že s výnimkou Rakúska ide o veľmi, veľmi postihnuté krajiny z predchádzajúcej vlny. To je aj Slovensko a preto je vývoj v týchto krajinách relevantný. Rozhodujúce budú nasledovné 2-3 týždne. Veľa sa môžeme naučiť, pochopiť a prípadne sa aj povzbudiť. Ak sa v tejto skupine krajín prejaví zobúdzajúca sa DELTA kopírovaním vývoja v predchádzajúcich dvoch skupinách, tak máme potencionálne VEĽKÝ PROBLÉM. A potom sa treba pripraviť na “najhoršie”, a dúfať v “najlepšie”. Nemusí to prísť, ale pripraviť sa musíme.

SLOVENSKO by bolo v grafe úplne dole, stabilne nízko. Buďme zatiaľ radi.

SITUÁCIA IV. – krajiny, kde DELTA drieme

Porovnanie krajín, kde sa DELTA zobúdza s Visegrádskou štvorkou – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Pozrite si porovnanie z predchádzajúceho grafu: Tie ledva rastúce krajiny pri zmene mierky vlastne rastú všetky prudko a stabilne a nie je pochýb, že vývoj v nich je odlišný od vývoja v Česku, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku.

Homogénna skupina našich susedov má spoločnú históriu. Okupujeme v hitparáde obetí na počet obyvateľov z II. vlny prvé priečky. Ak by sme zladili metodiku Slovenska na “na kovid” + “s kovidom”, tak máme dnes 15 tisíc úmrtí a sme v top 7 na svete vedľa Maďarska a Česka. A ak by Poľsko priznalo v metodike aj nedmerné úmrtia, tak má pozíciu vedľa nás.

Postihnutie v II. vlne: Ak sa pozrieme na 116 tisíc nadmerných úmrtí v UK, tak Slovensko so svojimi 17 tisíc nadmernými úmrtiami za obdobie I. a II. vlny je na tom 2 krát horšie ako Veľká Británia. Je preto pravdepodobné, že sme mali aj výrazne viac infikovaných. Veľká Británia robi seroprevalenčné štúdie a vie, že chránených vďaka prekonaniu COVID-19 je asi 17-18% obyvateľov.

Hypotéza a nádej číslo 1: Ak by bola pravda, že máme 2 krát viac infikovaných z II. vlny ako napríklad UK, tak sme na úrovniach blízko 30%. V mnohých obciach, oblastiach a aj väčších regiónoch Slovenska to určite pravda je, lebo pri plošnom testovaní sme mali obce s dvojciferným výsledkom počtu pozitívnych v jeden konkrétny víkend. Rozoberáme to napríklad v článku: Pridlhé čakanie na nepekné výsledky
Vysoké preporenie, zvlášť vo vidieckych okresoch (kde je nízka zaočkovanosť) môže byť pozitívnym faktorom pri nástupe DELTA vlny. Držme si palce, aby ich bolo čo najviac.

Hypotéza a nádej číslo 2: K už dnes zaočkovaným na Slovensku s úrovňou 42% je asi potrebné prirátať všetkých zaočkovaných slovenských občanov a pracujúcich a žijúcich v zahraničí. Môže to urobiť 100 – 200 tisíc občanov vo výhľade do konca augusta (očkovanie v mnohých krajiných ide prísne podľa veku a naši väčšinou mladí občania a študenti sa dostávajú na radu až v lete) a to je 2-4% z celkového počtu obyvateľov, uveďme 3%.
V tejto hypotéze “vyššej reálnej” zaočkovanosti ešte uvedieme, že by bolo užitočné uvádzať vždy percento z populácie, ktorú “je možné” očkovať. A to je nad 12 rokov a preto výsledné percento násobme x 1,13. Zo 42% + 3% = 45%. A 45% x 1,13 = 51%. Už to vyzerá nádejnejšie a je dôležité uviesť, že tí naši “zahraniční” sú zvlášť v lete veľmi mobilní a veľa cestujú – aj domov. Držme si palce, aby ich bolo čo najviac.

Aký vývoj je možné očakávať

Už sme na začiatku leta urobili predikciu na august a našťastie nevychádza. Ani tisíce infikovaných denne (máme 60), ani tisíc pacientov v nemocnici (máme 60), ani stovka príjmov denne do nemocní (máme 5). Berieme späť a budeme opatrní: nevieme nič.

Potrebujeme sledovať krajiny: Chorvástko-Slovinsko-Bulharsko-Rakúsko a samozrejme našich priamych susedov Česko-Maďarsko-Poľsko. Dáta by bolo užitočné dávať do trendov, posúvať v čase a porovnávať s vývojom u nás.

Potrebujeme sledovať vývoj nových hospitalizácií a úmrtí, zvlášť v menej a v podobne zaočkovaných a v druhej vlne postihnutých krajinách: Bulharsko a Chorvástko. Už dnes vieme, že dnes v Bulharsku zomiera rádovo viac ľudí ako v Chorvátsku. Je to indikácia trendu, musí sa potvrdiť, ale vývoj nie je dobrý:

  • Bulharsko 6 na 1 milión obyvateľov na týždeň
  • Chorvátsko 1 na 1 milión obyvateľov na týždeň

Hospitalizovaných má už dnes Bulharsko 10 krát viac ako ktorákoľvek krajina z Visegrádskej štvorky a Chorvástko 5 krát viac ako tá istá skupina.

SLOVENSKO a vývoj v lete

Za posledných 6 týždňov sme mali spolu menej ako 2000 infikovaných. Je to menej ako 50 denne v priemere. Stúpame veľmi, veľmi pomaly a z nízkych čísiel. Oproti najnižšiemu týždňu na začiatku júla sme za 4 týždne vystúpali na dvojnásobok denných pozitívnych prípadov z PCR+AG testov (z 30 na 60).

Máme minimum pacientov v nemocniciach (podobne ako Česko, Maďarsko a Poľsko a Rakúsko) – do 10 na 1 milión obyvateľov.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov za obdobie letných prázdnin

ČO POTREBUJEME

  1. Analyzovať vývoj podľa indikácii v texte vyššie – podobné a susedné krajiny
  2. Upraviť COVID Automat, aby nebol prísnym sudcom, ktorí pri relatívne slabom náraste počtu infikovaných pošle okresy do horších farieb.
  3. V COVID Automate potrebujeme sledovať nie len počty infikovaných, ale počty nových hospitalizácií. Infikovaných môže byť veľmi veľa, hospitalizícií málo.
  4. V COVID Automate by sa mal objaviť faktor zaočkovanosti hlavne seniorov, ktorí okresom s vysokou zaočkovanosťou uľaví.
  5. V žiadnom prípade by nemalo byť v tomto stave zaočkovanosti nič a nikde povinné. Ani reči o tom nie sú produktívne. Bičuje to emócie, rozdeľuje spoločnosť a rúca bariéry. Ktorákoľvek krajina, ktorá vedie reči o “povinnom” očkovaní ktorejkoľvek skupiny, je na tom oveľa lepšie v zaočkovanosti. Nespravili sme si asi 5 domácich úloh načas, dobre a tak ich máme na zozname: dorobiť.
  6. V každom prípade si všetci musia dávať pozor na reči, že očkovaní to nešíria a málo sa nakazujú. Je to chúlostivá téme, ale odporúčame report z Channel Islands a graf infikovania sa čiastočne a plne zaočkovaných. Našou úlohou je prinášať dáta a ilustrovať ich zrozumiteľne. Prípravný výbor návštevy pápeža by si mal uvedomiť, že na Channel Islands sa v priebehu 5 týždňov infikovali 3% zo seniorov nad 60 rokov. Všetci boli plne zaočkovaní. Príjemné čítanie, ide o ostrov so 175 tisíc ľuďmi s výbornými dátami, ktoré nemožno extrapolovať na Slovensko, ale ktoré významné sú.
  7. Body 1. až 6. vyššie indikujú, že šancu na lepšie čísla máme pri vyššej zaočkovanosti. S premorenosťou už nič nenarobíme, tá je neznámou medzi 15% – 30% a regionálne rôzna. Ale zaočkovať kriticky ohrozených:
    – so zdravotnými diagnózami
    – s vekom nad 50, prípadne aspoň 60 rokov
    – vysoko mobilných ľudí, zvlášť v I. línii
    je viac ako žiadúce. Stále je k nám DELTA milosrdná a dáva nám čas. Poďme na to!

SKUTOČNE NEVIEME O KRAJINE, KTORÁ BY BOLA MÁLO ZAOČKOVANÁ, PRECHÁDZALA SI DELTOU A NEMALA VYSOKÉ PERCENTO ÚMRTÍ A OBETÍ.
A TO ANALYZUJEME A POZERÁME NA CELÝ SVET. NIEKTORÉ KRAJINY SÚ ABSOLÚTNE NEVHODNÉ NA POROVNANIE (ÁZIA), NIEKTORÉ SU MENEJ VHODNÉ (ŠTÁTY USA), ALE NIEKTORÉ SÚ VEĽMI DOBRÝM VSTUPOM DO POROVNÁVACEJ TABUĽKY.
SLEDUJTE BULHARSKO A CHORVÁSTKO.
NESLEDUJTE HOAXY A NEZMYSLY. TERAZ VIEME VEĽMI MÁLO. DOZVIEME SA SKORO.

Na špičke pandémie sme mali toľko pacientov na JISkách a ventilátoroch, koľko ich dnes máme spolu. Sme na konci II. vlny pandémie a zdravotníkom dlžíme veľmi veľa. Ďakujeme Vám.

Zdieľajte:

Základná štatistika hospitalizovaných

Na začiatku marca sme mali takmer 4 tisíc pacientov s potvrdeným COVIDom. Po celom Slovensku a v Bratislave 500. Situácia bola dennodenne komentovaná v médiách, my sa sústredíme na dáta, emócie necháme bokom.

Dnes je pacientov 469 a z nich je len 54 na JISkách a 63 na ventilátoroch. Toto sú približne počty štandardne obsadených infekčných lôžok (ak sú plne obsadené). Kedysi bolo toľko pacientov v spolu v Nitre, v Nových zámkoch a v Galante. Boli to časy, keď ich viac ako 100 denne zomieralo. Dnes zomiera pacientov denne menej ako 10 a blížíme sa k priemeru 5 denne. Štatistický úrad vykázal za obdobie II. vlny spolu 17 tisíc nadmerných úmrtí, o ktorých je možné presvedčivo povedať: v spojitosti s COVIDom (buď na pľúcnu formu alebo s COVIDom, alebo v súvislosti s COVIDom).

Problematické okresy a nemocnice

Stále máme 19 nemocníc hlavne vo veľkých mestách, kde leží 10 a viac pacientov. Vysoký počet (30) pacientov má Čadca, čo je rovnaký počet ako v celej Bratislave. Čadca je najmenej zaočkovaným okresom na Slovensku, ale zatiaľ je to len postreh, nie príčinná súvislosť. Vysoký počet pacientov a starosti s nimi stále majú v Prešove, v Košiciach a v Žiline a z menších miest v Michalovciach, v Nových Zámkoch, v Považskej Bystrici a v Lučenci. Myjavu drží počet 12 pacientov v bordovej farbe do konca mája. Tri štvrtiny pacientov ležia v 19 nemocniciach zo 100. Problémy s COVID, s infikovanými, s hospitalizovanými ostávajú stále regionálne a inak to nebude ani v budúcnosti. Pôjde o ohniská a oblasti, nie je celé kraje, nebodaj krajinu. Musíme sa na to pripraviť.

Bezproblémové okresy

Takmer 50 nemocníc má počet pacientov menej ako 10 a 20 nemocníc má nulu alebo len jedného pacienta. Je to výborný výsledok, lebo mnohé mali desaťnásobky pacientov počas špičky pandémie. Viac ako 50 pacientov mali Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda a dnes sa dostali k nule a sú “necovidové”.

Bratislava

Ak by sa podobne ako Bratislava (z 500 na 31) dostalo Slovensko dnes na 6% maximálneho počtu pacientov, mali by sme dnes iba 230 pacientov (menej ako polovicu). V Bratislavskom kraji a v hlavnom meste sa situácia vyvíja dobre napriek tomu, že ide o spádové nemocnice. Opäť to môže súvisieť s postupom očkovania, nakoľko v Bratislavskom kraji je viac ako 40% zaočkovaných I. dávkou, pričom Slovensko dnes dosiahlo priemer 30%. Ale máme aj okresy so 16% zaočkovaných.

Záverečné postrehy

  1. Z pohľadu zásadného rastu hospitalizovaných trvala II. vlna 10 mesiacov od konca septembra 2020, keď sme mali 182 pacientov do konca júna, kedy predpokladáme stav v nemocniciach okolo 150-250 pacientov.
  2. Rast počtu pacientov trval včítane septembra 6 mesiacov do začiatku marca, pokles bude trvať 3-4 mesiace do konca júna. Pokles je rýchlejší ako nárast počtu pacientov, ale to súvisí aj s úmrtiami a nie len s prepúšťaním preliečených pacientov.
  3. Postupne sme prekročli hraničné počty 2000 pacientov okolo Mikuláša, 3000 v januári behom 4 týždňov od hranice 2000 a následne za ďalších 6 týždňov sme kulminovali pri 4000.
  4. Nemáme presné dáta, ale do nemocníc sa dostalo takmer 60 tisíc pacientov, čo je viac ako 1% populácie Slovenska. Ešte aj v máji prijmú do nemocnice 2 tisíc pacientov a aj dnes prichádza v zlom stave do nemocníc 30-50 pacientov denne.
  5. Treba si uvedomiť, že v nemocnici neleží 500 pacientov, ktorých postupne liečia, priemerne sa pacient zdrží v nemocnici menej ako 10 dní. Nemocnice sa stále plnia novými a novými pacientmi, ktorí sa infikovali, majú príznaky a ťažký priebeh. Aj v júni príde do nemocníc každý deň 15-25 pacientov a dvaja až piati denne zomrú. Platí, že z infikovaných asi 12% príde do nemocnice a z nich každý piaty- šiesty sa nevráti domov.
  6. Aj v máji zomrie takmer 1000 pacientov “na pľúcnu formu COVID” alebo “s COVIDom”. V júni predpokladáme stále viac ako 100 úmrtí, budú to hlavne pacienti, ktorí sú už dnes v nemocnici alebo sa tam dostanú behom 2-3 týždňov.
  7. Konečný počet nadmerných úmrti kvôli COVID predpokladáme ku koncu júna veľmi blízko 20 tísíco. Dnešné dáta štatistického úradu ku koncu apríla hovoria o viac ako 17 tísíc obetiach.
Štruktúra podľa veku a počty pacientov prijatých do nemocníc v jednotlivých týždňoch

Okresy v analýze pred LOCKDOWNOM. Vírus sa presúva na sever, kde už raz bol. Na jeseň.

Zdieľajte:

Je 10. marec a od stretnutia odborníkov-vedcov s premiérom za okrúhlym stolom sme na polceste. Po týždňových diskusiách bolo 28. februára oznámené, že ak sa situácia nezlepší, tak bude od 21. marca LOCKDOWN. Ale taký, že všetko zavreté. Naša obava je nasledovná: Igor Matovič mal zatiaľ vždy veľmi prehnané očakávania a následne hodnotil výsledok buď ako “bombastický” (ak sa krivky zlomili po II. SNP) alebo ako totálny neúspech “lockdown nezaberá” (január a február). Máva zle nastavené očakávania a zel vyhodnocuje situáciu. Obe tieto “pravdy” sú vo svojej podstate smrtonosné. Čo očakáva pred 21. marcom nevie nikto. My vieme ako sa situácia vyvíja.

celý článok