JESEŇ 2020 A 2021 – PODOBNÉ AKO VAJCE VAJCU

Zdieľajte:

V horizonte jedného roka nie je posun pár dní významný. Ku koncu októbra sme sa dostali na rovnaké hodnoty kovidových parametrov ako minulý rok. Ale išli sme rôznou cestou a určite zažijeme iný november ako minulý rok.

Dnes 20. októbra 2021 máme rovnaké počty:
– hospitalizovaných pacientov s potvrdeným kovidom v nemocniciach = 997
– počet pozitívnych prípadov z PCR testov za posledných 14 dní = 25 000
ako sme mali minulý rok 25. októbra.

Ide o nevýznamný posun 5 dní, tento rok sme “popredu”. Náskok bol pri príchode delty v auguste na začiatku asi 17 dní (aby čísla sedeli), ale postupne sa znižoval. Je to dôsledok toho, že minulý rok na jeseň 2020 sme sa v októbri dostali do vysokého rastu. Najprv začali veľmi rýchlo rásť počty pozitívnych prípadov. S oneskorením asi 8-12 dní sa do rýchleho rastu dostali aj počty hospitalizovaných.

Porovnanie vývoja počtu pozitívnych a hospitalizovaných na jeseň v roku 2020 a 2021

Základné parametre

ÚMRTIA: Začneme tým, čo nie je porovnateľné. Sú to úmrtia, nakoľko tie boli minulý rok reportované s oneskorením. Bolo to pochopiteľné, o kovide sa lekári učili aj z pitiev a nebolo dôležité presne na deň vykazovať počet obetí. Nakoniec sme skončli v definícii “na” + “s” na 15 tisíc úmrtiach z približne 700 tisíc pozitívnych prípadov z AG alebo z PCR testov. Smrtnosť vyjadrená percentom bola mierne nad 2%. Spätne je možné aplikovať toto percento aj na počty infikovaných na začiatku minuloročnej vlny.

K 25. októbru (čo je tohtoročný 20. október) sme mali spolu v jesennej vlne približne 45 tisíc pozitívnych prípadov. Je možné predpokladať, že z nich pri 2,1% smrtnosti bolo 950 obetí. Tie boli ale vykázané neskôr. Dnes máme v DELTE 396 obetí a je možné predpokladať, že pri “dobehu” z nedávno vykázaných pozitívnych zomrú ďalší ľudia. Ale na počet 950 z minulého roku sa nedostaneme a preto je možné vysloviť hypotézu, že tento rok je smrtnosť vírusu nižšia. Súvisí to určite s faktom, že:
– najohrozenejší ľudia zomreli v II. vlne a
– zaočkovanosť vo vysokých vekových skupinách mení vekovú štruktúru tohtoročných infikovaných, následne hospitalizovaných a aj percento úmrtí

HOSPITALIZOVANÍ: Tento rok stúpa počet hospitalizovaných rovnomernejšie ako minulý rok a v súlade s krivkou rastu počtu pozitívnych prípadov (je to červená plocha a červená krivka v grafe). Minulý rok bol rast pozvoľný, ale následne od 11. októbra veľmi strmý. Rovnako súvisel nárast počtu hospitalizovaných so strmým rastom počtu pozitívnych (modrá plocha a modrá krivka v grafe).

  • Odlišná je dynamika, pričom tento rok sme sa na dnešných 997 dostali z hodnoty 500 (na dvojnásobok) za asi 20 dní. Minulý rok to bolo za 7 dní. Nepredpokladáme, že by sa dynamika tento rok mala v ďalších dňoch podobať na tú z roku 2020.
  • Minulý rok za 7 dní od 25. októbra narástol počet pacientov o 50%.

    Tento rok predpokladáme týždenné rasty asi polovičné – stav počtu pacientov narastie za týždeň o 20% – 30%.

POZITÍVNE PRÍPADY: V Delta vlne sme tento rok zistili k dnešku spolu 53 tisíc pozitívnych prípadov z PCR testov. Minulý rok sme sa k 25. októbru dostali na počet 43 tisíc pozitívnych prípadov. Zásadným rozdielom je celkovo zásadne vyššia intenzita testovania PCR testami v auguste-septembri-októbri tohto roku. Vidno to z červených a z modrých plôch v nasledovnom grafe.

Graf počtu pozitívnych prípadov a počtu testov v rokoch 2020 a 2021

Počet PCR testov: Tento rok máme vďaka vyššiemu počtu PCR testov lepší prehľad o situácii celkovo, ale hlavne v postihnutých regiónoch. Vysoký počet PCR testov na začiatku roka u školákov nám dal dobrý obraz o stave detí a dnes máme PCR testy dostupné pre okolie zistených pozitívnych ľudí.

Minulý rok sme testovali skôr málo a nedostatočne až do konca októbra. Potom sme zažili 2-týždňové obdobie silného PCR testovania, ktoré ochablo od polovice novembra vďaka plošnému testovaniu antigénovými testami.

Dynamika rastu: tento rok máme rast priemerného počtu PCR pozitívnych prípadov za týždeň počas celého septembra v rozmedzí 20%-30%. Minulý rok bol rast za týždeň na začiatku mesiaca 100% a postupne klesol ku koncu mesiaca na tretinu.

Incidencia (výskyt) v 7 dňovom priemere na 100 tisíc obyvateľov

Dnes máme Incidenciu na hodnote 2078 a minulý rok sme mali v “rovnakú deň” 25. októbra porovnateľnú hodnotu 2066. Minulý rok ale vďaka pilotnému plošnému testovaniu počet pozitívnych z PCR testov výrazne poklesol a do konca októbra sa dostal len na hodnotu 2300. Tento rok predpokladáme rast z dnešnej hodnoty na približne 3000 ku koncu októbra. Dôvodom je pozorovaná rastúca hodnota pozitivity PCR testov a aj rastúci počet PCR testov. Už ich robíme asi 150 tisíc za 14 dní – v priemere vyše 10 tisíc denne.

Predikcia ku koncu októbra

Vzhľadom na množstvo otázok ohľadom ďalšieho predpokladaného vývoja publikujeme krátkodobú predikciu hodnôt kľúčových parametrov Delta vlny ku koncu októbra. Je potrebné uviesť, že akékoľvek predikcie majú v sebe určitú mieru neistoty, nakoľko vývoj ovplyvňuje množstvo parametrov, ktoré nie sme schopní modelovať a verne nastaviť.

Je ale pravdou, že sme vo fáze rastu, pričom v posledných dňoch skôr zrýchľuje ako spomaľuje, rastie pozitivita PCR testov a už aj z nemocníc máme robustné dáta. Príjmy sú denne viac ako 100, vysoké sú aj prepustenia z nemocníc, reportované úmrtia sú už v desiatkách. Pri vyšších hodnotách je modelovanie a predikovanie mierne jednoduchšie a pri trvalom trende rastu aj spoľahlivejšie ako pred mesiacom.

Čo sa nám podarilo

Začiatkom septembra sme pomáhali Ministerstvu zdravotníctva pripraviť prvé predikcie na dátum 30. septembra. Sme radi, že predikcie pekne vyšli, trendy a aj hodnoty sme odhadli relatívne presne. Rovnako sme radi, že sa pandémia nerozbehla veľmi rýchlo a hodnoty ku koncu mesiaca boli na “spodnej” hrane publikovaných intervalov. Posúďte sami:

Ak by ste radi videli situáciu po okresoch, ale nemáte radi čiernu, máme pre Vás situačnú mapu v škále odtieňov červenej.

Čo spraví DELTA so Slovenskom, či vôbec niečo a kedy sa to stane? Nevieme. Ale v Európe máme štyri skupiny krajín s veľmi podobným vývojom. Výnimkou je Visegrádska štvorka. Skupina 4 krajín v strede Európy so stabilne nízkymi číslami nových prípadov a s veľmi nízkym rastom z veľmi nízkej predprázdninovej úrovne.

Zdieľajte:

DELTA – čo o nej vieme

  • rýchlo sa šírí – rýchlejšie ako varianty v predchádzajúcich vlnách, napriek očkovaniu
  • rýchlo získa dominanciu v krajine – za 1 mesiac z 5% na 90%
  • ide o hyperohniskovú záležitosť – rýchlo príde a v horizonte 3-4 týždňov odchádza
  • postihuje mladšie ročníky – prirodzene, lebo očkovanie postupovalo od starších k mladším
  • posiela ľudí do nemocníc – určite a dôkazom je nie len USA, ale aj Katalánsko v Európe
  • ľudia v nemocniciach sa dostávajú vo vysokom percente na JIS (jednotka intenzívnej starostlivosti) – áno, nie je výnimkou 20% pacientov na JIS (UK a Katalánsko)
  • pacienti skutočne po infikovaní a po hospitalizácii zomierajú – áno, aj v UK stovky denne

DELTA v modeloch a prečo nevychádzajú

Analýzou vývoja DELTY od jej príchodu do Európy v máji (1. mája 5% zastúpenie v UK) sme našli štyri rôzne hlavné scenáre šírenia a postupu jednotlivými krajinami a postupne k nim uvedieme to, čo dnes už vieme a vidíme. Nevychádzajú všetky rovnako a nie je ani zrejmý dôvod, prečo je vývoj tak odlišný, posunutý v čase a dokonca rôzne strmý. Na vysvetlenia si budeme musieť počkať.

Zatiaľ DELTA mohutne zasiahla v Európe len krajiny, ktoré sa vyznačujú vysokou alebo rýchlo stúpajúcou zaočkovanosťou a preto majú veľmi málo obetí (úmrtí). Pravdepodobne to súvisí so slobodným správaním sa obyvateľov v týchto krajinách, s otvorením ekonomiky a spoločenského života, ale aj s príchodom turistov a cestujúcich – s letnou turistickou sezónou.

Čo sa nestalo a čo je nádejou, dnes už vzorom

  • Vo Veľkej Británii, kde DELTA udrela v máji a za mesiac stúplo jej zastúpenie z 5% na 95%. Najhoršie scenáre šírenia, následných hospitalizácií a úmrtí v modeloch nevyšli jednoznačne preto, lebo krajina veľmi postihnutá predchádzajúcimi vlnami vsadila na očkovací program a od začiatku túto svoju stratégiu komunikovali. V preočkovanosti populácie sa dostali z májových 20% na 70% dnes a majú zaočkovaných takmer 90% dospelej populácie. Deti pod 18 rokov očkujú iba v rizikových prípadoch a zatiaľ túto stratégiu nemenia.
  • Mnohé iné krajiny sa Britániou inšpirovali a postupujú rovnako. Niektoré rýchlejšie, niektoré pomalšie. Slovensko je v strednej lige, máme našľapnuté na zaočkovanosť 50% našej dospelej populácie (nad 12 rokov).

SITUÁCIA I. – krajiny, kde už DELTA prehrmela

Porovnanie krajín s DELTA vlnou a krajín Visegrádskej štvorky – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Dve veľké krajiny (UK a Španielsko), 2 stredne veľké krajiny (Portugalsko a Holandsko) a dve dovolenkové ostrovné destinácie – malé krajiny (Cyprus a Malta) si už DELTA vlnou prešli.
Situácia v nich sa po nárastoch na prelome júna a júla a po špičke v strede júla stabilizuje.
Všetky vieme vopchať do veľmi podobného grafu, pričom zlomenie krivky rastu prišlo mesiac po jeho nástupe. Tak rast, ako aj pokles sú strmé s pozvoľnou stabilizáciou.

Všetky krajiny žijú slobodným životom, ale Cyprus mal šialene vysoké čísla prípadov. Viac ako 3 týždne išlo o ekvivalent našich 6 tisíc prípadov denne. Ostatné krajiny mali asi polovičný počet prípadov, pričom výnimkou je Portugalsko, ktoré malo špičku nižšie, ale dnes rovnako klesá a situáciu má pod kontrolou.

VEĽKÉ POČTY INFIKOVANÝCH: Počas vlny s DELTOU sa vo všetkých krajinách infikovalo významné percento celkového obyvateľstva. Na Cypre takmer 4%, v UK viac ako 2% a v Holandsku, Portugalsku a na Malte viac ako 1% obyvateľstva. Nakoľko vlna ešte doznieva na vysokých číslach, je potrebné rátať v DELTA vlne s infikovaním 2% až 6% obyvateľstva. Ide o testami zistené počty, je pravdepodobné, že skutočnosť je skôr 5% ako 2%. Cyprus testuje 50 krát viac ako Slovensko a jeho číslam je možné veriť.
Varovanie: Pri týchto počtoch by bolo Slovensko čierne, bol by zákaz vychádzania, večierky, výdaj z okienka, školáci doma a hranice asi zavreté. Nič z tohto sa v žiadnej krajine nestalo. Cyprus mal dni, keď mal počet infikovaných 100 krát viac v júli Slovensko.

NÍZKE POČTY OBETÍ: V žiadnej krajine nedošlo k vysokým počtom obetí. Počas celej vlny ide o jednotky alebo desiatky obetí na 1 milión obyvateľov. Záleží opäť od metodiky, ktoré sú prísnejšie ako na Slovensku, ale ide o ekvivalenty 50 až 500 obetí “na Slovensku”.

HOSPITALIZÁCIE A NEMOCNICE: V UK sa dostali v denných príjmoch pacientov na 1000 (ekvivalent pre Slovensko je 80) a celkový počet pacientov kulminoval na 6000. Je to relatívne nízko oproti stavu 40 tisíc pacientov v nemocniciach v II. vlne.
V Španielsku bol počet prijímaných pacientov vyšší a v Katalánsku bol na slovenskom ekvivalente 250 príjmov do nemocnice dennej. V Katalánsku je dnes v nemocnici toľko pacientov ako keby na Slovensku bolo cez 2000. Moderné zdravotníctvo to v Španielsku zvláda.
Pacienti zostávajú v nemocniciach kratšie (asi týždeň), asi 20% z nich ide napriek nižšiemu veku pacientov na JIS-ku. Obete predstavujú jednotky percent z počtu hospitalizovaných.

Všetky krajiny, ktoré si už DELTOU prešli sú veľmi vysoko zaočkované (Portugalsko a Španielsko s 95% seniorov nad 60 rokov), neobmedzili zásadne slobodný život, mohutne testovali a v prípade ostrovov Cyprus a Malta testovali aj dovolenkárov na vstupe. Niektoré krajiny zažili DELTA vlnu veľmi skoro po poslednej vlne (Cyprus a Holandsko), niektoré s odstupom od poslednej vlny (UK a Portugalsko). Malta zažila prvú poriadnu vlnu až s DELTOU.

ZÁVER: Nie je jasný vzor pre nástup DELTY. Ale je jasný vzor a tvar krivky po jej nástupe. Nevieme všetko, ale vieme viac, ako sme vedeli pred nástupom leta začiatkom júna, čo je výborná správa pre modelárov – máme BASE SCENARIO – základný scenár.

SLOVENSKO je v grafe úplne dole, nízko a stabilne. Vývoj je neporovnateľný. Buďme radi.

SITUÁCIA II. – krajiny, kde DELTA silne nastupuje

Porovnanie krajín s DELTA vlnou a krajín s nástupom DELTY – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Nástup DELTY: Existuje skupina krajín, kde DELTA nastúpila asi o 1 mesiac neskôr ako v prvej skupine krajín, ktoré si špičkou DELTY prešli. Vývoj v nich je neuveriteľne podobný. Je to skupina krajín, ktoré sa líšia zaočkovanosťou. Island na 75%, Izrael na 62%, Francúzsko na 50% a Čierna Hora na 25%. Všetky krajiny majú špičku ešte len pred sebou, pravdepodobne v horizonte 2-4 týždňov a následne pokles.

Infikovaní – Hospitalizovaní – Obete: Bude potrebné sledovať ako sa nástup počtu infikovaných neskôr (o 10 dní) prejaví nástupom hospitalizácií a neskôr (ďalších 10 dní) v počte reportovaných obetí. Všetky krajiny zaznamenali okolo pol percenta (0,5%) infikovaných v DELTA vlne. To je ekvivalent slovenských 30 tísíc. Pre porovnanie: Slovensko za celé leto a posledných 6 týždňov zaznamenalo spolu 2000 infikovaných.

Prečo porovnávať: Čierna Hora a Francúzsko boli veľmi a podobne postihnuté v predchádzhajúcich vlnách ako Slovensko. Izrael menej a Island takmer vôbec.
Slovensko má šťastie, že máme dostatok času na analýzu, menej času na prípravu, ale žiaden čas na oddych.

Čo na to vedenie boja s pandémiou? Naša vláda dovolenkuje, čo je symptomatické. Asi nie všetci ministri, ale veľká väčšina je pri mori a v Tatrách, včítane nového pána premiéra. Hlavného hygienika nikto nevidel viac ako mesiac. Predikciu od vládnych inšitútov nemáme žiadnu a Covid Automat je od Mikuláša 2020 neupravený. Tvári sa prísne a obávame sa, že ten nový bude ešte prísnejší. Posielame im tieto grafy, výzvu na rýchly návrat domov myslíme úprimne. Tatry sú pekné aj na jeseň a ak nezmeníme prístup, tak aj deti budú mať prázdniny. More v Dubaji je teplé aj na Dušičky.

SLOVENSKO by bolo v grafe úplne dole, stabilne nízko. Buďme radi.

SITUÁCIA III. – krajiny, kde sa DELTA dnes zobúdza

Porovnanie krajín s nástupom DELTY a krajín, kde sa DELTA zobúdza – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Čo sa deje v regióne? Skupina krajín Izrael, Island Francúzsko a Čierna Hora nie je úplne porovnateľná so Slovenskom. Čierna Hora má len trošku viac ako pol milióna obyvateľov, Island je ďaleko, Izrael je veľmi odlišná spoločnosť a komunita a Francúzsko je veľmi veľká a aj vzdialená (nie susediaca) krajina.

Kto je nám podobný: Dobrou skupinou krajín s iným vývojom ako Slovensko sú: susedné Rakúsko, blízke Slovinsko a Chorvástko a do partie aj Bulharsko. Bulharsko je minimálne zaočkované s výhľadom na 15%, Slovinsko a Chorvátsko sú so 40% – 45% na tom podobne ako dnes Slovensko so 42% a Rakúsko je líder s dnes 53% a výhľadom na 60%.
Krajiny sú relatívne podobne veľké: 2, 4, 7 a 10 miliónov obyvateľov.

Zobudená DELTA: U všetkých štyroch krajín sa vývoj počtu infikovaných začal v strede júla dvíhať a môžu byť na začiatku vzostupu. Nie je jednoduché tvrdiť, že nastane strmý vývoj smerom hore, ale je pravda, že sú na podobne úrovni ekvivalentu 300 denných nových prípadov na Slovensku. Rýchlo rastúca skupina FR, IZ, IC, Čierna Hora sa od nich líši násobkom počtu nových prípadov denne a tiež potvrdeným strmým rastom okolo 100% každý týždeň na prelome júla-augusta.

PEER GROUP: Neexistuje podľa nás lepšia skupina krajín, ktoré je dnes potrebné sledovať. Ak si nakreslíme mapu zaočkovania, tak výsledky v Bulharsku musia byť totálne odlišné od výsledkov v Rakúsku. Ak to tak bude, tak Chorvátsko a Slovinsko budú v strede.
Dôležitý je fakt, že s výnimkou Rakúska ide o veľmi, veľmi postihnuté krajiny z predchádzajúcej vlny. To je aj Slovensko a preto je vývoj v týchto krajinách relevantný. Rozhodujúce budú nasledovné 2-3 týždne. Veľa sa môžeme naučiť, pochopiť a prípadne sa aj povzbudiť. Ak sa v tejto skupine krajín prejaví zobúdzajúca sa DELTA kopírovaním vývoja v predchádzajúcich dvoch skupinách, tak máme potencionálne VEĽKÝ PROBLÉM. A potom sa treba pripraviť na “najhoršie”, a dúfať v “najlepšie”. Nemusí to prísť, ale pripraviť sa musíme.

SLOVENSKO by bolo v grafe úplne dole, stabilne nízko. Buďme zatiaľ radi.

SITUÁCIA IV. – krajiny, kde DELTA drieme

Porovnanie krajín, kde sa DELTA zobúdza s Visegrádskou štvorkou – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Pozrite si porovnanie z predchádzajúceho grafu: Tie ledva rastúce krajiny pri zmene mierky vlastne rastú všetky prudko a stabilne a nie je pochýb, že vývoj v nich je odlišný od vývoja v Česku, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku.

Homogénna skupina našich susedov má spoločnú históriu. Okupujeme v hitparáde obetí na počet obyvateľov z II. vlny prvé priečky. Ak by sme zladili metodiku Slovenska na “na kovid” + “s kovidom”, tak máme dnes 15 tisíc úmrtí a sme v top 7 na svete vedľa Maďarska a Česka. A ak by Poľsko priznalo v metodike aj nedmerné úmrtia, tak má pozíciu vedľa nás.

Postihnutie v II. vlne: Ak sa pozrieme na 116 tisíc nadmerných úmrtí v UK, tak Slovensko so svojimi 17 tisíc nadmernými úmrtiami za obdobie I. a II. vlny je na tom 2 krát horšie ako Veľká Británia. Je preto pravdepodobné, že sme mali aj výrazne viac infikovaných. Veľká Británia robi seroprevalenčné štúdie a vie, že chránených vďaka prekonaniu COVID-19 je asi 17-18% obyvateľov.

Hypotéza a nádej číslo 1: Ak by bola pravda, že máme 2 krát viac infikovaných z II. vlny ako napríklad UK, tak sme na úrovniach blízko 30%. V mnohých obciach, oblastiach a aj väčších regiónoch Slovenska to určite pravda je, lebo pri plošnom testovaní sme mali obce s dvojciferným výsledkom počtu pozitívnych v jeden konkrétny víkend. Rozoberáme to napríklad v článku: Pridlhé čakanie na nepekné výsledky
Vysoké preporenie, zvlášť vo vidieckych okresoch (kde je nízka zaočkovanosť) môže byť pozitívnym faktorom pri nástupe DELTA vlny. Držme si palce, aby ich bolo čo najviac.

Hypotéza a nádej číslo 2: K už dnes zaočkovaným na Slovensku s úrovňou 42% je asi potrebné prirátať všetkých zaočkovaných slovenských občanov a pracujúcich a žijúcich v zahraničí. Môže to urobiť 100 – 200 tisíc občanov vo výhľade do konca augusta (očkovanie v mnohých krajiných ide prísne podľa veku a naši väčšinou mladí občania a študenti sa dostávajú na radu až v lete) a to je 2-4% z celkového počtu obyvateľov, uveďme 3%.
V tejto hypotéze “vyššej reálnej” zaočkovanosti ešte uvedieme, že by bolo užitočné uvádzať vždy percento z populácie, ktorú “je možné” očkovať. A to je nad 12 rokov a preto výsledné percento násobme x 1,13. Zo 42% + 3% = 45%. A 45% x 1,13 = 51%. Už to vyzerá nádejnejšie a je dôležité uviesť, že tí naši “zahraniční” sú zvlášť v lete veľmi mobilní a veľa cestujú – aj domov. Držme si palce, aby ich bolo čo najviac.

Aký vývoj je možné očakávať

Už sme na začiatku leta urobili predikciu na august a našťastie nevychádza. Ani tisíce infikovaných denne (máme 60), ani tisíc pacientov v nemocnici (máme 60), ani stovka príjmov denne do nemocní (máme 5). Berieme späť a budeme opatrní: nevieme nič.

Potrebujeme sledovať krajiny: Chorvástko-Slovinsko-Bulharsko-Rakúsko a samozrejme našich priamych susedov Česko-Maďarsko-Poľsko. Dáta by bolo užitočné dávať do trendov, posúvať v čase a porovnávať s vývojom u nás.

Potrebujeme sledovať vývoj nových hospitalizácií a úmrtí, zvlášť v menej a v podobne zaočkovaných a v druhej vlne postihnutých krajinách: Bulharsko a Chorvástko. Už dnes vieme, že dnes v Bulharsku zomiera rádovo viac ľudí ako v Chorvátsku. Je to indikácia trendu, musí sa potvrdiť, ale vývoj nie je dobrý:

  • Bulharsko 6 na 1 milión obyvateľov na týždeň
  • Chorvátsko 1 na 1 milión obyvateľov na týždeň

Hospitalizovaných má už dnes Bulharsko 10 krát viac ako ktorákoľvek krajina z Visegrádskej štvorky a Chorvástko 5 krát viac ako tá istá skupina.

SLOVENSKO a vývoj v lete

Za posledných 6 týždňov sme mali spolu menej ako 2000 infikovaných. Je to menej ako 50 denne v priemere. Stúpame veľmi, veľmi pomaly a z nízkych čísiel. Oproti najnižšiemu týždňu na začiatku júla sme za 4 týždne vystúpali na dvojnásobok denných pozitívnych prípadov z PCR+AG testov (z 30 na 60).

Máme minimum pacientov v nemocniciach (podobne ako Česko, Maďarsko a Poľsko a Rakúsko) – do 10 na 1 milión obyvateľov.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov za obdobie letných prázdnin

ČO POTREBUJEME

  1. Analyzovať vývoj podľa indikácii v texte vyššie – podobné a susedné krajiny
  2. Upraviť COVID Automat, aby nebol prísnym sudcom, ktorí pri relatívne slabom náraste počtu infikovaných pošle okresy do horších farieb.
  3. V COVID Automate potrebujeme sledovať nie len počty infikovaných, ale počty nových hospitalizácií. Infikovaných môže byť veľmi veľa, hospitalizícií málo.
  4. V COVID Automate by sa mal objaviť faktor zaočkovanosti hlavne seniorov, ktorí okresom s vysokou zaočkovanosťou uľaví.
  5. V žiadnom prípade by nemalo byť v tomto stave zaočkovanosti nič a nikde povinné. Ani reči o tom nie sú produktívne. Bičuje to emócie, rozdeľuje spoločnosť a rúca bariéry. Ktorákoľvek krajina, ktorá vedie reči o “povinnom” očkovaní ktorejkoľvek skupiny, je na tom oveľa lepšie v zaočkovanosti. Nespravili sme si asi 5 domácich úloh načas, dobre a tak ich máme na zozname: dorobiť.
  6. V každom prípade si všetci musia dávať pozor na reči, že očkovaní to nešíria a málo sa nakazujú. Je to chúlostivá téme, ale odporúčame report z Channel Islands a graf infikovania sa čiastočne a plne zaočkovaných. Našou úlohou je prinášať dáta a ilustrovať ich zrozumiteľne. Prípravný výbor návštevy pápeža by si mal uvedomiť, že na Channel Islands sa v priebehu 5 týždňov infikovali 3% zo seniorov nad 60 rokov. Všetci boli plne zaočkovaní. Príjemné čítanie, ide o ostrov so 175 tisíc ľuďmi s výbornými dátami, ktoré nemožno extrapolovať na Slovensko, ale ktoré významné sú.
  7. Body 1. až 6. vyššie indikujú, že šancu na lepšie čísla máme pri vyššej zaočkovanosti. S premorenosťou už nič nenarobíme, tá je neznámou medzi 15% – 30% a regionálne rôzna. Ale zaočkovať kriticky ohrozených:
    – so zdravotnými diagnózami
    – s vekom nad 50, prípadne aspoň 60 rokov
    – vysoko mobilných ľudí, zvlášť v I. línii
    je viac ako žiadúce. Stále je k nám DELTA milosrdná a dáva nám čas. Poďme na to!

SKUTOČNE NEVIEME O KRAJINE, KTORÁ BY BOLA MÁLO ZAOČKOVANÁ, PRECHÁDZALA SI DELTOU A NEMALA VYSOKÉ PERCENTO ÚMRTÍ A OBETÍ.
A TO ANALYZUJEME A POZERÁME NA CELÝ SVET. NIEKTORÉ KRAJINY SÚ ABSOLÚTNE NEVHODNÉ NA POROVNANIE (ÁZIA), NIEKTORÉ SU MENEJ VHODNÉ (ŠTÁTY USA), ALE NIEKTORÉ SÚ VEĽMI DOBRÝM VSTUPOM DO POROVNÁVACEJ TABUĽKY.
SLEDUJTE BULHARSKO A CHORVÁSTKO.
NESLEDUJTE HOAXY A NEZMYSLY. TERAZ VIEME VEĽMI MÁLO. DOZVIEME SA SKORO.

Na špičke pandémie sme mali toľko pacientov na JISkách a ventilátoroch, koľko ich dnes máme spolu. Sme na konci II. vlny pandémie a zdravotníkom dlžíme veľmi veľa. Ďakujeme Vám.

Zdieľajte:

Základná štatistika hospitalizovaných

Na začiatku marca sme mali takmer 4 tisíc pacientov s potvrdeným COVIDom. Po celom Slovensku a v Bratislave 500. Situácia bola dennodenne komentovaná v médiách, my sa sústredíme na dáta, emócie necháme bokom.

Dnes je pacientov 469 a z nich je len 54 na JISkách a 63 na ventilátoroch. Toto sú približne počty štandardne obsadených infekčných lôžok (ak sú plne obsadené). Kedysi bolo toľko pacientov v spolu v Nitre, v Nových zámkoch a v Galante. Boli to časy, keď ich viac ako 100 denne zomieralo. Dnes zomiera pacientov denne menej ako 10 a blížíme sa k priemeru 5 denne. Štatistický úrad vykázal za obdobie II. vlny spolu 17 tisíc nadmerných úmrtí, o ktorých je možné presvedčivo povedať: v spojitosti s COVIDom (buď na pľúcnu formu alebo s COVIDom, alebo v súvislosti s COVIDom).

Problematické okresy a nemocnice

Stále máme 19 nemocníc hlavne vo veľkých mestách, kde leží 10 a viac pacientov. Vysoký počet (30) pacientov má Čadca, čo je rovnaký počet ako v celej Bratislave. Čadca je najmenej zaočkovaným okresom na Slovensku, ale zatiaľ je to len postreh, nie príčinná súvislosť. Vysoký počet pacientov a starosti s nimi stále majú v Prešove, v Košiciach a v Žiline a z menších miest v Michalovciach, v Nových Zámkoch, v Považskej Bystrici a v Lučenci. Myjavu drží počet 12 pacientov v bordovej farbe do konca mája. Tri štvrtiny pacientov ležia v 19 nemocniciach zo 100. Problémy s COVID, s infikovanými, s hospitalizovanými ostávajú stále regionálne a inak to nebude ani v budúcnosti. Pôjde o ohniská a oblasti, nie je celé kraje, nebodaj krajinu. Musíme sa na to pripraviť.

Bezproblémové okresy

Takmer 50 nemocníc má počet pacientov menej ako 10 a 20 nemocníc má nulu alebo len jedného pacienta. Je to výborný výsledok, lebo mnohé mali desaťnásobky pacientov počas špičky pandémie. Viac ako 50 pacientov mali Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda a dnes sa dostali k nule a sú “necovidové”.

Bratislava

Ak by sa podobne ako Bratislava (z 500 na 31) dostalo Slovensko dnes na 6% maximálneho počtu pacientov, mali by sme dnes iba 230 pacientov (menej ako polovicu). V Bratislavskom kraji a v hlavnom meste sa situácia vyvíja dobre napriek tomu, že ide o spádové nemocnice. Opäť to môže súvisieť s postupom očkovania, nakoľko v Bratislavskom kraji je viac ako 40% zaočkovaných I. dávkou, pričom Slovensko dnes dosiahlo priemer 30%. Ale máme aj okresy so 16% zaočkovaných.

Záverečné postrehy

  1. Z pohľadu zásadného rastu hospitalizovaných trvala II. vlna 10 mesiacov od konca septembra 2020, keď sme mali 182 pacientov do konca júna, kedy predpokladáme stav v nemocniciach okolo 150-250 pacientov.
  2. Rast počtu pacientov trval včítane septembra 6 mesiacov do začiatku marca, pokles bude trvať 3-4 mesiace do konca júna. Pokles je rýchlejší ako nárast počtu pacientov, ale to súvisí aj s úmrtiami a nie len s prepúšťaním preliečených pacientov.
  3. Postupne sme prekročli hraničné počty 2000 pacientov okolo Mikuláša, 3000 v januári behom 4 týždňov od hranice 2000 a následne za ďalších 6 týždňov sme kulminovali pri 4000.
  4. Nemáme presné dáta, ale do nemocníc sa dostalo takmer 60 tisíc pacientov, čo je viac ako 1% populácie Slovenska. Ešte aj v máji prijmú do nemocnice 2 tisíc pacientov a aj dnes prichádza v zlom stave do nemocníc 30-50 pacientov denne.
  5. Treba si uvedomiť, že v nemocnici neleží 500 pacientov, ktorých postupne liečia, priemerne sa pacient zdrží v nemocnici menej ako 10 dní. Nemocnice sa stále plnia novými a novými pacientmi, ktorí sa infikovali, majú príznaky a ťažký priebeh. Aj v júni príde do nemocníc každý deň 15-25 pacientov a dvaja až piati denne zomrú. Platí, že z infikovaných asi 12% príde do nemocnice a z nich každý piaty- šiesty sa nevráti domov.
  6. Aj v máji zomrie takmer 1000 pacientov “na pľúcnu formu COVID” alebo “s COVIDom”. V júni predpokladáme stále viac ako 100 úmrtí, budú to hlavne pacienti, ktorí sú už dnes v nemocnici alebo sa tam dostanú behom 2-3 týždňov.
  7. Konečný počet nadmerných úmrti kvôli COVID predpokladáme ku koncu júna veľmi blízko 20 tísíco. Dnešné dáta štatistického úradu ku koncu apríla hovoria o viac ako 17 tísíc obetiach.
Štruktúra podľa veku a počty pacientov prijatých do nemocníc v jednotlivých týždňoch

Okresy v analýze pred LOCKDOWNOM. Vírus sa presúva na sever, kde už raz bol. Na jeseň.

Zdieľajte:

Je 10. marec a od stretnutia odborníkov-vedcov s premiérom za okrúhlym stolom sme na polceste. Po týždňových diskusiách bolo 28. februára oznámené, že ak sa situácia nezlepší, tak bude od 21. marca LOCKDOWN. Ale taký, že všetko zavreté. Naša obava je nasledovná: Igor Matovič mal zatiaľ vždy veľmi prehnané očakávania a následne hodnotil výsledok buď ako “bombastický” (ak sa krivky zlomili po II. SNP) alebo ako totálny neúspech “lockdown nezaberá” (január a február). Máva zle nastavené očakávania a zel vyhodnocuje situáciu. Obe tieto “pravdy” sú vo svojej podstate smrtonosné. Čo očakáva pred 21. marcom nevie nikto. My vieme ako sa situácia vyvíja.

celý článok