JESEŇ 2020 A 2021 – PODOBNÉ AKO VAJCE VAJCU

Zdieľajte:

V horizonte jedného roka nie je posun pár dní významný. Ku koncu októbra sme sa dostali na rovnaké hodnoty kovidových parametrov ako minulý rok. Ale išli sme rôznou cestou a určite zažijeme iný november ako minulý rok.

Dnes 20. októbra 2021 máme rovnaké počty:
– hospitalizovaných pacientov s potvrdeným kovidom v nemocniciach = 997
– počet pozitívnych prípadov z PCR testov za posledných 14 dní = 25 000
ako sme mali minulý rok 25. októbra.

Ide o nevýznamný posun 5 dní, tento rok sme “popredu”. Náskok bol pri príchode delty v auguste na začiatku asi 17 dní (aby čísla sedeli), ale postupne sa znižoval. Je to dôsledok toho, že minulý rok na jeseň 2020 sme sa v októbri dostali do vysokého rastu. Najprv začali veľmi rýchlo rásť počty pozitívnych prípadov. S oneskorením asi 8-12 dní sa do rýchleho rastu dostali aj počty hospitalizovaných.

Porovnanie vývoja počtu pozitívnych a hospitalizovaných na jeseň v roku 2020 a 2021

Základné parametre

ÚMRTIA: Začneme tým, čo nie je porovnateľné. Sú to úmrtia, nakoľko tie boli minulý rok reportované s oneskorením. Bolo to pochopiteľné, o kovide sa lekári učili aj z pitiev a nebolo dôležité presne na deň vykazovať počet obetí. Nakoniec sme skončli v definícii “na” + “s” na 15 tisíc úmrtiach z približne 700 tisíc pozitívnych prípadov z AG alebo z PCR testov. Smrtnosť vyjadrená percentom bola mierne nad 2%. Spätne je možné aplikovať toto percento aj na počty infikovaných na začiatku minuloročnej vlny.

K 25. októbru (čo je tohtoročný 20. október) sme mali spolu v jesennej vlne približne 45 tisíc pozitívnych prípadov. Je možné predpokladať, že z nich pri 2,1% smrtnosti bolo 950 obetí. Tie boli ale vykázané neskôr. Dnes máme v DELTE 396 obetí a je možné predpokladať, že pri “dobehu” z nedávno vykázaných pozitívnych zomrú ďalší ľudia. Ale na počet 950 z minulého roku sa nedostaneme a preto je možné vysloviť hypotézu, že tento rok je smrtnosť vírusu nižšia. Súvisí to určite s faktom, že:
– najohrozenejší ľudia zomreli v II. vlne a
– zaočkovanosť vo vysokých vekových skupinách mení vekovú štruktúru tohtoročných infikovaných, následne hospitalizovaných a aj percento úmrtí

HOSPITALIZOVANÍ: Tento rok stúpa počet hospitalizovaných rovnomernejšie ako minulý rok a v súlade s krivkou rastu počtu pozitívnych prípadov (je to červená plocha a červená krivka v grafe). Minulý rok bol rast pozvoľný, ale následne od 11. októbra veľmi strmý. Rovnako súvisel nárast počtu hospitalizovaných so strmým rastom počtu pozitívnych (modrá plocha a modrá krivka v grafe).

  • Odlišná je dynamika, pričom tento rok sme sa na dnešných 997 dostali z hodnoty 500 (na dvojnásobok) za asi 20 dní. Minulý rok to bolo za 7 dní. Nepredpokladáme, že by sa dynamika tento rok mala v ďalších dňoch podobať na tú z roku 2020.
  • Minulý rok za 7 dní od 25. októbra narástol počet pacientov o 50%.

    Tento rok predpokladáme týždenné rasty asi polovičné – stav počtu pacientov narastie za týždeň o 20% – 30%.

POZITÍVNE PRÍPADY: V Delta vlne sme tento rok zistili k dnešku spolu 53 tisíc pozitívnych prípadov z PCR testov. Minulý rok sme sa k 25. októbru dostali na počet 43 tisíc pozitívnych prípadov. Zásadným rozdielom je celkovo zásadne vyššia intenzita testovania PCR testami v auguste-septembri-októbri tohto roku. Vidno to z červených a z modrých plôch v nasledovnom grafe.

Graf počtu pozitívnych prípadov a počtu testov v rokoch 2020 a 2021

Počet PCR testov: Tento rok máme vďaka vyššiemu počtu PCR testov lepší prehľad o situácii celkovo, ale hlavne v postihnutých regiónoch. Vysoký počet PCR testov na začiatku roka u školákov nám dal dobrý obraz o stave detí a dnes máme PCR testy dostupné pre okolie zistených pozitívnych ľudí.

Minulý rok sme testovali skôr málo a nedostatočne až do konca októbra. Potom sme zažili 2-týždňové obdobie silného PCR testovania, ktoré ochablo od polovice novembra vďaka plošnému testovaniu antigénovými testami.

Dynamika rastu: tento rok máme rast priemerného počtu PCR pozitívnych prípadov za týždeň počas celého septembra v rozmedzí 20%-30%. Minulý rok bol rast za týždeň na začiatku mesiaca 100% a postupne klesol ku koncu mesiaca na tretinu.

Incidencia (výskyt) v 7 dňovom priemere na 100 tisíc obyvateľov

Dnes máme Incidenciu na hodnote 2078 a minulý rok sme mali v “rovnakú deň” 25. októbra porovnateľnú hodnotu 2066. Minulý rok ale vďaka pilotnému plošnému testovaniu počet pozitívnych z PCR testov výrazne poklesol a do konca októbra sa dostal len na hodnotu 2300. Tento rok predpokladáme rast z dnešnej hodnoty na približne 3000 ku koncu októbra. Dôvodom je pozorovaná rastúca hodnota pozitivity PCR testov a aj rastúci počet PCR testov. Už ich robíme asi 150 tisíc za 14 dní – v priemere vyše 10 tisíc denne.

Predikcia ku koncu októbra

Vzhľadom na množstvo otázok ohľadom ďalšieho predpokladaného vývoja publikujeme krátkodobú predikciu hodnôt kľúčových parametrov Delta vlny ku koncu októbra. Je potrebné uviesť, že akékoľvek predikcie majú v sebe určitú mieru neistoty, nakoľko vývoj ovplyvňuje množstvo parametrov, ktoré nie sme schopní modelovať a verne nastaviť.

Je ale pravdou, že sme vo fáze rastu, pričom v posledných dňoch skôr zrýchľuje ako spomaľuje, rastie pozitivita PCR testov a už aj z nemocníc máme robustné dáta. Príjmy sú denne viac ako 100, vysoké sú aj prepustenia z nemocníc, reportované úmrtia sú už v desiatkách. Pri vyšších hodnotách je modelovanie a predikovanie mierne jednoduchšie a pri trvalom trende rastu aj spoľahlivejšie ako pred mesiacom.

Čo sa nám podarilo

Začiatkom septembra sme pomáhali Ministerstvu zdravotníctva pripraviť prvé predikcie na dátum 30. septembra. Sme radi, že predikcie pekne vyšli, trendy a aj hodnoty sme odhadli relatívne presne. Rovnako sme radi, že sa pandémia nerozbehla veľmi rýchlo a hodnoty ku koncu mesiaca boli na “spodnej” hrane publikovaných intervalov. Posúďte sami:

Ak by ste radi videli situáciu po okresoch, ale nemáte radi čiernu, máme pre Vás situačnú mapu v škále odtieňov červenej.

III. vlna na Slovensku: Aké má DELTA krivky a ako bude vyzerať situácia v jednotlivých okresoch?

Zdieľajte:

Vieme, že všetci pozerajú na “denné čísla” pozitívnych, prípadne ich priemery za 7 dní. Celý august a september tieto čísla stúpali. Ak sa nepozrieme na vývoj v konkrétnom regióne, robíme chybu. Opakovane ako minulý rok, keď sa na tomto základe prijímali výsostne celoštátne opatrenia celoplošne a naraz. Inak treba.

Aká je dnes situácia v počte zistených PCR pozitívnych prípadov?

  • Nie je pravda, že počet zistených pozitívnych prípadov stúpa. Máme okresy, kde za posledný týždeň významne klesol. V Rožňave o 10%, v Banskej Bystrici o 20%, v Krupine o 25%, v Nitre o tretinu a v Bytči takmer na polovicu. To sú paradoxy DELTY.
  • V niektorých okresoch došlo k významnému nárastu za 1 týždeň. Brezno narástlo na 5 násobok, Kežmarok a Stropkov na 4 násobok, Poltár, Gelnica a Hlohovec na 3 násobok
  • Celé Slovensko sa dostalo z priemerného počtu 104 pozitívnych prípadov (z PCR testov) na 140 prípadov v raste o 34%. To je priemer. Ale priemer nám nič nepovie o konkrétnej situácii, naopak, môže nás priviesť k úplne iným záverom, aké by sme mali dedukovať.
  • Najhoršie je na tom dnes región za Tatrami s okresmi pri poľských hraniciach: Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Stropkov, pridáva sa k nim Kežmarok a Poprad. Bardejov je v PCR pozitívnych cez 500 a PCR+AG na 661. Rovnako sa na vysoké čísla dostávajú regióny Kysuce a Orava. Dnes sú v počte PCR pozitívnych nad 500 a rýchlo rastú.

Ponúkame prehľad – hitparádu okresov podľa počtu PCR pozitívnych prípadov na 100 tisíc obyvateľov za posledných 7 dní a porovnanie s predchádzajúcimi 7 dňami

DELTA: príchod do Británie (Európy) a jej parametre

Delta k nám prišla z Veľkej Británie, kam prišla asi z Indie. Britániu zastihla pri zaočkovanosti asi 40-45% v máji a v júni, ale jednotlivými “okresmi” sa prehnala v rôznom čase. Krajina sa po kompletnom uvoľnení 21. júla s deltou pasuje už 5 mesiacov, situácia je dnes stabilizovaná a všetky parametre postupne klesajú. Napriek relatívne vysokému počtu denne zistených pozitívnych prípadov (30,000) počet pacientov v nemocniciach klesá z najvyššieho bodu (8500), čo bol ekvivalent slovenských 700 pacientov pred mesiacom.

Delta mala v jednotlivých okresoch Británie typický priebeh s rýchlou špičkou, následným rýchlym opadnutím na asi jednu pätinu-štvrtinu maxima. Maximá boli rôzne, nebolo zriedkavé dosiahnutie 1500 prípadov za týždeň na 100 tisíc obyvateľov. Špička DELTY bola nezriedka výrazne viac ako špička v I. alebo v II. vlne. Počas delta vlny sa ako pozitívnych postupne ukázalo aj 5% – 8% obyvateľstva daného regiónu. Celkovo sa počet DELTA pozitívnych v Británii blíži k 4 miiónom, počet hospitalizovaných ku 100 tisíc a počet úmrtí k 8 tisícom.

Krivky DELTA vlny

Ponúkame obrázok kriviek DELTA “vlny” a aj rozdelenie priemeru počtu pozitívnych na vekové kategórie do 60 a nad 60 rokov. Vďaka zaočkovaniu vo Veľkej Británii boli maximá výskytu pozitívnych do 60 rokov násobkom (4-5 násobok) výskytu u občanov nad 60 rokov. Neskôr po poklese sa vyrovnávajú. Bol to dôsledok vysokej zaočkovanosti seniorov.

Typický tvar krivky DELTA vlny vo väčine britských okresov – counties

DELTA na Slovensku

Musíme úplne abstrahovať od priebehu jej priemerných parametrov, lebo neukazujú situáciu verne a reálne. Máme okresy, v ktorých už prvú špičku mala: Rožňava, Skalica, Krupina, Senica. Rovnako máme väčšinu okresov, kam ešte nedorazila s plnou silou a pozitívne prípady sú sporadické, napriek tomu, že okresy sú podľa COVID Automatu v oranžovej a v červenej farbe.

Významne postihnutých je len niekoľko regiónov na severe a severovýchode krajiny, v okolí Košíc a na Orave-Kysuciach s dosahom na Žilinu. Z krajských miest sú významnejšie zasiahnuté len Košice, Prešov a Žilina. Prehľad vývoja vo všetkých okresoch monitoruje pre Dáta bez pátosu pán Miroslav Plocháň na dennej báze a jeho prehľady sú Vám k dispozícii.

Jednotlivé okresy Slovenska dosiahli v II. vlne maximá na úrovni 2000 prípadov za 7 dní na 100 tisíc obyvateľov. Je to ekvivalent zistenia, že 2% obyvateľov malo pozitívny test za posledný týždeň. Tak vysoké čísla sú vynimočné, ale na Orave sa vyskytli.

Delta nezostala nič dlžná svojej povesti a v postihnutých okresoch má rýchly nástup. Nie je výnimkou nárast na 10 násobok za 15 dní, alebo neskôr už pri vyšších počtoch pozitívnych nárast na 5 násobok za týždeň. Vybrali sme pre Vás ako ilustratívny príklad okres Stará Ľubovňa, ktorý nie je malým okresom, má vyše 50 tisíc obyvateľov. V grafe vidno počty nových prípadov v kumulatíve za 14 dní (modrá plocha) a 7 dňovú incidenciu (výskyt) na 100 tisíc obyvateľov (ružová farba). V grafe vidíte aj porovnanie s predchádzajúcimi vlnami na jeseň roku 2020 a následne na jar roku 2021.

STARÁ ĽUBOVŇA mala maximá v II. vlne minulý rok na úrovni:
– nad 1500 prípadov za 14 dní
– takmer 900 prípadov v najhoršom týždni
v prepočte na 100 tisíc obyvateľov

Okres Stará Ľubovňa má ale dnes na začiatku októbra po náraste z minimálnych a nezaujímavých čísiel rovnako rekordné dáta ako v prvej vlne. Nemyslíme si, že je to maximum a očakávame rýchly nárast na dvoj-trojnásobok dnešných hodnôt do 10-14 dní. Svedčí o tom hlavne parameter pozitivity PCR testov, ktorý je v priemere za posledných 7 dní v Starej Ľubovni okolo 25%. V niektorých dňoch bola pozitivita pri stovke vykonaných testov okolo 40%. To už je stav, keď je jasné, že nie je možné trasovať všetky kontakty pozitívnych, nie je možné ich dostatočne skoro otestovať (pričom v nedeľu sa testy v Starej Ľubovni nerobia) a tak sa vírus šíri v komunitách pozitívnych a ich okolia nekontrolovateľne.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov v DELTA vlne oproti II. vlne v okrese Stará Ľubovňa

Čo čaká Starú Ľubovňu

Napriek tomu, že okres bol významne postihnutý v prvej vlne a viac ako 10% občanov bolo identifikovaných ako pozitívni, delta si vybrala okres ako jeden z prvých z celého Slovenska. Okres má tesne pod 40% zaočkovaných obyvateľov a menej ako 57% zaočkovaných seniorov nad 50 rokov. Sú aj horšie zaočkované okresy, ale toto je podpriemerne zaočkovaný okres. Okres je veľmi pravdepodobne na mape Slovenska možno klasifikovať ako veľmi premorený v prvej vlne a slabo zaočkovaný pred delta vlnou. Sú aj slabo premorené a veľmi slabo zaočkované okresy. Tam bude situácia pravdepodobne horšia, ale to príde neskôr.

Slovensko má zatiaľ v delta vlne (od 1. augusta 2021) menej ako 0,5% obyvateľov identifikovaných ako pozitívnych v AG+PCR testoch. Stará Ľubovňa je už dnes s 1,5 percentom a so 750 obyvateľmi na trojnásobku priemeru Slovenska v parametre deltou pozitívnych obyvateľov. Teraz to bude rýchlo rásť. Za najbližších 10 dní môže byť nových pozitívnych vyše 1000 (denný rekord bol zatiaľ 85 minulý týždeň) a následne bude okres v číslach padať. Obsah=plocha modrej krivky hovorí o celkovom počte pozitívnych. Po opadnutí po dosiahnutí vrcholu v polovici októbra môže Stará Ľubovňa zaznamenať aj 5-8% pozitívnych v delta vlne. Tieto počty budú mať dopad na počet hospitalizovaných pacientov.

Nemocnica v Starej Ľubovni a tie v okolí by sa mali pripraviť na silnejúci nápor pacientov. Behaviorálna imunita – zľaknutie sa z počtu pozitívnych/hospitalizovaných v okolí spôsobí, že sa ľudia bez ohľadu na farby COVID Automatu (asi čoskoro čierna) budú správať racionálne a odložia cestovanie a veľké a dlho-trvajúce podujatia a oslavy v interiéroch so starkými.

Dobrá správa: Stará Ľubovňa má v DELTE zo 750 pozitívnych len menej ako 50 vo veku nad 65 rokov. Tento fakt podporuje náš všeobecný optimizmus, že DELTA vlna nebude pre Slovensko tak zničujúca ako druhá vlna. Myslíme si, že nebudeme mať inými odborníkmi odhadovaných 10-25 tisíc obetí, ale len 2-3 tísíc, a aj to v najhoršom prípade. Stará Ľubovňa nám ukáže ako bude DELTA vyzerať na Slovensku. Potrebujeme 2-3 týždne dát a budeme múdrejší.

Región okolo Starej Ľubovne

Okresy Bardejov, Svidník a Stropkov sú v okolí Starej Ľubovne a sú veľmi podobne postihnuté. Do týždňa bude nasledovať Kežmarok a Poprad, ktoré sú navzájom prepojené a dochádza k silnej mobilite obyvateľov v regióne.

Okresy, ktoré už majú prvú špičku delty za sebou

Na Slovensku existujú aj okresy, kde nastalo “hyper” ohniskové šírenie v určitých lokalitách, podarilo sa ich identifikovať, pozitívnych izolovať a ďalšiemu šíreniu zabrániť. Tieto okresy v COVID Automate vybehli do “horších” farieb a následne si dokonca polepšili. Ide o okresy: Skalica, Senica, Krupina a Rožňava. Nemožno povedať, že majú po tretej vlne, ale vymykajú sa z kriviek, aké u DELTY očakávame.

Krajské mestá s pomalým nástupom DELTY

Priemerné čísla DELTY nehovoria nič o tom, ako si vedú jednotlivé okresy a k najväčšiemu skresleniu dochádza u veľkých sídiel – krajských miest. Niektoré si vedú relatívne zle: Košice, Prešov a Žilina. Veľmi dobre sa darí naopak Bratislave, ale aj Trnave, Nitre a Banskej Bystrici. Ide o veľmi dobre zaočkované mestá.

Na zaočkovanosť rizikových a zdravotne znevýhodnených skupín sa treba pozerať optikou “nezaočkovaných”. V Bratislave je vďaka viac ako 75% zaočkovanosti 50 a viac ročných len menej ako 25% NEzaočkovaných. Tých je napríklad v Revúcej, v Čadci a v mnohých iných okresoch 2 krát viac (takmer 50%). A to je veľký rozdiel, ktorý hrá významnú úlohu v počte ťažkých prípadov – hospitalizovaných v nemocniciach a bude hrať významnú úlohu v počte obetí. Nemusia tomu všetci veriť, ale štatistiky zatiaľ také indície potvrdzujú.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov v DELTA vlne oproti II. vlne v Bratislave

Stav v nemocniciach

Ak máte záujem o stav v nemocniach, ponúkame hitparádu nemocníc podľa okresov. Tabuľka je zoradená od najviac pacientov po najmenej. Na východe je v Prešovskom a v Košickom kraji spolu 250 pacientov, v Žilinskom kraji je počet viac ako 100. Spolu dnes máme s potvrdeným kovidom 550 pacientov.

Kritickým parametrom je 25% z nich, ktorý ležia v ťažkom stave na JIS alebo na ÚPV. Oproti jeseni 2020, keď ich bolo 12%, je proporcia ťažkých stavov na dvojnásobku.

Čo spraví DELTA so Slovenskom, či vôbec niečo a kedy sa to stane? Nevieme. Ale v Európe máme štyri skupiny krajín s veľmi podobným vývojom. Výnimkou je Visegrádska štvorka. Skupina 4 krajín v strede Európy so stabilne nízkymi číslami nových prípadov a s veľmi nízkym rastom z veľmi nízkej predprázdninovej úrovne.

Zdieľajte:

DELTA – čo o nej vieme

  • rýchlo sa šírí – rýchlejšie ako varianty v predchádzajúcich vlnách, napriek očkovaniu
  • rýchlo získa dominanciu v krajine – za 1 mesiac z 5% na 90%
  • ide o hyperohniskovú záležitosť – rýchlo príde a v horizonte 3-4 týždňov odchádza
  • postihuje mladšie ročníky – prirodzene, lebo očkovanie postupovalo od starších k mladším
  • posiela ľudí do nemocníc – určite a dôkazom je nie len USA, ale aj Katalánsko v Európe
  • ľudia v nemocniciach sa dostávajú vo vysokom percente na JIS (jednotka intenzívnej starostlivosti) – áno, nie je výnimkou 20% pacientov na JIS (UK a Katalánsko)
  • pacienti skutočne po infikovaní a po hospitalizácii zomierajú – áno, aj v UK stovky denne

DELTA v modeloch a prečo nevychádzajú

Analýzou vývoja DELTY od jej príchodu do Európy v máji (1. mája 5% zastúpenie v UK) sme našli štyri rôzne hlavné scenáre šírenia a postupu jednotlivými krajinami a postupne k nim uvedieme to, čo dnes už vieme a vidíme. Nevychádzajú všetky rovnako a nie je ani zrejmý dôvod, prečo je vývoj tak odlišný, posunutý v čase a dokonca rôzne strmý. Na vysvetlenia si budeme musieť počkať.

Zatiaľ DELTA mohutne zasiahla v Európe len krajiny, ktoré sa vyznačujú vysokou alebo rýchlo stúpajúcou zaočkovanosťou a preto majú veľmi málo obetí (úmrtí). Pravdepodobne to súvisí so slobodným správaním sa obyvateľov v týchto krajinách, s otvorením ekonomiky a spoločenského života, ale aj s príchodom turistov a cestujúcich – s letnou turistickou sezónou.

Čo sa nestalo a čo je nádejou, dnes už vzorom

  • Vo Veľkej Británii, kde DELTA udrela v máji a za mesiac stúplo jej zastúpenie z 5% na 95%. Najhoršie scenáre šírenia, následných hospitalizácií a úmrtí v modeloch nevyšli jednoznačne preto, lebo krajina veľmi postihnutá predchádzajúcimi vlnami vsadila na očkovací program a od začiatku túto svoju stratégiu komunikovali. V preočkovanosti populácie sa dostali z májových 20% na 70% dnes a majú zaočkovaných takmer 90% dospelej populácie. Deti pod 18 rokov očkujú iba v rizikových prípadoch a zatiaľ túto stratégiu nemenia.
  • Mnohé iné krajiny sa Britániou inšpirovali a postupujú rovnako. Niektoré rýchlejšie, niektoré pomalšie. Slovensko je v strednej lige, máme našľapnuté na zaočkovanosť 50% našej dospelej populácie (nad 12 rokov).

SITUÁCIA I. – krajiny, kde už DELTA prehrmela

Porovnanie krajín s DELTA vlnou a krajín Visegrádskej štvorky – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Dve veľké krajiny (UK a Španielsko), 2 stredne veľké krajiny (Portugalsko a Holandsko) a dve dovolenkové ostrovné destinácie – malé krajiny (Cyprus a Malta) si už DELTA vlnou prešli.
Situácia v nich sa po nárastoch na prelome júna a júla a po špičke v strede júla stabilizuje.
Všetky vieme vopchať do veľmi podobného grafu, pričom zlomenie krivky rastu prišlo mesiac po jeho nástupe. Tak rast, ako aj pokles sú strmé s pozvoľnou stabilizáciou.

Všetky krajiny žijú slobodným životom, ale Cyprus mal šialene vysoké čísla prípadov. Viac ako 3 týždne išlo o ekvivalent našich 6 tisíc prípadov denne. Ostatné krajiny mali asi polovičný počet prípadov, pričom výnimkou je Portugalsko, ktoré malo špičku nižšie, ale dnes rovnako klesá a situáciu má pod kontrolou.

VEĽKÉ POČTY INFIKOVANÝCH: Počas vlny s DELTOU sa vo všetkých krajinách infikovalo významné percento celkového obyvateľstva. Na Cypre takmer 4%, v UK viac ako 2% a v Holandsku, Portugalsku a na Malte viac ako 1% obyvateľstva. Nakoľko vlna ešte doznieva na vysokých číslach, je potrebné rátať v DELTA vlne s infikovaním 2% až 6% obyvateľstva. Ide o testami zistené počty, je pravdepodobné, že skutočnosť je skôr 5% ako 2%. Cyprus testuje 50 krát viac ako Slovensko a jeho číslam je možné veriť.
Varovanie: Pri týchto počtoch by bolo Slovensko čierne, bol by zákaz vychádzania, večierky, výdaj z okienka, školáci doma a hranice asi zavreté. Nič z tohto sa v žiadnej krajine nestalo. Cyprus mal dni, keď mal počet infikovaných 100 krát viac v júli Slovensko.

NÍZKE POČTY OBETÍ: V žiadnej krajine nedošlo k vysokým počtom obetí. Počas celej vlny ide o jednotky alebo desiatky obetí na 1 milión obyvateľov. Záleží opäť od metodiky, ktoré sú prísnejšie ako na Slovensku, ale ide o ekvivalenty 50 až 500 obetí “na Slovensku”.

HOSPITALIZÁCIE A NEMOCNICE: V UK sa dostali v denných príjmoch pacientov na 1000 (ekvivalent pre Slovensko je 80) a celkový počet pacientov kulminoval na 6000. Je to relatívne nízko oproti stavu 40 tisíc pacientov v nemocniciach v II. vlne.
V Španielsku bol počet prijímaných pacientov vyšší a v Katalánsku bol na slovenskom ekvivalente 250 príjmov do nemocnice dennej. V Katalánsku je dnes v nemocnici toľko pacientov ako keby na Slovensku bolo cez 2000. Moderné zdravotníctvo to v Španielsku zvláda.
Pacienti zostávajú v nemocniciach kratšie (asi týždeň), asi 20% z nich ide napriek nižšiemu veku pacientov na JIS-ku. Obete predstavujú jednotky percent z počtu hospitalizovaných.

Všetky krajiny, ktoré si už DELTOU prešli sú veľmi vysoko zaočkované (Portugalsko a Španielsko s 95% seniorov nad 60 rokov), neobmedzili zásadne slobodný život, mohutne testovali a v prípade ostrovov Cyprus a Malta testovali aj dovolenkárov na vstupe. Niektoré krajiny zažili DELTA vlnu veľmi skoro po poslednej vlne (Cyprus a Holandsko), niektoré s odstupom od poslednej vlny (UK a Portugalsko). Malta zažila prvú poriadnu vlnu až s DELTOU.

ZÁVER: Nie je jasný vzor pre nástup DELTY. Ale je jasný vzor a tvar krivky po jej nástupe. Nevieme všetko, ale vieme viac, ako sme vedeli pred nástupom leta začiatkom júna, čo je výborná správa pre modelárov – máme BASE SCENARIO – základný scenár.

SLOVENSKO je v grafe úplne dole, nízko a stabilne. Vývoj je neporovnateľný. Buďme radi.

SITUÁCIA II. – krajiny, kde DELTA silne nastupuje

Porovnanie krajín s DELTA vlnou a krajín s nástupom DELTY – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Nástup DELTY: Existuje skupina krajín, kde DELTA nastúpila asi o 1 mesiac neskôr ako v prvej skupine krajín, ktoré si špičkou DELTY prešli. Vývoj v nich je neuveriteľne podobný. Je to skupina krajín, ktoré sa líšia zaočkovanosťou. Island na 75%, Izrael na 62%, Francúzsko na 50% a Čierna Hora na 25%. Všetky krajiny majú špičku ešte len pred sebou, pravdepodobne v horizonte 2-4 týždňov a následne pokles.

Infikovaní – Hospitalizovaní – Obete: Bude potrebné sledovať ako sa nástup počtu infikovaných neskôr (o 10 dní) prejaví nástupom hospitalizácií a neskôr (ďalších 10 dní) v počte reportovaných obetí. Všetky krajiny zaznamenali okolo pol percenta (0,5%) infikovaných v DELTA vlne. To je ekvivalent slovenských 30 tísíc. Pre porovnanie: Slovensko za celé leto a posledných 6 týždňov zaznamenalo spolu 2000 infikovaných.

Prečo porovnávať: Čierna Hora a Francúzsko boli veľmi a podobne postihnuté v predchádzhajúcich vlnách ako Slovensko. Izrael menej a Island takmer vôbec.
Slovensko má šťastie, že máme dostatok času na analýzu, menej času na prípravu, ale žiaden čas na oddych.

Čo na to vedenie boja s pandémiou? Naša vláda dovolenkuje, čo je symptomatické. Asi nie všetci ministri, ale veľká väčšina je pri mori a v Tatrách, včítane nového pána premiéra. Hlavného hygienika nikto nevidel viac ako mesiac. Predikciu od vládnych inšitútov nemáme žiadnu a Covid Automat je od Mikuláša 2020 neupravený. Tvári sa prísne a obávame sa, že ten nový bude ešte prísnejší. Posielame im tieto grafy, výzvu na rýchly návrat domov myslíme úprimne. Tatry sú pekné aj na jeseň a ak nezmeníme prístup, tak aj deti budú mať prázdniny. More v Dubaji je teplé aj na Dušičky.

SLOVENSKO by bolo v grafe úplne dole, stabilne nízko. Buďme radi.

SITUÁCIA III. – krajiny, kde sa DELTA dnes zobúdza

Porovnanie krajín s nástupom DELTY a krajín, kde sa DELTA zobúdza – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Čo sa deje v regióne? Skupina krajín Izrael, Island Francúzsko a Čierna Hora nie je úplne porovnateľná so Slovenskom. Čierna Hora má len trošku viac ako pol milióna obyvateľov, Island je ďaleko, Izrael je veľmi odlišná spoločnosť a komunita a Francúzsko je veľmi veľká a aj vzdialená (nie susediaca) krajina.

Kto je nám podobný: Dobrou skupinou krajín s iným vývojom ako Slovensko sú: susedné Rakúsko, blízke Slovinsko a Chorvástko a do partie aj Bulharsko. Bulharsko je minimálne zaočkované s výhľadom na 15%, Slovinsko a Chorvátsko sú so 40% – 45% na tom podobne ako dnes Slovensko so 42% a Rakúsko je líder s dnes 53% a výhľadom na 60%.
Krajiny sú relatívne podobne veľké: 2, 4, 7 a 10 miliónov obyvateľov.

Zobudená DELTA: U všetkých štyroch krajín sa vývoj počtu infikovaných začal v strede júla dvíhať a môžu byť na začiatku vzostupu. Nie je jednoduché tvrdiť, že nastane strmý vývoj smerom hore, ale je pravda, že sú na podobne úrovni ekvivalentu 300 denných nových prípadov na Slovensku. Rýchlo rastúca skupina FR, IZ, IC, Čierna Hora sa od nich líši násobkom počtu nových prípadov denne a tiež potvrdeným strmým rastom okolo 100% každý týždeň na prelome júla-augusta.

PEER GROUP: Neexistuje podľa nás lepšia skupina krajín, ktoré je dnes potrebné sledovať. Ak si nakreslíme mapu zaočkovania, tak výsledky v Bulharsku musia byť totálne odlišné od výsledkov v Rakúsku. Ak to tak bude, tak Chorvátsko a Slovinsko budú v strede.
Dôležitý je fakt, že s výnimkou Rakúska ide o veľmi, veľmi postihnuté krajiny z predchádzajúcej vlny. To je aj Slovensko a preto je vývoj v týchto krajinách relevantný. Rozhodujúce budú nasledovné 2-3 týždne. Veľa sa môžeme naučiť, pochopiť a prípadne sa aj povzbudiť. Ak sa v tejto skupine krajín prejaví zobúdzajúca sa DELTA kopírovaním vývoja v predchádzajúcich dvoch skupinách, tak máme potencionálne VEĽKÝ PROBLÉM. A potom sa treba pripraviť na “najhoršie”, a dúfať v “najlepšie”. Nemusí to prísť, ale pripraviť sa musíme.

SLOVENSKO by bolo v grafe úplne dole, stabilne nízko. Buďme zatiaľ radi.

SITUÁCIA IV. – krajiny, kde DELTA drieme

Porovnanie krajín, kde sa DELTA zobúdza s Visegrádskou štvorkou – vývoj počtu nových prípadov máj-august

Pozrite si porovnanie z predchádzajúceho grafu: Tie ledva rastúce krajiny pri zmene mierky vlastne rastú všetky prudko a stabilne a nie je pochýb, že vývoj v nich je odlišný od vývoja v Česku, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku.

Homogénna skupina našich susedov má spoločnú históriu. Okupujeme v hitparáde obetí na počet obyvateľov z II. vlny prvé priečky. Ak by sme zladili metodiku Slovenska na “na kovid” + “s kovidom”, tak máme dnes 15 tisíc úmrtí a sme v top 7 na svete vedľa Maďarska a Česka. A ak by Poľsko priznalo v metodike aj nedmerné úmrtia, tak má pozíciu vedľa nás.

Postihnutie v II. vlne: Ak sa pozrieme na 116 tisíc nadmerných úmrtí v UK, tak Slovensko so svojimi 17 tisíc nadmernými úmrtiami za obdobie I. a II. vlny je na tom 2 krát horšie ako Veľká Británia. Je preto pravdepodobné, že sme mali aj výrazne viac infikovaných. Veľká Británia robi seroprevalenčné štúdie a vie, že chránených vďaka prekonaniu COVID-19 je asi 17-18% obyvateľov.

Hypotéza a nádej číslo 1: Ak by bola pravda, že máme 2 krát viac infikovaných z II. vlny ako napríklad UK, tak sme na úrovniach blízko 30%. V mnohých obciach, oblastiach a aj väčších regiónoch Slovenska to určite pravda je, lebo pri plošnom testovaní sme mali obce s dvojciferným výsledkom počtu pozitívnych v jeden konkrétny víkend. Rozoberáme to napríklad v článku: Pridlhé čakanie na nepekné výsledky
Vysoké preporenie, zvlášť vo vidieckych okresoch (kde je nízka zaočkovanosť) môže byť pozitívnym faktorom pri nástupe DELTA vlny. Držme si palce, aby ich bolo čo najviac.

Hypotéza a nádej číslo 2: K už dnes zaočkovaným na Slovensku s úrovňou 42% je asi potrebné prirátať všetkých zaočkovaných slovenských občanov a pracujúcich a žijúcich v zahraničí. Môže to urobiť 100 – 200 tisíc občanov vo výhľade do konca augusta (očkovanie v mnohých krajiných ide prísne podľa veku a naši väčšinou mladí občania a študenti sa dostávajú na radu až v lete) a to je 2-4% z celkového počtu obyvateľov, uveďme 3%.
V tejto hypotéze “vyššej reálnej” zaočkovanosti ešte uvedieme, že by bolo užitočné uvádzať vždy percento z populácie, ktorú “je možné” očkovať. A to je nad 12 rokov a preto výsledné percento násobme x 1,13. Zo 42% + 3% = 45%. A 45% x 1,13 = 51%. Už to vyzerá nádejnejšie a je dôležité uviesť, že tí naši “zahraniční” sú zvlášť v lete veľmi mobilní a veľa cestujú – aj domov. Držme si palce, aby ich bolo čo najviac.

Aký vývoj je možné očakávať

Už sme na začiatku leta urobili predikciu na august a našťastie nevychádza. Ani tisíce infikovaných denne (máme 60), ani tisíc pacientov v nemocnici (máme 60), ani stovka príjmov denne do nemocní (máme 5). Berieme späť a budeme opatrní: nevieme nič.

Potrebujeme sledovať krajiny: Chorvástko-Slovinsko-Bulharsko-Rakúsko a samozrejme našich priamych susedov Česko-Maďarsko-Poľsko. Dáta by bolo užitočné dávať do trendov, posúvať v čase a porovnávať s vývojom u nás.

Potrebujeme sledovať vývoj nových hospitalizácií a úmrtí, zvlášť v menej a v podobne zaočkovaných a v druhej vlne postihnutých krajinách: Bulharsko a Chorvástko. Už dnes vieme, že dnes v Bulharsku zomiera rádovo viac ľudí ako v Chorvátsku. Je to indikácia trendu, musí sa potvrdiť, ale vývoj nie je dobrý:

  • Bulharsko 6 na 1 milión obyvateľov na týždeň
  • Chorvátsko 1 na 1 milión obyvateľov na týždeň

Hospitalizovaných má už dnes Bulharsko 10 krát viac ako ktorákoľvek krajina z Visegrádskej štvorky a Chorvástko 5 krát viac ako tá istá skupina.

SLOVENSKO a vývoj v lete

Za posledných 6 týždňov sme mali spolu menej ako 2000 infikovaných. Je to menej ako 50 denne v priemere. Stúpame veľmi, veľmi pomaly a z nízkych čísiel. Oproti najnižšiemu týždňu na začiatku júla sme za 4 týždne vystúpali na dvojnásobok denných pozitívnych prípadov z PCR+AG testov (z 30 na 60).

Máme minimum pacientov v nemocniciach (podobne ako Česko, Maďarsko a Poľsko a Rakúsko) – do 10 na 1 milión obyvateľov.

Vývoj počtu pozitívnych prípadov za obdobie letných prázdnin

ČO POTREBUJEME

  1. Analyzovať vývoj podľa indikácii v texte vyššie – podobné a susedné krajiny
  2. Upraviť COVID Automat, aby nebol prísnym sudcom, ktorí pri relatívne slabom náraste počtu infikovaných pošle okresy do horších farieb.
  3. V COVID Automate potrebujeme sledovať nie len počty infikovaných, ale počty nových hospitalizácií. Infikovaných môže byť veľmi veľa, hospitalizícií málo.
  4. V COVID Automate by sa mal objaviť faktor zaočkovanosti hlavne seniorov, ktorí okresom s vysokou zaočkovanosťou uľaví.
  5. V žiadnom prípade by nemalo byť v tomto stave zaočkovanosti nič a nikde povinné. Ani reči o tom nie sú produktívne. Bičuje to emócie, rozdeľuje spoločnosť a rúca bariéry. Ktorákoľvek krajina, ktorá vedie reči o “povinnom” očkovaní ktorejkoľvek skupiny, je na tom oveľa lepšie v zaočkovanosti. Nespravili sme si asi 5 domácich úloh načas, dobre a tak ich máme na zozname: dorobiť.
  6. V každom prípade si všetci musia dávať pozor na reči, že očkovaní to nešíria a málo sa nakazujú. Je to chúlostivá téme, ale odporúčame report z Channel Islands a graf infikovania sa čiastočne a plne zaočkovaných. Našou úlohou je prinášať dáta a ilustrovať ich zrozumiteľne. Prípravný výbor návštevy pápeža by si mal uvedomiť, že na Channel Islands sa v priebehu 5 týždňov infikovali 3% zo seniorov nad 60 rokov. Všetci boli plne zaočkovaní. Príjemné čítanie, ide o ostrov so 175 tisíc ľuďmi s výbornými dátami, ktoré nemožno extrapolovať na Slovensko, ale ktoré významné sú.
  7. Body 1. až 6. vyššie indikujú, že šancu na lepšie čísla máme pri vyššej zaočkovanosti. S premorenosťou už nič nenarobíme, tá je neznámou medzi 15% – 30% a regionálne rôzna. Ale zaočkovať kriticky ohrozených:
    – so zdravotnými diagnózami
    – s vekom nad 50, prípadne aspoň 60 rokov
    – vysoko mobilných ľudí, zvlášť v I. línii
    je viac ako žiadúce. Stále je k nám DELTA milosrdná a dáva nám čas. Poďme na to!

SKUTOČNE NEVIEME O KRAJINE, KTORÁ BY BOLA MÁLO ZAOČKOVANÁ, PRECHÁDZALA SI DELTOU A NEMALA VYSOKÉ PERCENTO ÚMRTÍ A OBETÍ.
A TO ANALYZUJEME A POZERÁME NA CELÝ SVET. NIEKTORÉ KRAJINY SÚ ABSOLÚTNE NEVHODNÉ NA POROVNANIE (ÁZIA), NIEKTORÉ SU MENEJ VHODNÉ (ŠTÁTY USA), ALE NIEKTORÉ SÚ VEĽMI DOBRÝM VSTUPOM DO POROVNÁVACEJ TABUĽKY.
SLEDUJTE BULHARSKO A CHORVÁSTKO.
NESLEDUJTE HOAXY A NEZMYSLY. TERAZ VIEME VEĽMI MÁLO. DOZVIEME SA SKORO.

Na špičke pandémie sme mali toľko pacientov na JISkách a ventilátoroch, koľko ich dnes máme spolu. Sme na konci II. vlny pandémie a zdravotníkom dlžíme veľmi veľa. Ďakujeme Vám.

Zdieľajte:

Základná štatistika hospitalizovaných

Na začiatku marca sme mali takmer 4 tisíc pacientov s potvrdeným COVIDom. Po celom Slovensku a v Bratislave 500. Situácia bola dennodenne komentovaná v médiách, my sa sústredíme na dáta, emócie necháme bokom.

Dnes je pacientov 469 a z nich je len 54 na JISkách a 63 na ventilátoroch. Toto sú približne počty štandardne obsadených infekčných lôžok (ak sú plne obsadené). Kedysi bolo toľko pacientov v spolu v Nitre, v Nových zámkoch a v Galante. Boli to časy, keď ich viac ako 100 denne zomieralo. Dnes zomiera pacientov denne menej ako 10 a blížíme sa k priemeru 5 denne. Štatistický úrad vykázal za obdobie II. vlny spolu 17 tisíc nadmerných úmrtí, o ktorých je možné presvedčivo povedať: v spojitosti s COVIDom (buď na pľúcnu formu alebo s COVIDom, alebo v súvislosti s COVIDom).

Problematické okresy a nemocnice

Stále máme 19 nemocníc hlavne vo veľkých mestách, kde leží 10 a viac pacientov. Vysoký počet (30) pacientov má Čadca, čo je rovnaký počet ako v celej Bratislave. Čadca je najmenej zaočkovaným okresom na Slovensku, ale zatiaľ je to len postreh, nie príčinná súvislosť. Vysoký počet pacientov a starosti s nimi stále majú v Prešove, v Košiciach a v Žiline a z menších miest v Michalovciach, v Nových Zámkoch, v Považskej Bystrici a v Lučenci. Myjavu drží počet 12 pacientov v bordovej farbe do konca mája. Tri štvrtiny pacientov ležia v 19 nemocniciach zo 100. Problémy s COVID, s infikovanými, s hospitalizovanými ostávajú stále regionálne a inak to nebude ani v budúcnosti. Pôjde o ohniská a oblasti, nie je celé kraje, nebodaj krajinu. Musíme sa na to pripraviť.

Bezproblémové okresy

Takmer 50 nemocníc má počet pacientov menej ako 10 a 20 nemocníc má nulu alebo len jedného pacienta. Je to výborný výsledok, lebo mnohé mali desaťnásobky pacientov počas špičky pandémie. Viac ako 50 pacientov mali Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda a dnes sa dostali k nule a sú “necovidové”.

Bratislava

Ak by sa podobne ako Bratislava (z 500 na 31) dostalo Slovensko dnes na 6% maximálneho počtu pacientov, mali by sme dnes iba 230 pacientov (menej ako polovicu). V Bratislavskom kraji a v hlavnom meste sa situácia vyvíja dobre napriek tomu, že ide o spádové nemocnice. Opäť to môže súvisieť s postupom očkovania, nakoľko v Bratislavskom kraji je viac ako 40% zaočkovaných I. dávkou, pričom Slovensko dnes dosiahlo priemer 30%. Ale máme aj okresy so 16% zaočkovaných.

Záverečné postrehy

  1. Z pohľadu zásadného rastu hospitalizovaných trvala II. vlna 10 mesiacov od konca septembra 2020, keď sme mali 182 pacientov do konca júna, kedy predpokladáme stav v nemocniciach okolo 150-250 pacientov.
  2. Rast počtu pacientov trval včítane septembra 6 mesiacov do začiatku marca, pokles bude trvať 3-4 mesiace do konca júna. Pokles je rýchlejší ako nárast počtu pacientov, ale to súvisí aj s úmrtiami a nie len s prepúšťaním preliečených pacientov.
  3. Postupne sme prekročli hraničné počty 2000 pacientov okolo Mikuláša, 3000 v januári behom 4 týždňov od hranice 2000 a následne za ďalších 6 týždňov sme kulminovali pri 4000.
  4. Nemáme presné dáta, ale do nemocníc sa dostalo takmer 60 tisíc pacientov, čo je viac ako 1% populácie Slovenska. Ešte aj v máji prijmú do nemocnice 2 tisíc pacientov a aj dnes prichádza v zlom stave do nemocníc 30-50 pacientov denne.
  5. Treba si uvedomiť, že v nemocnici neleží 500 pacientov, ktorých postupne liečia, priemerne sa pacient zdrží v nemocnici menej ako 10 dní. Nemocnice sa stále plnia novými a novými pacientmi, ktorí sa infikovali, majú príznaky a ťažký priebeh. Aj v júni príde do nemocníc každý deň 15-25 pacientov a dvaja až piati denne zomrú. Platí, že z infikovaných asi 12% príde do nemocnice a z nich každý piaty- šiesty sa nevráti domov.
  6. Aj v máji zomrie takmer 1000 pacientov “na pľúcnu formu COVID” alebo “s COVIDom”. V júni predpokladáme stále viac ako 100 úmrtí, budú to hlavne pacienti, ktorí sú už dnes v nemocnici alebo sa tam dostanú behom 2-3 týždňov.
  7. Konečný počet nadmerných úmrti kvôli COVID predpokladáme ku koncu júna veľmi blízko 20 tísíco. Dnešné dáta štatistického úradu ku koncu apríla hovoria o viac ako 17 tísíc obetiach.
Štruktúra podľa veku a počty pacientov prijatých do nemocníc v jednotlivých týždňoch

NIKDY. Takto sa nevrátime do normálu nikdy. N I K D Y.

Zdieľajte:

Zapínate si pás v aute? Nosíte prilbu na lyžovačke? Máte 60-69 rokov? Šanca že umriete pri autonehode alebo pri lyžovaní v najbližších 2 týždňoch je 100 krát menšia ako to, že chytíte kovid a umriete naň. V NAJBLIŽŠÍCH 14 DŇOCH. Do nemocníc príde najbližšie 2 týždne 1 300 ľudí vo veku 60 až 69 rokov. Z nich 20% alebo 260 zomrie a domov sa nevráti.

Za posledný polrok sa to v tejto vekovej kategórii stalo už 2 500 ľuďom. Obyvateľov v tejto vekovej skupine bolo 685 tisíc. Len kvôli kovidu už ich je menej ako 683 tisíc. Očkovať sa nemusíte, ale zvážte to, keď si budete dávať v aute pás. Čakáreň na MODERNU bola včera pre 60 a viac ročných v Košickom kraji prázdna.

Jednoducho a po slovensky: Ak by sa nám podarilo (dobrovoľne) zaočkovať všetkých ľudí nad 50 rokov, tak by sme už po 3 týždňoch mali nasledovný výsledok: Namiesto 75 úmrtí DENNE by sme ich mali iba 15 denne a postupne by to klesalo. Podobne namiesto 250 hospitalizovaných denne by ich bolo iba 50 denne. Ale my zaočkovaných máme málo (asi 30% bez ďalšieho väčšieho záujmu) a tak len v tejto vekovej skupine budeme mať o 1500 úmrtí mesačne viac.

Najprv porovnanie: Slovensko a Veľká Británia

Aby sme pochopili, ako veľmi “mimo” s celým očkovaním sme na Slovensku, je potrebné sa pozrieť do zrkadla. Veľká Británia očkuje v týchto dňoch vekovú kategóriu nad 50 rokov, konkrétne 50 až 53 ročných. V januári oprášili minulý rok pripravený UK-COVID-19 Vaccines delivery plan a idú podľa neho.

Slovensko dnes očkuje rovnakú vekovú skupinu 50 a viac ročných ako Veľká Británia.

Základné počty: UK má dnes zaočkovaných 32 miliónov ľudí prvou dávkou, čo je ich stratégia. Tento počet chceli mať podľa plánu na konci apríla. Slovensko chcelo mať 1 milión očkovaných na konci marca, ale budeme to mať asi na konci apríla (nie podaných látok, ale jedinečných očkovaných ľudí).

Výsledok v UK: Výsledok vo Veľkej Británii vidíte na obrázku nižšie. Počet úmrtí klesol z 1250 denne na 25 denne. Počet pacientov klesol z 35 tisíc na 3500. Je to výsledok stratégie, plánu, exekúcie, dôslednosti a pochopenia dôsledkov DOBRÉHO OČKOVACIEHO PLÁNU.

Výsledok na Slovensku: Počet hospitalizovaných po viac ako troch mesiacoch očkovania je namiesto 4000 tesne pod 3000. Počet úmrtí je v priemere 80 denne namiesto rekordných 125 denne na prelome februára-marca.

Počet úmrtí za 7 dní – SPOLU. Priebeh od začiatku roka 2021

Najväčší problém: Asi si neuvedomujeme, že problémom v nemocniciach nie je doliečenie 3000 pacientov, ktorí tam dnes ležia! Reálnym problémom je to, že každý týždeň prinesú do nemocníc nových viac ako 2 tisíc pacientov a 500 z nich zomrie. Za 2 týždne sa takmer všetci pacienti v nemocniciach vymenia a takto to točíme už pol roka od októbra.

Jedinou skupinou, kde došlo k poklesu nových pacientov sú ľudia nad 90 rokov a nad 80 rokov. Ale tých 90 ročných bolo len okolo 40 týždenne a klesli na 20 a tých nad 80 rokov bolo okolo 300 a klesli na 200. Problémom je 1500 nových pacientov každý týždeň v ročníkoch 50 až 79 rokov. A tento počet neklesá. Ich počty výrazne neklesnú, pokiaľ nebudú tieto vekové kategórie chránené protilátkami získanými prirodzene (5%-10%), získanými prekonaním COVIDU (10-20%) alebo očkovaním. Zatiaľ inú možnosť nemáme.

Riziko na najbližšie týždne a mesiace – VEĽKÝ PROBLÉM

Nakoľko je vôľa očkovať sa vo vekových skupinách nad 50 rokov len okolo 40%, tak bude pre väčšinu ľudí nad 50 rokov problém získať ochranu voči riziku nakaziť sa COVID-19. Očkovanie je a musí byť dobrovoľné, len ak má CELÁ KRAJINA nastavené očakávania a proces otvárania a návratu k normálnemu životu na počet hospitalizovaných, tak netreba mať veľké očakávania.

60 roční seniori – zobuďte sa, prosím

Ako vidno z obrázku, napríklad vo vekovej skupine 60 až 69 ročných je zo 687 tisíc obyvateľov každý týždeň 1 z 1000 alebo spolu asi 687 z nich dovezených do nemocnice s vážnymi príznakmi a problémami. Tento počet je podobný ako v januári a je trošku nižší oproti špičke pandémie vo februári. 20% z týchto pacientov sa domov nevráti. Je to 160 ľudí týždenne. Ale na očkovanie vakcínou MODERNA v Košickom kraji je v čakárni NULA ľudí.

50 – 59 roční: Podobne je na tom skupina nad 50 rokov s tým rozdielom, že z týždenne do nemocnice dovezených 400 pacientov zomrie iba 40, čo je 10% z nich.

Počty a prehľad nových pacientov v nemocniciach podľa vekových skupiín a týždňov. Zdroj: IZA a MZ
Počty obyvateľov vo vekových skupinách a ich zastúpenie na celkovom počte obyvateľov Slovenska
Ilustrácia výsledku BEZ a “S” očkovaním na vekové skupiny do 50 rokov a nad 50 rokov

Účinnosť vakcín PfizerBioNTech a AstraZeneca

Už 3 týždne po podaní prvej dávky jednej z týchto vakcín je pravdepodobnosť infikovania sa nižšia o 60%. Čo je dôležitejšie, výrazne až o 80% klesá pravdepodobnosť tažkého stavu a hospitalizácie a následne úmrtia. Výsledky sú z Veľkej Británie kde sa očkuje týmito dvoma vakcínami a zaočkovali už 32 miliónov ľudí. Všetkých nad 55 rokov a v domovoch, kde sa o seniorov starajú – z tých, ktorí chceli. Veľká väčšina chcela. Lebo boli ohrození.

JJednoducho a po slovensky: Ak by sa nám podarilo (dobrovoľne) zaočkovať všetkých ľudí nad 50 rokov, tak by sme už po 3 týždňoch mali nasledovný výsledok: Namiesto 75 úmrtí DENNE by sme ich mali iba 15 denne a postupne by to klesalo. Podobne namiesto 250 hospitalizovaných denne by ich bolo iba 50 denne. Ale my zaočkovaných máme málo (asi 30% bez ďalšieho väčšieho záujmu) a tak len v tejto vekovej skupine budeme mať o 1500 úmrtí mesačne viac.

Ľudia nad 60 rokov robia 75% hospitalizovaných a 90% úmrtí. Tak si Slovensko vyber, je to na nás.

Slovensko: (NE)očkovací plán na apríl

postup očkovania na slovensku apríl 2021
Zdieľajte:

Nejdeme Vás oblievať studenou vodou, ale asi stuhnete. Vyrojili sa u nás očkovacie kalkulačky a dávajú termíny očkovania na apríl 2021 mládencom a dievčatám. Pozreli sme sa na avízované dodávky, počty očkovaných I. dávkou, a počty tých, ktorí potrebujú do 30 dní dostať II. dávku.

celý článok

Je v nemocnici pre mňa voľná posteľ? Počty pacientov klesajú a aj budú klesať pomaly.

Zdieľajte:

S príchodom jari klesli počty hospitalizovaných s COVID-19 v nemocniciach na číslo 3500. Je to presne o 500 menej ako rekordy 4 048 a 4 056 k 7. a 8. marcu2021. Pokles počtu pacientov nie je ale jednoznačným trendom po celom Slovensku. Niekde klesá, niekde stúpa. Dobrou správou je, že vieme na základe poklesu počtu novo-infikovaných / pozitívnych ľudí predpokladať budúci vývoj. Dôležité sú 2 faktory. Pokračujúci pokles v okresoch a krajoch, kde je COVID-19 na ústupe a očakávaný pokles v oblastiach, kde v posledných 2 týždňoch výskyt vírusu dosiahol špičku.

celý článok

Z vrchola II. vlny klesáme a peklo so 100 úmrtiami denne skončilo. Čo nás čaká?

Zdieľajte:

Prinášame plnú nošu dobrých správ. Jediné krivky, ktoré dnes rastú, sú počty očkovaných prvou a dvoma dávkami. Čakali sme na to 6 mesiacov od povestného “Nevestičky dobre bude“. Máme za pol roka odhadom asi 15 tisíc nadmerných úmrtí oproti normálu 23 tisíc úmrtí. Za pol roka zomrelo na Slovensku spolu 43 tisíc ľudí, z toho každý tretí by bez pandémie veľmi pravdepodobne dnes žil.

celý článok